Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Stowatové žiarovky budú v Európskej únii postupne miznúť z trhu
1. 9. 2009
Krajinou, ktorá počas svojho predsedníctva EÚ v roku 2007 navrhla stiahnutie žiaroviek z trhu, bolo Nemecko. Stiahnutie týchto žiaroviek z trhu prikázala Európska komisia v marci tohto roku. Nariadenie sa týka tiež matných a halogénových žiaroviek s príkonom nad 80 wattov, ak nebudú mať aspoň energetickú triedu C.
Európska únia postupne chce prejsť na úsporné zdroje svetla.
Od 1. októbra nebudú nevyhovujúce žiarovky v EÚ uvádzané na trh a obchody ich budú iba dopredávať. Klasické žiarovky by mali z EÚ zmiznúť v roku 2012. Únia predpokladá, že ročne sa tak ušetrí 40 terawatthodín energie, čo by podľa agentúry Reuters stačilo na zásobovanie malého štátu.
Európska komisia však čelí tlaku, aby svoju politiku šetrenia energie ešte prehodnotila. Jej odporcom je napríklad aj český prezident.
Exekutíva svoju iniciatívu však bráni tvrdením, že nahradením tradičných žiaroviek efektívnejšími sa účty za elektrinu európskych domácnosti znížia o 25 až 50 eur ročne. Ročné emisie CO2 EÚ by sa vďaka tomu kroku mali znížiť o 15 miliónov ton.
Komisia trvá na tom, že alternatívy sú efektívne a spotrebitelia majú na výber množstvo alternatívnych náhrad. Skutočnou energeticky úspornou alternatívou v budúcnosti budú podľa nej LED lampy, ktoré sú zatiaľ len v rannom štádiu komercionalizácie.
(Zdroj: EURACTIV, PRAVDA)
Digitalizácia kníh a Brusel
29. 8. 2009
Otázka digitalizácie kníh sa v Bruseli stáva čoraz kontroverznejšou témou. Komisárka Viviane Redingová za vzor označuje Google Books, zatiaľ čo komisár Charlie McCreevy na september zvoláva híring, ktorého témou budú porušovania autorského práva zo strany Google.
Internet zdokonalil demokraciu
27. 8. 2009
Pre masovú komunikáciu bolo v minulosti nevyhnutné tradičné médium, dnes dokáže masovo komunikovať ktorýkoľvek jednotlivec. Vo videokomentári to konštatuje komisárka Margot Wallström.
Nemeckému priemyslu hrozí nedostatok surovín
26. 8. 2009
V zásobách komodít hrozí Nemecku výpadok. Nemecká priemyselná asociácia BDI tvrdí, že to čiastočne spôsobil aj deformovaný obchod, ktorý propagoval vývoz surovín z Európy (napríklad kovu zo šrotovísk).
Nová stratégia by
mala vstúpiť do platnosti budúci rok. Jej vplyvom by sa mala znížiť spotreba
základných prírodných zdrojov a to ich efektívnejším využívaním a recykláciou.