Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Tvorba zelených pracovných miest
30. 11. 2009
Sľuby o tvorbe zelených pracovných miest, ktoré by mohli vzniknúť z eko-inovácií a modernizácie stavebného fondu, malým firmám dávajú nádej na hospodársku obnovu. Sieť EurActiv preskúmalo „zelené ekonomické prostredie“ v Európe.
Európska exekutíva v snahe stimulovať tvorbu zelených pracovných miest pumpuje do ekonomiky EÚ 40 miliárd €. Ďalšie takmer štyri miliardy € majú z európskeho plánu hospodárskej obnovy smerovať do zelených projektov na rozvoj infraštruktúry a inovácií.
Komisia zverejnila brožúru o eko-inováciách, kde zvýraznila oblasti, kde možno objaviť stimul pre rast MSP. K takýmto patria napríklad turizmus či recyklovanie. Zo sektora MSP pochádzali v roku 2008 tri štvrtiny predložených projektov.
Dokument poukazuje nielen na význam zapojenia malých podnikov pri rozvoji nových zelených priemyselných odvetví, ale tiež na nepovšimnutý fakt, že MSP tvoria 60 – 70 % priemyselného znečistenia.
Maroš Šefčovič bude pravou rukou Barrosa
27. 11. 2009
Slovenský zástupca povedie kľúčový rezort administratívy a medziinštitucionálnych vzťahov.V novom zložení Európskej komisie bude mať Slovensko človeka na veľmi vysokom poste. Nášho komisára Maroša Šefčoviča si šéf európskej administratívy José Manuel Barroso vybral za jedného z piatich podpredsedov eurokomisie.
M. Šefčovič v 27-člennej komisii bude zodpovedať za oblasť medziinštitucionálnych vzťahov a administratívy. Okrem iného to napríklad znamená, že každý návrh zákona, ktorý pôjde do Európskeho parlamentu či Európskej rady, bude treba konzultovať práve s našim eurokomisárom.
Sám M. Šefčovič považuje pridelenie kľúčového rezortu za veľký úspech. Podľa jeho slov toto portfólio odráža skutočne proeurópsku pozíciu Slovenska.
M. Šefčovič za svoju hlavnú úlohu v novej eurokomisii označil uplatnenie Lisabonskej zmluvy, ktorá vstúpi do platnosti na budúci týždeň, a to tak, aby jednotlivé európske inštitúcie medzi sebou čo najlepšie spolupracovali. Európsku komisiu okrem toho bude zastupovať pri príprave summitov európskych lídrov a šéfovať manažmentu ľudských zdrojov.
V praxi to znamená, že slovenský zástupca bude zodpovedať za vzťahy Európskej komisie k ostatným inštitúciám: europarlamentu, Európskej rade aj k národným parlamentom všetkých členských štátov únie.
Na pneumatikách bude vyznačená ich palivová efektívnosť
26. 11. 2009
Európsky parlament dal zelenú novému nariadeniu EÚ. Podľa neho sa na automobilových pneumatikách začne vyznačovať ich palivová efektívnosť. Túto informáciu by mali motoristi nájsť na nálepkách alebo v priloženej písomnej informácii najneskôr od novembra 2012.
Od novembra 2012 každá automobilová pneumatika na trhu v EÚ bude musieť byť zaradená do jednej z energetických kategórií „od A po G“. Vyplýva to z nariadenia, ktoré 26. 11. definitívne schválili poslanci EP. Pneumatiky, ktoré budú mať najvyššiu palivovú efektívnosť, budú označené kategóriou „A“.
Pneumatika okrem informácie o palivovej náročnosti bude musieť niesť i bezpečnostnú informáciu o priľnavosti k mokrej vozovke, ako i o miere hluku, ktorý vytvára počas jazdy.
V záujme podpory kvality pneumatík sa členským štátom zakáže udeľovať štátnu podporu pre výrobcov, ktorých produkty nesplnia kritériá aspoň pre zaradenie do kategórie „C“.
Aj keď označenie energetickej triedy a ďalšie informácie nebudú musieť byť uvedené fyzicky na bočnej strane pneumatiky, podľa dohodnutého kompromisu ich výrobcovia budú musieť uviesť na nálepke na pneumatike alebo v písomnej informácii, ktorú dostane každý kupujúci.
Daňové predpisy slovenským podnikom zaberú ročne 257 hodín
25. 11. 2009
Slovenským podnikom zaberie vypĺňanie daňových priznaní a dodržiavanie všetkých daňových predpisov ročne vyše 10 dní. Oproti podnikom v susednom Česku, Poľsku či Maďarsku je to však menej času.
Ukázala to najnovšia štúdia Svetovej banky a spoločnosti PricewaterhouseCoopers, ktorá sa zaoberá náročnosťou platenia daní aj celkovým daňovým zaťažením.
Daňové povinnosti oberú podniky v Maďarsku o 330 hodín ročne, v Poľsku o takmer 400 hodín a v susednom Česku o 613 hodín ročne. Slovensko pri posudzovaní časovej náročnosti pri daniach obsadilo 103. priečku a Česko až 171. miesto.
V sledovanom období platenie daní uľahčilo 45 štátov. Podľa štúdie celkovo vidieť snahu štátov daňové systémy reformovať. V reforme daňového systému sa víťaznou krajinou podľa analýzy stal Východný Timor, ktorý zaviedol nový daňový zákon.
Svetová banka v rámci analýzy upozornila, že v rôznych štátoch sú daňové systémy veľmi rozdielne. Štúdia podotýka, že daňový systém je známy už od čias starovekých Egypťanov tri tisícky rokov pred Kristom.