Európska ekonomika stagnuje
13. 12. 2023
Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Ekonomika Európskej únie v treťom štvrťroku oproti predchádzajúcim trom mesiacom stagnovala. V spresnenej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. Ekonomika nerástla ani v medziročnom porovnaní, hoci odhad zverejnený v polovici novembra uvádzal rast o 0,1 percenta. Slovenská republika je s medzikvartálnym rastom o 1,1 percenta desiata spomedzi členských krajín únie. Eurozóna vykázala v treťom štvrťroku pokles hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta, čo je rovnako ako podľa predchádzajúceho odhadu. Medziročne ale tak ako celá EÚ stagnovala, zatiaľ čo novembrový odhad ukazoval rast o 0,1 percenta.
Eurostat zároveň spresnil dáta za druhý štvrťrok. Celá EÚ podľa úradu medzikvartálne vzrástla o 0,1 percenta, zatiaľ čo odhad hovoril o stagnácii. Eurozóna tiež vykázala rast o 0,1 percenta, čo je ale horší vývoj oproti novembrovému odhadu, ktorý za druhý štvrťrok hovoril o raste o 0,2 percenta.
Medziročne bol rast v oboch prípadoch o 0,1 percentuálneho bodu slabší, než uvádzal predchádzajúci odhad. V EÚ rast predstavoval 0,5 percenta a v eurozóne 0,6 percenta.
Na porovnanie - ekonomika Spojených štátov v treťom štvrťroku pri použití porovnateľnej metodiky výpočtu vykázala oproti predchádzajúcim trom mesiacom rast o 1,3 percenta. To je zrýchlenie tempa proti rastu o 0,5 percenta v druhom štvrťroku. Medziročne potom rastu v USA zrýchlil na 3,0 percenta z tempa 2,4 percenta v druhom štvrťroku.
Najvyšší rast v medzikvartálnom porovnaní dosiahla Malta, ktorej ekonomika vzrástla o 2,4 percenta. Nasleduje Poľsko s rastom o 1,5 percenta a Cyprus, kde rast HDP medzikvartálne dosiahol 1,1 percenta. Naopak najvýraznejší prepad registruje Írsko, kde ekonomika klesla o 1,9 percenta, ďalej Estónsko s medzikvartálnym poklesom o 1,3 percenta a Fínsko, kde ekonomika oproti predchádzajúcim trom mesiacom vykázala pokles o 0,9 percenta.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Pätina Slovákov i Nemcov zápolí s chudobou, len na inej úrovni
4. 12. 2012
Ohrozených chudobou bola na Slovensku ohrozená pätina ľudí, podobne ako v Nemecku.
Príjem nemeckých chudobných je však vyšší ako slovenských.
Počet obyvateľov Európskej únie žijúcich na hranici chudoby alebo sociálneho vylúčenia vzrástol v roku 2011 na takmer 120 miliónov.
Podľa Eurostatu v roku 2011 žilo až 119,6 milióna ľudí alebo 24,2 percenta populácie 27 krajín EÚ na pokraji chudoby a sociálneho vylúčenia. V roku 2010 to bolo 23,4 percenta.
Medzi ľudí, ohrozených chudobou, Eurostat zaraďuje tých, ktorých disponibilný príjem je pod určitou hranicou, každý štát ju však má stanovenú v rôznej výške. V prípade Slovenska ide o 13 percent ľudí.
Podľa Eurostatu z 500 miliónov obyvateľov EÚ približne 17 percent žije z nízkeho príjmu, zatiaľ čo 9 percent žije vo veľkej chudobe.
Z eurozóny by sa malo dať vystúpiť
30. 11. 2012
Krajiny by mali mať možnosť vystúpiť z eurozóny, ak by chceli, bez toho, aby museli vystúpiť aj z Európskej únie. Povedal to holandský premiér Mark Rutte.
Chceme umožniť krajinám opustiť eurozónu, ak by sa tak rozhodli. Momentálne to možné nie je, krajina môže prestať používať euro iba vtedy, keď vystúpi z EÚ. Mali by sa preto súčasné zmluvy zmeniť.
Podľa súčasnej legislatívy EÚ pritom neexistuje žiaden spôsob, ako opustiť spoločnú menovú úniu. Napriek tomu existujú spôsoby, ako by európske úrady mohli z eurozóny vytlačiť národy ako Grécko, ktoré sú závislé na finančnej pomoci. Európske vlády sa však obávajú, že odchod Grécka by spustil domino efekt a viedol by k rýchlemu rozpadu celej menovej únie.
Brusel chce znížiť emisie o 80 až 95 percent
27. 11. 2012
Európska komisia predpokladá, že v roku 2050 sa zníži objem skleníkových emisií o 80 až 95 percent oproti roku 1990.
Už v roku 2020 by mal pritom objem týchto emisií oproti rovnakému obdobiu klesnúť o 20 percent. Vypláva to z Energetickej cestovnej mapy 2050. Ciele do roku 2020 a 2050 sú naozaj ambiciózne. Dokáže ich však Slovensko a EÚ splniť?
Väčšina energie, ktorú používame, je pomerne drahá, znečisťuje životné prostredie a veľkú časť energie musíme dovážať, čo nás robí závislými a zraniteľnými. Na vyriešenie nahromadených problémov potrebujeme spoločnú súčinnosť všetkých partnerov – súkromného sektora, národnej administratívy a európskych inštitúcií.
Na splnenie cieľov EÚ je potrebné mať aj dostatočné zdroje, a práve tých sa týkajú aktuálne tvrdé rokovania o rozpočte EÚ na roky 2014 až 2020.
Ceny benzínov v únii začali stúpať
22. 11. 2012
V Európskej únii začali benzíny v priemere dražieť a hodnota nafty mierne klesla.
Ani jedna zo zmien nepresiahla pol centu za liter. Slovensko je naďalej na 16. mieste v rebríčku najnižších cien benzínov v štátoch Európskej únie a na 17. mieste v rebríčku najnižších cien nafty.
Benzíny na Slovensku sú oproti priemeru únie lacnejšie o 7,3 centu za liter. Priemerná cena nafty v únii je v porovnaní s našou krajinou vyššia o 4 centy za liter. Benzíny bez daní majú na Slovensku o 0,2 centu za liter vyššiu hodnotu ako priemer v EÚ. Nafta bez daní je v našej krajine o 3,5 centu za liter drahšia oproti priemernej hodnote v únii.
V porovnaní s krajinami V4 a Rakúska má Slovensko najdrahšie benzíny s daňami. Nafta s daňami je drahšia len v Maďarsku. Benzíny a nafta bez daní sú na Slovensku v porovnaní s okolitými členskými krajinami najdrahšie.