Európska centrálna banka znížila kľúčové úrokové sadzby
13. 9. 2024
ECB je odhodlaná vrátiť infláciu späť k svojmu cieľu na úrovni 2 %. Európska centrálna banka (ECB) podľa očakávania znížila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Inflácia v regióne klesá, a preto chce tak podporiť vlažný rast ekonomiky eurozóny nižšími nákladmi na pôžičky. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.
Rada guvernérov rozhodla o znížení kľúčovej sadzby z vkladov na 3,5 % z 3,75 %. A zredukovala aj úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie na 3,65 % a jednodňové refinančné operácie na 3,90 %. ECB je naďalej odhodlaná vrátiť infláciu späť k svojmu cieľu na úrovni 2 %, pričom úrokové sadzby bude upravovať na základe údajov a podmienok v ekonomike bez toho, aby sa zaviazala ku konkrétnemu smerovaniu sadzieb. Pokiaľ ide o infláciu, ECB potvrdila predchádzajúce prognózy a naďalej predpokladá, že inflácia v eurozóne dosiahne v roku 2024 v priemere 2,5 % a postupne klesne na 2,2 % v roku 2025 a na 1,9 % v roku 2026.
Predpokladá tiež, že jadrová inflácia bez nestálych cien energií a potravín klesne z 2,9 % na 2,3 % v roku 2025 a na 2 % v roku 2026, a to aj napriek mierne vyššej inflácii v sektore služieb.
Banka však mierne zhoršila prognózy pre ekonomiku. Najnovšie predpovedá v roku 2024 rast hospodárstva eurozóny o 0,8 % namiesto o 0,9 % v júnovej prognóze. A v nasledujúcom roku očakáva rast ekonomiky o 1,3 %, a nie o 1,4 %. Len odhad na rok 2026 ponechala bez zmeny na úrovni 1,6 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Plyn v Európskej únii je až šesťnásobne drahší než na amerických trhoch
12. 5. 2023
Cena plynu v Európe klesla, stále je šesťkrát drahšia ako na amerických trhoch. Energia je tou "krvou", ktorá zabezpečuje chod a produkciu, a Európa ju má drahšiu ako zvyšok sveta, čím si komplikuje svoju konkurencieschopnosť.
Dekarbonizácia a elektrifikácia priemyslu vytvorí tlak na rast cien, pričom môže ohroziť konkurencieschopnosť Európskej únie vo svete. Plynu máme v Európe dostatok, no jeho cena je napriek poklesu šesťnásobne vyššia než na trhoch v USA. Tieto informácie odzneli na konferencii "Free Market Road Show 2023: Energetická kríza - čo nás čaká v najbližších rokoch?", ktorú organizoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz v spolupráci s rakúskym Austrian Economics Center.
S
(Zdroj: moneymag.czaktuality.sk)
Európa musí znížiť závislosť od Číny v prípade obnoviteľných zdrojov
11. 5. 2023
Keďže Európska únia urýchľuje prechod na zelenú energiu, je silne závislá od Číny, pokiaľ ide o dodávky vzácnych zemín a komponentov pre solárne panely a veterné turbíny. Európska únia musí znížiť svoju závislosť od Číny, pokiaľ ide o životne dôležité zariadenia a komponenty používané na výrobu obnoviteľnej energie. Uviedol to v utorok šéf Medzinárodnej agentúry pre obnoviteľnú energiu Francesco La Camera. Je dôležité pracovať na "decentralizácii dodávateľského reťazca", povedal pre AFP na konferencii v Berlíne o veternej energii.
Dodal, že by Európska únia mala v tomto smere viac spolupracovať s Južnou Amerikou, juhovýchodnou Áziou a Afrikou. Keďže Európska únia urýchľuje prechod na zelenú energiu, je silne závislá od Číny, pokiaľ ide o dodávky vzácnych zemín a komponentov pre solárne panely a veterné turbíny. Európsky blok získava až 98 percent vzácnych zemín, ktoré sú životne dôležité v mnohých ekologických technológiách, z Číny. A Čína vyrába tiež veľké množstvo veterných turbín a solárnych panelov. Veľká závislosť od Číny je "znepokojujúca", uviedol La Camera a dodal, že posilnenie spojení medzi rôznymi časťami sveta by pomohlo Európanom splniť ich ciele. Európska únia nedávno dosiahla predbežnú dohodu o takmer zdvojnásobení podielu obnoviteľných zdrojov na spotrebe energie v bloku do roku 2030, keďže sa snaží stať uhlíkovo neutrálnou a zbaviť sa ruských fosílnych palív. Cieľom predbežnej politickej dohody je zvýšiť podiel obnoviteľnej energie na 42,5 percenta. Skupiny zelených však kritizovali dohodu a tvrdia, že nezachádza dostatočne ďaleko.
