Európska centrálna banka znížila kľúčové úrokové sadzby
13. 9. 2024
ECB je odhodlaná vrátiť infláciu späť k svojmu cieľu na úrovni 2 %. Európska centrálna banka (ECB) podľa očakávania znížila svoje kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Inflácia v regióne klesá, a preto chce tak podporiť vlažný rast ekonomiky eurozóny nižšími nákladmi na pôžičky. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.
Rada guvernérov rozhodla o znížení kľúčovej sadzby z vkladov na 3,5 % z 3,75 %. A zredukovala aj úrokovú sadzbu pre hlavné refinančné operácie na 3,65 % a jednodňové refinančné operácie na 3,90 %. ECB je naďalej odhodlaná vrátiť infláciu späť k svojmu cieľu na úrovni 2 %, pričom úrokové sadzby bude upravovať na základe údajov a podmienok v ekonomike bez toho, aby sa zaviazala ku konkrétnemu smerovaniu sadzieb. Pokiaľ ide o infláciu, ECB potvrdila predchádzajúce prognózy a naďalej predpokladá, že inflácia v eurozóne dosiahne v roku 2024 v priemere 2,5 % a postupne klesne na 2,2 % v roku 2025 a na 1,9 % v roku 2026.
Predpokladá tiež, že jadrová inflácia bez nestálych cien energií a potravín klesne z 2,9 % na 2,3 % v roku 2025 a na 2 % v roku 2026, a to aj napriek mierne vyššej inflácii v sektore služieb.
Banka však mierne zhoršila prognózy pre ekonomiku. Najnovšie predpovedá v roku 2024 rast hospodárstva eurozóny o 0,8 % namiesto o 0,9 % v júnovej prognóze. A v nasledujúcom roku očakáva rast ekonomiky o 1,3 %, a nie o 1,4 %. Len odhad na rok 2026 ponechala bez zmeny na úrovni 1,6 %.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Brusel dáva zelenú na pomoc top zamestnávateľom
28. 10. 2022
Vypnúť výrobu a prečkať alebo pokračovať so stratou. To sú dilemy, pred ktorými stoja top zamestnávatelia ako Slovalco, OFZ, Duslo a ďalší. Prví dvaja sa už stihli zariadiť a vysoké pece úplne vypli. Duslo túto alternatívu podľa vlastných slov zvažuje. Aj napriek tomu, že pomoc pre veľké prevádzky a energeticky náročných hráčov v krajinách ako Nemecko, Česko, Francúzsko, Španielsko či Portugalsko beží, u nás je stále v nedohľadne.
K cieľu mala prispieť takzvaná technická schôdza, ktorá sa na ministerstve hospodárstva konala v stredu. Zúčastniť sa jej mali vládni predstavitelia a zástupcovia firiem – Republiková únia zamestnávateľov či Asociácia zamestnávateľských zväzov.
Možnosťami podľa všetkého môžu byť kompenzácie taríf za prevádzku systému – takzvanej TPS, čo je deväťsto miliónov určených pre všetky podniky z mimoriadneho rozpočtu v podobe sanovania cien energií nad cenovými stropmi, ktoré vláda zverejnila v pondelok, ako aj schémy po vzore západných krajín.
K žiadnej konkrétnej dohode, ktorá by našim kľúčovým fabrikám pomohla prežiť energetickú krízu, však podľa informácií HN neprišlo.
V
Nemecká ekonomika by sa mala nachádzať na prahu recesie
24. 10. 2022
Nemecká ekonomika sa zrejme nachádza na prahu recesie. Hospodársky rast podkopáva pretrvávajúca vysoká inflácia aj neistota okolo dodávok a cien energií. Vyplýva to z mesačnej správy, ktorú dnes zverejnila nemecká centrálna banka. Vysoké náklady na energie by podľa správy mohli spôsobiť pokles priemyselnej výroby. Prepad kúpnej sily domácností by potom mohol viesť k zníženiu spotrebiteľských výdavkov.
Centrálna banka upozorňuje, že napätá situácia bude v najbližších mesiacoch panovať predovšetkým v oblasti zásobovania plynom, a to v dôsledku chýbajúcich dodávok z Ruska. Odborníci však podľa centrálnej banky nepredpokladajú, že v prípade dodávok plynu bude potrebné zaviesť prídelový systém.
"Vysoké náklady na energie však môžu mať podobný dopad a viesť k tomu, že sa najmä v priemysle zníži produkcia," upozorňujú.
