Európska centrálna banka sa chystá zvyšovať úroky
3. 2. 2023
Tento týždeň je opäť témou Európska centrálna banka a nová úprava výšky úrokových sadzieb. Je viac než isté, že najbližšie dni budú trhy reagovať na očakávané zvýšenie. Jediná otázka, ktorá mohla trápiť nielen investorov, je, o koľko sa zvýšia. Finálne zvýšenie je nakoniec o pol percentuálneho bodu na 3 percentá a v priebehu nasledujúceho polroka by sme mohli vidieť posun na úroveň 3,5 percenta. Pre koho je napokon takéto zvýšenie prínosné?
V dôsledku vyšších úrokových sadzieb a priaznivých trhových podmienok vykázala Deutsche Bank zisk za 10. štvrťrok po sebe. Kým pre záujemcov o hypotéky sa bývanie stáva stále nedostupnejšie, tak druhá strana, čiže banky, si očividne minulý rok prilepšia. Ročný čistý zisk Deutsche Bank za rok 2022 sa vyšplhal až na 5 miliárd eur, čo predstavuje 159 percentný nárast oproti minulému roku, pričom čistý zisk pripadajúci na akcionárov dosiahol 1,8 miliardy eur.
Podľa agentúry Reuters Deutsche Bank viac-menej zdvojnásobila konsenzuálny odhad čistého zisku za štvrtý štvrťrok na úrovni 910,93 miliónov eur a prekonala svoju ročnú prognózu na úrovni 4,29 miliárd eur. Na výsledkoch sa podpísal aj reštrukturalizačný plán na zníženie nákladov a zlepšeniu ziskovosti pravdepodobne pomohlo ukončenie globálnych operácii s obchodovaním s akciami.
Spoločnosť obmedzila aj investičné bankovníctvo a v roku 2022 zrušila približne 18 000 pracovných miest. Banka za posledné tri roky prešla transformáciou a zaznamenala výrazné zlepšenie zisku oproti 1,9 miliárd eur vykázaných v roku 2021. Nemecká banka dosiahla najlepšie výsledky za posledných pätnásť rokov.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Priemyselníci vyzývajú na návrat k otvoreniu trhov a súťaže
10. 3. 2010
Generálni riaditelia európskych nadnárodných priemyselných spoločností tvrdia, že hospodárska kríza narušila politiku štátnej pomoci v EÚ. V novej správe o hospodárskej súťaži vyzývajú Brusel k obnoveniu otvorených trhov.
Európsky okrúhly stôl priemyselníkov (ERT), ktorý tvorí skupina generálnych riaditeľov a predsedov nadnárodných korporácií požaduje, aby sa dodržiavalo právo hospodárskej súťaže, aj keď budú miestne podniky žiadať o vládnu výpomoc.
V čase hospodárskej krízy by mohli byť ohrozené niektoré úspechy politiky hospodárskej súťaže EÚ na zabezpečenie riadneho fungovania trhov.
Správa "Výzvy v politike hospodárskej súťaže EÚ" konštatuje, že štátna pomoc vždy bola oblasťou, kde bol politický tlak najvyšší a varuje pred negatívami, ktoré môže priniesť snaha v krátkodobom horizonte zachrániť pracovné miesta.
Najmä v oblasti štátnej pomoci musí byť politika hospodárskej súťaže uplatňovaná tak, aby boli trhy naďalej otvorené a transparentné. Skupina ERT hovorí, že je potrebné zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi a dôsledne uplatňovať európske pravidlá štátnej pomoci.
ERT žiadajú, aby EÚ posilnila svoje vzťahy s antitrustovými úradmi, ktoré deklarovali ochotu prijať razantnejší postoj v oblastiach, ako sú fúzie a monopoly. Politika hospodárskej súťaže by mala byť plne začlenená do vonkajších politík EÚ, kde bude pracovať vedľa obchodnej politiky.
Správa vyzýva Brusel, aby EÚ udržiavala "orientáciu na spotrebiteľa" v oblasti politiky hospodárskej súťaže a zlepšila koordináciu medzi jednotlivými oblasťami, ako sú životné prostredie a ochrana spotrebiteľa.
Predseda pracovnej skupiny ERT o politke hospodárskej súťaže a predseda Investor AB, varuje pred považovaním voľného trhu za samozrejmosť.
ERT verí, že vytvorenie jednotného európskeho trhu vedie k jeho rastu a inovácii. Prínosy pre spotrebiteľov by sa nemali v tejto súvislosti podceňovať. Vo svetovej ekonomike majú pravidlá, ako právo hospodárskej súťaže ešte väčší význam.
Európsky parlament bude hlasovať o predĺžení rodičovskej dovolenky
10. 3. 2010
Ministri zamestnanosti a sociálnych vecí EÚ sa dohodli na predĺžení minimálnej rodičovskej dovolenky. Tá by mala byť štyri mesiace pre oboch rodičov. Uvedený plán sa vzťahuje na všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, aký typ zmluvy majú.
