Európska centrálna banka sa chystá zvyšovať úroky
3. 2. 2023
Tento týždeň je opäť témou Európska centrálna banka a nová úprava výšky úrokových sadzieb. Je viac než isté, že najbližšie dni budú trhy reagovať na očakávané zvýšenie. Jediná otázka, ktorá mohla trápiť nielen investorov, je, o koľko sa zvýšia. Finálne zvýšenie je nakoniec o pol percentuálneho bodu na 3 percentá a v priebehu nasledujúceho polroka by sme mohli vidieť posun na úroveň 3,5 percenta. Pre koho je napokon takéto zvýšenie prínosné?
V dôsledku vyšších úrokových sadzieb a priaznivých trhových podmienok vykázala Deutsche Bank zisk za 10. štvrťrok po sebe. Kým pre záujemcov o hypotéky sa bývanie stáva stále nedostupnejšie, tak druhá strana, čiže banky, si očividne minulý rok prilepšia. Ročný čistý zisk Deutsche Bank za rok 2022 sa vyšplhal až na 5 miliárd eur, čo predstavuje 159 percentný nárast oproti minulému roku, pričom čistý zisk pripadajúci na akcionárov dosiahol 1,8 miliardy eur.
Podľa agentúry Reuters Deutsche Bank viac-menej zdvojnásobila konsenzuálny odhad čistého zisku za štvrtý štvrťrok na úrovni 910,93 miliónov eur a prekonala svoju ročnú prognózu na úrovni 4,29 miliárd eur. Na výsledkoch sa podpísal aj reštrukturalizačný plán na zníženie nákladov a zlepšeniu ziskovosti pravdepodobne pomohlo ukončenie globálnych operácii s obchodovaním s akciami.
Spoločnosť obmedzila aj investičné bankovníctvo a v roku 2022 zrušila približne 18 000 pracovných miest. Banka za posledné tri roky prešla transformáciou a zaznamenala výrazné zlepšenie zisku oproti 1,9 miliárd eur vykázaných v roku 2021. Nemecká banka dosiahla najlepšie výsledky za posledných pätnásť rokov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Všeobecné kritériá na záchranu bánk
21. 7. 2009
Jednou z priorít EÚ by v čase finančnej krízy malo byť definovanie všeobecných kritérií na záchranu bánk. Ich stanovenie by mohlo zabrániť podobnému krachu v budúcnosti. Tvrdí to aliancia najväčších finančních hráčov v dvadsaťsedemčlennom bloku.
Finančná kríza odhalila potrebu sprísniť európsky dohľad nad finančnými inštitúciami, ktoré
kontrolujú najmä národné autority, a to i napriek tomu, že sú čoraz viac
zapojené do cezhraničných aktivít. V Európe je podľa údajov Európskej
komisie viac ako osem tisíc bánk, no dve
tretiny ich aktív sú v rukách okolo štyridsiatich medzinárodných inštitúcií.
V októbri 2008 vytvorila EK expertnú skupinu, ktorej úlohou bolo skúmať a
navrhnúť reformné opatrenia vo finančnej supervízii. Panel viedol bývalý
výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu. Svoju správu prezentoval vo
februári 2009.
V máji Komisia plne podporila návrhy skupiny, pričom predstavila svoj koncept
založený na zvýšení právomocí Európskej centrálnej banky pri makrodohľade na
prevenciu systémového rizika a podporu spolupráce na národnej úrovni pri
mikrodohľade medzinárodných finančných skupín.
EÚ usiluje o dohľad nad energetickými investíciami
20. 7. 2009
Európska komisia má záujem viac monitorovať národné investície do energetickej infraštruktúry v kľúčových oblastiach. Patria k nim oblasti ako biopalivá, jadrová energia, plyn a zachytávanie a uskladňovanie CO2.
Komisia návrh
nariadenia o povinnosti štátov oznamovať investičné projekty energetickej
infraštruktúry predstavila 16. júla.
Komisár Piebalgs zdôraznil, že Únia by potrebovala práve tieto investície vzhľadom
na záväzky EÚ v oblasti klímy.
