Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska kríza má viac politický ako hospodársky rozmer
3. 3. 2009
V komentároch o víkendovom summite EÚ sa európske denníky zamerali na evidentný rozdiel v prístupe k západným a východným členským krajinám Európskej únie. Stredoeurópske členské štáty prestáva pôvodné jadro vnímať ako monolitný "východný" blok.
Francúzsky denník Le Figaro si myslí, že nemožno porovnávať veľmi zlú situáciu
Maďarska so situáciou v ďalších štátoch. Rozdelenie na novú a starú Európu nemá
zmysel, pretože medzi novými členmi únie sú veľké rozdiely v dopadoch krízy.
Podľa talianskeho denníka La Stampa summit v
Bruseli rozdelenie Európy na dve časti zviditeľnil. Európska kríza nemá len
hospodársky, ale aj politický rozmer. Ten politický dokonca prevažuje.
Flexibilnú pozíciu sa snaží zaujať Nemecko so
svojou dvojakou dušou, napoly západnou a napoly východnou. Táto pozícia by mala
byť sprostredkovateľom medzi oboma proti sebe stojacimi frontami.
Menej byrokracie pre mikropodniky
2. 3. 2009
Európska komisia podporila návrh, aby boli mikropodniky vyňaté spod niektorých účtovných pravidiel EÚ.
Podnikom by sa tým
uľahčilo administratívne bremeno a každý mikropodnik môže ušetriť až 1 200 €
ročne. Záchranný plán únie vyzval členské štáty, aby mikropodnikom zrušili
povinnosť pripravovať ročné zúčtovanie. Tento krok by mal mikropodniky odbremeniť v časoch ekonomickej
neistoty. Či ho budú implementovať, závisí na členských štátoch.
Ako mikropodnik je definovaná firma, ktorá
spĺňa aspoň dve z troch kritérií:
- celková účtovná súvaha nepresiahla 500 000 €
- čistý obrat nepresiahol 1 000 000 €
- firma nemá viac ako 10 zamestnancov.
Spoločná zodpovednosť za životné prostredie
27. 2. 2009
Ministri životného prostredia EÚ sa zídu, aby vyladili spoločnú pozíciu EÚ pred nadchádzajúcimi kolami svetových klimatických rokovaní.
Názory, akým spôsobom by k tejto problematike mali pristúpiť bohaté
krajiny, sa rôznia. Postoje členských
krajín sú rôzne napríklad i v tom, akým spôsobom sa má pri výpočte podielu
bremena zohľadňovať výška HDP a veľkosť populácie.
Európska komisia vypracovala návrh, podľa
ktorého by sa miera zodpovednosti a podiel bremena konkrétnej krajiny odvíjal
od niekoľkých ukazovateľov:
- výšky HDP
prepočítanej na jedného obyvateľa
(per capita),
- celkovej miery tvorby emisií prepočítanej na jednotku HDP,
- vývoja trendu
produkcie emisií v období 1990-2005,
- vývoja
populačného trendu v období 1990-2005.
Viaceré krajiny EÚ
majú voči návrhu Komisie rezervovaný
postoj. Niektoré delegácie by preferovali vymazanie niektorých kritérií a/alebo
zaradenie ďalších kritérií. Podľa iných krajín by si EÚ nemala vnútorne
rozdeľovať bremeno skôr, než bude známe znenie dohody o novom klimatickom
režime, ktorá by sa mala dosiahnuť na konferencii v Kodani. České predsedníctvo
presadzuje, aby úsilie o redukciu emisií, ktoré sa vyžaduje od skupiny
rozvinutých krajín, bolo rozdelné spravodlivo a spôsobom, ktorý zabezpečí jeho
porovnateľnosť.
Počas predchádzajúcich kôl rokovaní sa hlavy vlád a krajín EÚ
zhodli, že do roku 2020 by mali EÚ, Japonsko, USA a ostatné bohatšie
priemyselné krajiny znížiť svoju spoločnú tvorbu emisií CO2 o 30
percent v porovnaní s úrovňou z roku 1990. Ak sa má udržať nárast svetovej priemernej teploty tak, aby sa atmosféra
nezohriala o viac ako 2 celziové stupne, vyspelé krajiny by mali do roku 2020
znížiť mieru svojich emisií o 25-40 percent, resp. do roku 2050 až o 80-95
percent.
Miera nezamestnanosti stúpla vo všetkých krajinách
27. 2. 2009
Na túto skutočnosť poukazuje dnes zverejnená štatistika Európskeho štatistického úradu Eurostat.
Na Slovensku došlo v januári k nárastu na 9,8 %
oproti 9,5 % v decembri. V celej EÚ miera nezamestnanosti dosiahla v januári
7,6 %, čo predstavuje nárast o 0,1 % v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom.
Najviac nezamestnaných má Španielsko (14,8 %), nasleduje Lotyšsko (12,3 %),
Litva a Slovensko (obe krajiny 9,8 %). Najmenej nezamestnaných v minulom
mesiaci malo Holandsko (2,8 %) a Rakúsko (4,0 %).