S
Nálada spotrebiteľov v eurozóne dosiahla najvyššiu úroveň za viac než rok
21. 4. 2023
Predbežný index spotrebiteľskej dôvery v eurozóne dosiahol v apríli -17,5 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -19,1 bodu. Ekonómovia očakávali zlepšenie indexu iba na -18,5 bodu.
Nálada spotrebiteľov v eurozóne vzrástla v apríli výraznejšie, než sa čakalo, pričom sa dostala na najvyššiu úroveň za viac než rok. Poukázali na to vo štvrtok zverejnené predbežné údaje Európskej komisie.
Informoval o tom portál RTTNews. Predbežný index spotrebiteľskej dôvery v eurozóne dosiahol v apríli -17,5 bodu, zatiaľ čo v marci predstavoval -19,1 bodu. Ekonómovia očakávali zlepšenie indexu iba na -18,5 bodu. Aprílová hodnota je tak najvyššia od februára minulého roka, v ktorom index spotrebiteľskej dôvery dosiahol -9,5 bodu.
V prípade širšej Európskej únie sa index spotrebiteľskej dôvery zvýšil na -18,9 bodu, čo rovnako predstavuje najlepší výsledok za posledných 14 mesiacov. V marci dosiahol -20,6 bodu. Napriek tomu obidva indexy spotrebiteľskej dôvery, pre eurozónu aj EÚ, zotrvávajú hlboko pod svojím dlhoročným priemerom.
B
(Zdroj: hnonline.sk/finweb/ekonomika/)
Európa je pri emisiách radikálna. Ekonomika sa z toho nemusí pozviechať
20. 4. 2023
Čím skôr politici donútia populáciu vymeniť vozidlá so spaľovacími motormi za elektromobily, tým to bude z hľadiska emisií horšie. Odoberať teraz batérie z Číny znamená ďalší podstatný nárast emisií, hovorí odborník na udržateľnú mobilitu.
Vlaňajšok priniesol do Európy veľa neistoty s energiami a pred zimou obavy z ich nedostatku. To sa nakoniec aj vďaka miernej zime podarilo ustáť. No úplne istá energetická budúcnosť nikoho nečaká. Ako chcú európske krajiny zvládnuť prechod na elektromobilitu so značnou záťažou pre elektrickú sieť v najbližších rokoch? Nemecko napríklad v týchto dňoch ukončilo prevádzku posledných jadrových elektrární v krajine a čoraz častejšie hovorí o dovoze elektriny z iných krajín.
Profesor Jan Macek, ktorý pôsobí v Centre vozidiel udržateľnej mobility na ČVUT, v rozhovore pre TREND tvrdí, že ak by teraz Európska únia spomalila veľmi rýchly prechod na elektromobilitu a zaradila by v tomto smere nižšiu rýchlosť, v konečnom dôsledku by tým prírode a klíme pomohla viac.
Celú profesijnú kariéru sa zaoberáte dopravnými prostriedkami a energetickými a environmentálnymi aspektmi dopravy. Ak by sme sa teraz preniesli do roku 2035, keď je naplánovaný koniec pre spaľovacie motory s výnimkami, ako to podľa vás bude vyzerať? Budú si ľudia o dvanásť rokov na sídliskách vo veľkých mestách ráno pred panelákmi spoločne nabíjať elektromobily?
Pevne dúfam, že sa uplatní zdravý rozum a nejaké korekčné mechanizmy. Samozrejme, reguláciou siete sa dá dosiahnuť všeličo. Ak by to fungovalo ako kedysi, tak by bol odber v noci malý. Dnes sa v noci umýva riad v umývačkách, perie sa a mal by sa nabíjať elektromobil. S obnoviteľnými zdrojmi sa to však pri akumulácii energie komplikuje, nehovoriac o zimnom období.
B
(Zdroj: https://www.trend.sk/ekonomika/)