Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Priemerná hektárová úroda obilnín v EÚ tento rok stúpne
19. 8. 2010
Podľa prognózy Európskej komisie dosiahne v tomto roku priemerná hektárová úroda obilnín spolu (pšenica, jačmeň, kukurica a ostatné obilniny) v EÚ-27 5,1 t/ha, čo je o 0,7 % viac ako minulý rok.
Tohtoročná úroda obilnín bude však o 5 % vyššia ako bol priemer za posledných päť rokov. Vyplýva to zo správy Agrárnych trhových informácií Slovenska. Celková osevná plocha obilnín v EÚ sa v roku 2010 podľa prognózy EK oproti roku 2009 pritom zníži o 3 %.
Slovensko Grécku nepožičia
12. 8. 2010
Po včerajšom hlasovaní v parlamente, poslanci SR neschválili poskytnutie finančnej pomoci zadlženému Grécku.
Na druhej strane však Národná rada SR súhlasila, aby sa krajina zapojila do tzv. záchranného fondu eurozóny na pomoc štátom vo finančných ťažkostiach. Proti pôžičke Grécku hlasovalo 69 Z 84 poslancov a to všetci poslanci trojice vládnych strán SDKÚ-DS, SaS a Most-Híd, pridala sa tiež pätica zákonodarcov opozičnej SNS. Pomoc Aténam podporil iba A.Marcinčin z koaličného KDH, zvyšní členovia hnutia sa zdržali. Poslanci opozičného Smeru-SD nehlasovali. Bratislava mala pôvodne požičať Aténam 817,85 milióna eur.
Európska únia uvažuje o zavedení úniovej dani
11. 8. 2010
Všetky európske štáty sú v súčasnej dobe pod finančným tlakom, štátne pokladne sú prázdne a dlhy vysoké.
Európska komisia sa snaží nájsť optimálne riešenie a preto pripravuje návrh celoúniovej dane. Na stôl by ho výkonný orgán bloku mal položiť na konci septembra.
Vďaka nej a škrtom vo výdavkoch by sa potom mohli znížiť príspevky, ktoré do rozpočtu EÚ dávajú členské krajiny. Eurokomisár Janusz Lewandowski, ktorý má na starosti rozpočet EÚ, sa vyjadril, že možnosťou, čoho by sa daň mohla týkať je viacero. Ide napríklad o zavedenie priamej dane pre poplatníkov v EÚ alebo o zdanenie finančných transakcií, leteckej prepravy alebo príjmov, ktoré vznikajú z obchodov z emisnými kvótami na vypúšťanie CO2.
Grécki vodiči ukončili štrajk
2. 8. 2010
Vodiči nákladných áut a cisterien v Grécku sa rozhodli ukončiť štrajk, ktorý minulý týždeň výrazne narušil zásobovania v krajine.
Majitelia a vodiči viac ako 30 tisíc nákladných áut a cisterien v pondelok minulý týždeň vstúpili do štrajku na protest proti plánom na zmenu licenčných pravidiel, ktorá má posilniť konkurenciu v odvetví. Zmena pravidiel je súčasťou podmienok pre pôžičku v objeme až 110 miliárd eur, ktorú Grécku sľúbili krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond. Štrajk narušil dodávky pohonných hmôt a tovaru do obchodov. Problémy so zásobovaním sa však cez víkend výrazne zmiernili, keď dodávky zaistila armáda.