Európska centrálna banka sa chystá zvyšovať úroky
3. 2. 2023
Tento týždeň je opäť témou Európska centrálna banka a nová úprava výšky úrokových sadzieb. Je viac než isté, že najbližšie dni budú trhy reagovať na očakávané zvýšenie. Jediná otázka, ktorá mohla trápiť nielen investorov, je, o koľko sa zvýšia. Finálne zvýšenie je nakoniec o pol percentuálneho bodu na 3 percentá a v priebehu nasledujúceho polroka by sme mohli vidieť posun na úroveň 3,5 percenta. Pre koho je napokon takéto zvýšenie prínosné?
V dôsledku vyšších úrokových sadzieb a priaznivých trhových podmienok vykázala Deutsche Bank zisk za 10. štvrťrok po sebe. Kým pre záujemcov o hypotéky sa bývanie stáva stále nedostupnejšie, tak druhá strana, čiže banky, si očividne minulý rok prilepšia. Ročný čistý zisk Deutsche Bank za rok 2022 sa vyšplhal až na 5 miliárd eur, čo predstavuje 159 percentný nárast oproti minulému roku, pričom čistý zisk pripadajúci na akcionárov dosiahol 1,8 miliardy eur.
Podľa agentúry Reuters Deutsche Bank viac-menej zdvojnásobila konsenzuálny odhad čistého zisku za štvrtý štvrťrok na úrovni 910,93 miliónov eur a prekonala svoju ročnú prognózu na úrovni 4,29 miliárd eur. Na výsledkoch sa podpísal aj reštrukturalizačný plán na zníženie nákladov a zlepšeniu ziskovosti pravdepodobne pomohlo ukončenie globálnych operácii s obchodovaním s akciami.
Spoločnosť obmedzila aj investičné bankovníctvo a v roku 2022 zrušila približne 18 000 pracovných miest. Banka za posledné tri roky prešla transformáciou a zaznamenala výrazné zlepšenie zisku oproti 1,9 miliárd eur vykázaných v roku 2021. Nemecká banka dosiahla najlepšie výsledky za posledných pätnásť rokov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Česká ekonomika vzrástla v minulom roku najprudšie za desať rokov
23. 3. 2018
Česká ekonomika vlani vzrástla najprudšie za 10 rokov. Hrubý domáci produkt (HDP) krajiny sa v roku 2017 zvýšil o 4,5 percenta, uviedol v piatok vo svojej analýze Český štatistický úrad (ČSÚ).
V 1. polroku expanziu podporovala domáca spotreba a zahraničný dopyt, v 2. polroku sa k tomu pridala aj investičná aktivita. Česká ekonomika rástla hlavne vďaka službám a spracovateľskému priemyslu. Darilo sa automobilovému priemyslu, strojárstvu, ale aj chemickému priemyslu a energetike. Spoločne s ekonomikou rástli mzdy, spotreba domácností, ale aj ceny. Tie stúpli o 2,5 percenta, čo bolo najviac od roku 2014. Najvýraznejšie zdraželi potraviny, ktoré k celkovému rastu prispeli 0,9 percentuálneho bodu. Výrazne vzrástli ceny bytov, v 2. polroku sa index ponukových cien zvýšil o 12,5 percenta. Prudkým tempom stúpala predovšetkým hodnota bytov v Prahe. V poslednom štvrťroku dosiahlo tempo rastu cien bývania v českom hlavnom meste 18,8 percenta.
Slovensko sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu
22. 3. 2018
Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva, že všetky zdravotné poisťovne majú mať rovnaké podmienky na podnikanie. Slovensko sa odvolá voči verdiktu Súdneho dvora Európskej únie (EÚ) v Luxemburgu, potvrdilo Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. Ide o podnet súkromných zdravotných poisťovní Dôvera a Union ZP vo veci nedovolenej štátnej pomoci v prípade Spoločnej zdravotnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).