Komisiu zaujíma, či sa investičné projekty stanú realitou včas
na to, aby uspokojili budúci dopyt a naplnili energetické
a klimatické ciele. Tento záujem je v čase, keď vážna finančná
a hospodárska kríza spôsobuje škrty a meškanie energetických
investícií a zvyšuje neistotu v budúcich energetických projektoch,
pochopiteľný.
EÚ v rámci
plánu hospodárskej obnovy určila na investície do energetickej infraštruktúry
3,98 miliardy eur. Komisia však odhaduje, že na zlepšenie elektrickej siete a výrobných
kapacít bude potrebné investovať do roku 2030 investovať podstatne viac, a to
až jeden bilión eur, teda asi 250-krát
viac. Ďalších 150 miliárd by malo smerovať do plynárenských sietí. Únia bude len
tak bude schopná reagovať na výzvy
v oblasti bezpečnosti dodávok a klimatických zmien.
V spore o kanadské víza Praha hľadá solidaritu EÚ
15. 7. 2009
Česko protestuje proti obnoveniu vízovej povinnosti pre svojich občanov cestujúcich do Kanady. Rozhodlo sa vyjednávať s kanadským veľvyslancom a členské štáty EÚ vyzýva k podpore v snahe o zvrátenie rozhodnutia.
Od zrušenia vízovej povinnosti v
roku 2007, zaznamenala Kanada takmer
3000 žiadostí o azyl zo strany českých občanov, predovšetkým Rómov.
Väčšina Rómov sa podľa českých a kanadských médií odvolávala na strach z
rastúceho extrémizmu vo svojej krajine.
Kanada, ktorá poskytuje azylantom
štedrý sociálny balíček tvrdí, že český exodus vyčerpáva jej kapacity a
rozpočet imigračných služieb. Od včera (14. júla) sú tak Česi cestujúci do Kanady nútení ísť podať žiadosť do najbližšieho
kanadského úradu pre víza, ktorý je vo Viedni.
Český premiér je rozhodnutý povolať
svojho veľvyslanca v Kanade späť do Prahy, aby s ním konzultoval
situáciu. Vláda sa okrem toho dohodla,
že i kanadskí diplomati a držitelia služobných pasov budú pri ceste do Českej
republiky potrebovať víza.
Ako člen Európskej únie však Česko nesmie recipročne a individuálne zaviesť
víza pre všetkých Kanaďanov, pretože musí rešpektovať politiku celého bloku EÚ,
ktorý má s Kanadou dohodu o bezvízovom styku.
Českí diplomati preto chcú začať
rokovať s Európskou komisiou, ktorá by voči Kanade mohla zakročiť v priebehu
troch mesiacov. Premiér Fischer vyhlásil, že za hromadný odchod Rómov môže
kanadský azylový systém, ktorý je podľa neho veľmi náchylný k zneužívaniu.
Hospodárska obnova Európy - investície do výskumu
14. 7. 2009
Od konca júla do polovice budúceho roku Európska komisia a podniky investujú 268 miliónov € na hospodársku obnovu Európy. Investície sú súčasťou plánu hospodárskej obnovy prijatého koncom minulého roku.
Prvé kolo výziev na predkladanie
žiadostí o príspevok na výskumné projekty Európska komisia a podniky
odštartovali včera (13. júla).
Cieľom investovania je obnova a
udržateľnosť európskeho hospodárstva založenom na znalostnej ekonomike. Prvé
kolo iniciatívy bude trvať od 30. júla
do polovice roku 2010. V tomto období by sa 268 miliónov € malo investovať v troch hlavných oblastiach:
1. Inovatívne výrobné technológie, materiály a
procesy, ktoré vyrobia viac pri menšej spotreby materiálu a energie a nižšej
produkcie odpadu.
2. Energeticky efektívne budovy, zefektívňovanie existujúcich stavieb,
nových materiálov a stavebných techník.
3. Zelené autá, inteligentné
systémy prepravy, vrátane elektrifikácie ciest a mestskej dopravy a výskum
hybridných technológií.