Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Termín referenda Írsko oznámi do júna
17. 2. 2009
Írsko oznámi termín referenda o Lisabonskej zmluve do konca predsedníctva Českej republiky.
Na decembrovom summite
Európskej rady sa hlavy členských štátov a vlád zaviazali poskytnúť Írsku záruky v oblastiach, z ktorých mali írski občania najväčšie obavy.
Podľa súčasných prieskumov by za zmluvu hlasovalo 51 % občanov.
Lisabonská zmluva vstúpi do platnosti až po
ratifikácii všetkými členskými štátmi.
Európa by mala bojovať proti odlesňovaniu
16. 2. 2009
Poslanci Európskeho parlamentu by dnes mali rokovať o rezolúcii, podľa ktorej by sa časť príjmov z obchodovania s emisiami mala vyčleniť na posilnenie politík zameraných proti odlesňovaniu.
Návrhom správy o boji proti odlesňovaniu sú maďarský a
rumunský poslanec. Ak výbor text schváli, plénum môže o ňom hlasovať v júni.
Prijatie rezolúcie nebude mať priamy vplyv na doterajšie politiky EÚ pre boj s
klimatickými zmenami, ale bude ovplyvňovať ďalší vývoj.
Jeden z autorov ako dôvod pre začatie tohto pôsobenia
uviedol, že každý rok zmizne trinásť miliónov hektárov lesa, čo sa rovná územiu
Grécka. Podľa poslanca je preto potrebné viac sa zamerať na ochranu lesov v
Európe.
Dostupnejšie úvery pre malé a stredné podniky
13. 2. 2009
Európska investičná banka chce malým a stredným podnikom poskytnúť 30 miliárd eur na najbližšie tri roky a tiež poskytnúť technickú asistenciu pre mikrofinančné inštitúcie.
Pôžičky budú poskytnutné
bankám, ktoré ich potom presunú na malé a stredné podniky. Tieto považuje
Európska komisia za najdynamickejší sektor ekonomiky. Európska rada urguje
Európsku investičnú banku, aby boli fondy sprístupnené čo najrýchlejšie.
Koncept Enterprise 2.0 sa môže stať obchodným "mainstreamom"
13. 2. 2009
Koncept vychádza z pozorovania dvoch známych akademikov, ktorí sú autormi publikácie "Vhodenie baránka do širokopásmového priestoru". Týka sa podnikania sociálnych sietí, blogov, wiki a iných webov 2.0 aplikácie.
Podľa nich tieto
aplikácie môžu pre firmy predstavovať pridanú hodnotu a môžu byť zdrojom
inovácií. Podľa akademikov berie čoraz viac svetových firiem interaktívne web
2.0 nástroje vážne. Niektoré známe firmy už integrovali fenomén sociálnych
sietí do svojich obchodných stratégií.
Najväčšou
prekážkou interaktívneho podnikania sa zdá byť rezervovaný postoj a
skepticizmus manažérov a riaditeľov súkromných firiem k web 2.0. Napriek tomu
sa informačné a komunikačné technológie stávajú pre čoraz viac firiem
prostriedkom, ako preniesť svoje poznatky a informácie zo zákulisia na
verejnosť a tak tvoriť zisk. Preto nie je vylúčené, že v čase krízy sa môže web
2.0 stať obchodným "mainstreamom".
Očakáva
sa, že koncept Enterprise 2.0 sa v obchodných stratégiách naplno presadí, keď
do zamestnania nastúpi nová generácia zamestnancov.