"Budeme spolupracovať pri príprave odvolania," povedala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Štát sa v tejto veci sústredí na argumenty procesnoprávneho charakteru. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ má totiž podľa MZ "svoje konzekvencie nielen na území Slovenska, ale aj na území všetkých členských krajín EÚ". Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva, že všetky zdravotné poisťovne majú mať rovnaké podmienky na podnikanie. "Čím de facto zrušil pôvodné rozhodnutie Európskej komisie (EK), ktorá sa dávnejšie odmietla zaoberať podnetom, že slovenské orgány opakovane nepovolene pomohli štátnym zdravotným poisťovniam," vysvetlil nedávno manažér PR odboru Dôvery Branislav Cehlárik. Vec sa zrejme vráti späť na EK, predpokladá vedenie Dôvery s tým, že "verí, že EK svoje pôvodné stanovisko prehodnotí". Rozhodnutie súdu v Luxemburgu prišlo v čase, keď rezort zdravotníctva avizoval dofinancovanie vlastného záporného imania štátnej VšZP sumou 45 miliónov eur s dôvetkom, že poisťovňa s nimi nebude môcť narábať bez súhlasu ministerstva. Rezort po informácii Súdneho dvora EÚ deklaroval, že jeho plán je stále platný. Problém s vlastným imaním má VšZP pre vysokú stratu, do ktorej sa dostala pre nedostatočnú tvorbu technických rezerv. Plní preto ozdravný plán. Pred dofinancovaním VšZP v tomto čase varoval ministerstvo Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO). "A to aj vzhľadom na rozsudok európskeho súdu, po ktorom môže byť selektívne dotovanie VšZP zo strany štátu posúdené ako nepovolená štátna pomoc," napísali predstavitelia inštitútu na Facebooku. Podľa INEKO by mal rezort počkať aspoň do rozhodnutia EK, ktorá bude celú vec riešiť.
Výpadky v rozpočte po brexite môže pokryť investičná banka
21. 3. 2018
Európska investičná banka (EIB) by mohla zvýšiť svoj podiel na rozpočet Európskej únie z troch na päť percent a pomôcť tak zaplniť rozdiel, ktorý prinesie odchod Británie z únie. V rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung to uviedol viceprezident banky Alexander Stubb.
Stubb povedal, že dvojpercentný nárast znamená zvýšenie ročných príspevkov o tri miliardy eur na zhruba 7,8 miliardy eur. EIB nemôže výpadok britských prostriedkov po roku 2020 kompenzovať sama, môže ale tlak na financie zmierniť tým, že zvýši vlastný príspevok. EIB, ktorá bola založená v roku 1958, používa kapitál poskytnutý krajinami EÚ k poskytovaniu výhodne úročených úverov prevažne na veľké infraštruktúrne projekty. Akcionármi je všetkých 28 členov únie, k najväčším patrí spolu s Nemeckom, Francúzskom a Talianskom práve Británia. Očakáva sa, že Británia po brexite svoj 16 percentný podiel vráti, čo pre banku znamená výpadok až deväť miliárd eur.
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu
19. 3. 2018
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu, keďže možno nebude mať dosť času na to, aby uzavrela dohodu s Európskou úniou (EÚ) ešte predtým, ako z bloku vystúpi. Vyhlásil to v nedeľu kľúčový výbor britského parlamentu.
Výbor Dolnej snemovne pre vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ uviedol, že ak by sa dôležité aspekty budúcich vzťahov s EÚ nepodarilo dohodnúť do októbra, Británia by sa mala usilovať o "obmedzené predĺženie" svojho členstva v Únii. Británia a EÚ chcú dohodu o budúcich vzťahoch vyriešiť do jesene, aby ju národné parlamenty 28 členov mohli schváliť skôr, ako Spojené kráľovstvo oficiálne opustí blok 29. marca 2019. V správe, ktorú výbor uverejnil v nedeľu, sa uvádza, že aj navrhované prechodné obdobie, ktoré má trvať dva roky, by sa malo v prípade potreby predĺžiť. Obe strany sa v zásade dohodli, že v rámci prechodu zostane Británia na jednotnom trhu a bude dodržiavať pravidlá bloku do konca roka 2020. Sedem poslancov, stúpencov brexitu v 21-člennom výbore, odmietlo túto správu podporiť a pripravilo alternatívnu verziu, v ktorej zaujali nekompromisnejší tón voči EÚ. Väčšina členov však správu podporila. Uviedli, že ich znepokojuje "malý pokrok" pri riešení kľúčových otázok, ako je režim na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskou republikou po brexite.