Prijatie takéhoto kroku si zároveň vyžiada zmeny vnútroštátnych právnych predpisov vo Veľkej Británii, Belgicku, Írsku, Portugalsku, Rumunsku a na Malte.
Ministri EÚ sa dohodli tiež na tom, že posilnia sociálnu ochranu pre samostatne zárobkovo činné osoby a ich manželov prijatím návrhu smernice, ktorá pomôže pracujúcim v rodinných a malých podnikoch.
Ministri deklarovali, že navrhované nové pravidlá by mali nielen odstrániť prekážky pre ženy v podnikaní ale zároveň uznať prínos manželov a partnerov.
Na stretnutí pri príležitosti Medzinárodného dňa žien sa ministri dohodli, že autonómne ochrany sociálnych práv by ženy, ktoré pracujú v malých a stredných podnikoch mali získať skôr, než byť financované zo sociálneho poistenia svojho manžela.
Rada rozšírila pôsobnosť návrhu Európskej komisie aj na tzv. životných partnerov. Tí v súvislosti s rodičovskou dovolenkou získajú rovnaké práva ako manželia.
Rozhodnutie o výške dávok v materstve na "podporu partnerov" bude ponechané na uváženie jednotlivých členských štátov.
Návrh smernice je súčasťou balíčka smerníc "pracovný život v EÚ". Návrh bude predložený Európskemu parlamentu na druhé čítanie. Zajtra (11. marca) budú poslanci hlasovať aj o samostatnej materskej dovolenke, ktorá by zaručila ženám 20 týždňov dovolenky s platom v plnej výške. Najväčším oponentom spomedzi členských štátov je Veľká Británia. Tá nepovažuje tento krok v čase hospodárskej krízy za vhodný.
Európsky menový fond
9. 3. 2010
Nemecká kancelárka je naklonená myšlienke vytvorenia Európskeho menového fondu, ktorého úlohou by bolo zachraňovanie členských štátov eurozóny. Varovala však, že by to znamenalo zmenu zmluvných základov.
Nemecký minister financií cez víkend podporil návrh, aby aj Európska únia mala inštitúciu na spôsob Medzinárodného menového fondu, ktorý by pomáhal krajinám s finančnými problémami.
Európska komisia včera potvrdila, že spolu s Nemeckom, Francúzskom a ďalším členskými štátmi pracuje na takomto projekte. Zároveň upozornila, že je príliš skoro hovoriť o niečom konkrétnom.
Nemecká kancelárka vyhlásila, že detaily nie sú vyriešené. Únia ale potrebuje mechanizmus, ktorým by si pomáhala v prípade problémov, dokonca aj keby to znamenalo zmenu zmluvných základov. Európsky menový fond označila ako dobrý nápad.
Bez zmeny zmluvy to ale nebude možné. Musela by sa revidovať. Európska zmluva však nebude koncom histórie. Európa musí byť schopná odpovedať na nové situácie.
Euro je totiž v zmluve zaviazané klauzulou, ktorá zakazuje, aby jeden členský štát eurozóny na seba prebral dlhy inej krajiny s eurom.
Ekonomickí analytici tvrdia, že nový fond by mohol byť v zmluve založený na ustanovení, ktoré by umožnilo skupine krajín oveľa užšie vzájomne spolupracovať v určitých záležitostiach ako s ostatnými. Takto by došlo k väčšej politickej koordinácii v rámci eurozóny. Na druhej strane, krajiny bez eura by boli odstavené na vedľajšiu koľaj.
Projekt boja proti chudobe
8. 3. 2010
Celoročný projekt Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu dnes odštartovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v spolupráci s Fondom sociálneho rozvoja. Ministerka rezortu V. Tomanová na otváracej konferencii konštatovala, že spoločnosť o tomto probléme veľa nevie. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť rozhodujúci vplyv na odstránenie chudoby tiež prijatím Národného programu SR k Európskemu roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010.
Na zabezpečenie opatrení v rámci tohto programu únia Slovensku poskytne 169 685 eur. Rovnaká suma bude vyčlenená aj zo štátneho rozpočtu SR.
Okrem rezortov budú do projektu zapojené samosprávy, mimovládne organizácie, cirkvi, komunitné centrá a ďalšie subjekty venujúce sa problému chudoby.
Pod hranicou chudoby žije v súčasnosti asi 80 miliónov (16 %) obyvateľov EÚ. Až 19 miliónov z nich sú deti. Na to, aby zaplatil bežné výdavky domácnosti a na zabezpečenie potrieb svojich detí nemá dostatočný príjem každý šiesty obyvateľ Európy.
Podľa prieskumu Eurobarometer si až 89 % Európanov myslí, že na riešenie problematiky chudoby sú potrebné urýchlené opatrenia vlastných vlád. V boji proti chudobe úlohu EÚ za dôležitú považujú takmer tri štvrtiny obyvateľov.
Európska komisia (EK) preto rok 2010 vyhlásila za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu s cieľom zvýšiť povedomie o tejto problematike a podporiť programy na sociálne začlenenie. Kampaň EK pozornosť celej EÚ obracia k boju proti chudobe, ktorá sa priamo týka každého šiesteho Európana.