Centrálna banka predpokladá, že inflácia by v Nemecku v nasledujúcich mesiacoch mohla zostať na dvojcifernej úrovni. V septembri medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien zrýchlilo na desať percent z augustových 7,9 percenta. Inflácia v Nemecku je tak najvyššia zhruba za 70 rokov.
Nemecká vláda minulý týždeň v aktualizovanom výhľade predpovedala, že hospodársky rast v Nemecku tento rok pre energetickú krízu výrazne spomalí a dosiahne 1,4 percenta.
V budúcom roku potom očakáva pokles hrubého domáceho produktu, a to o 0,4 percenta. Nemecko je najväčšou ekonomikou v Európe.
V
Spotreba plynu v Európskej únii klesla o 15 percent, na Slovensku naopak vzrástla
24. 10. 2022
Spotreba plynu v Európskej únii v porovnaní s priemerom za uplynulých 5 rokov klesla v septembri o 15 percent a o 14 percent v auguste, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. Spotreba sa zvýšila len v troch štátoch Únie, z toho najviac na Slovensku.
Krajiny Európskej únie sa v júli dohodli na dobrovoľnom obmedzení spotreby plynu o 15 percent v období od augusta 2022 do marca 2023. Príčinou boli obavy z potenciálneho nedostatku počas zimy, ktoré vyvolalo zníženie ruských dodávok v dôsledku vojny na Ukrajine.
Fínsko, Švédsko a Lotyšsko v septembri znížili spotrebu plynu viac než o polovicu. Spotreba v Nemecku v auguste klesla o 28 percent, ale v septembri len o 7,4 percenta.
Viac plynu v septembri v porovnaní s 5-ročným priemerom pre toto obdobie spotrebovali len Slovensko a to o 5,5 percenta, Írsko o 2,1 percenta a Španielsko o 0,9 percenta.
V prípade vysokého rizika rozsiahleho nedostatku plynu alebo mimoriadne vysokého dopytu po plyne môže Európska komisia po konzultácii so všetkými členskými štátmi deklarovať úniový stav pohotovosti týkajúci sa bezpečnosti dodávok, čo by znamenalo, že zníženie spotreby by už nebolo dobrovoľné, ale povinné.
V
Lídri EÚ sa zhodli na krokoch proti vysokým cenám energií
21. 10. 2022
Kolektívne nákupy plynu majú byť podľa lídrov Európskej únie dobrovoľné s výnimkou plnenia 15 percent objemu plynových zásobníkov,
Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa dnes nadránom zhodli na opatreniach proti vysokým cenám energií. Po zhruba desaťhodinovom rokovaní to oznámil predseda Európskej rady Charles Michel.
Séria dohodnutých krokov by mala podľa neho znížiť ceny energií, zabezpečiť bezpečnosť dodávok a obmedziť spotrebu. Lídri podporili dobrovoľné spoločné nákupy plynu či mechanizmus cenovej korekcie v prípade mimoriadneho zdraženia. Prípadné zastropovanie ceny plynu, na ktoré majú členské krajiny stále rôzne názory, spojil summit so splnením niekoľkých podmienok.
"Pevne verím, že výsledky tejto dohody pocítime veľmi skoro," vyhlásil Michel po rokovaní. Debata šéfov členských krajín vychádzala z utorkového návrhu Európskej komisie, ktorá s cieľom zmierniť súčasnú energetickú krízu navrhla okrem iného začať spoločné nákupy plynu, vytvoriť mechanizmus núdzového obmedzenia ceny plynu alebo prijať pravidlá solidarity medzi členskými krajinami.
Lídri sa zhodli na podpore všetkých troch bodov a vyzvali komisiu, aby urýchlene prišla s konkrétnymi riešeniami. Kolektívne nákupy plynu majú byť podľa nich dobrovoľné s výnimkou plnenia 15 percent objemu plynových zásobníkov, ktorého sa majú týkať povinne.
Dohodu komplikoval najmä spor o stanovenie maximálnych cien plynu, ktoré požaduje väčšina štátov EÚ, majú však o ňom často rôzne predstavy. Najmä Nemecko potom cenový strop stále odmieta.
Lídri nakoniec jeho prípadné zavedenie podmienili predchádzajúcou analýzou finančných dopadov a tým, že nepovedie k zvýšeniu spotreby plynu. Splnenie týchto a ďalších stanovených podmienok môže podľa odhadov predstaviteľov EÚ jeho uvedenie do praxe výrazne oddialiť.
V