Európska centrálna banka pravdepodobne zníži úrokové sadzby aj v októbri
8. 10. 2024
Trhy očakávajú rýchlejšie uvoľňovanie menovej politiky. Európska centrálna banka (ECB) zrejme v októbri opäť zníži úrokové sadzby. Rast ekonomiky eurozóny je totiž slabý, čo zvyšuje riziko, že inflácia zostane pod jej dvojpercentným cieľom. Uviedol to šéf francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau pre taliansky denník La Repubblica. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
ECB tento rok znížila sadzby už dvakrát z rekordných úrovní a trhy teraz očakávajú rýchlejšie uvoľňovanie menovej politiky. Zníženie sadzieb v októbri a decembri je už plne započítané, keďže inflačné tlaky sa zmierňujú rýchlejšie, ako očakávala ECB.
„Áno, veľmi pravdepodobne," povedal Villeroy v rozhovore pre denník La Repubblica na otázku, či ECB tento mesiac zníži sadzby. Najbližšie zasadnutie Rady guvernérov ECB sa bude konať 17. októbra. Aj šéfka ECB Christine Lagardová minulý týždeň signalizovala októbrové zníženia sadzieb a podobne sa vyjadrujú aj ďalší predstavitelia banky.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slovensko rokuje s Bruselom
1. 11. 2021
Slovensko plánuje žiadosti o platbu z fondu obnovy predkladať Európskej komisii dvakrát ročne, približne na jar a na jeseň. Prvá žiadosť má teda odísť zhruba na jar 2022, treba k nej však splniť 14 míľnikov, väčšinu do konca tohto roka.
Už teraz však v semafore plánu obnovy svieti červená pri jednom z míľnikov, konkrétne pri reforme vysokého školstva. Ako bude Slovensko pýtať peniaze od komisie, ak budú míľniky meškať, sa zatiaľ nevie.
"Momentálne s Európskou komisiou prebiehajú intenzívne rokovania k rôznym témam, napríklad aj o tom, ako je možné postupovať v prípade, ak sa dané míľniky splnia aspoň do času podania žiadosti," odpovedali zo sekcie plánu obnovy a odolnosti úradu vlády.
Sekcia upozorňuje, že nesplnenie čo i len jedného míľnika môže ohroziť alebo oddialiť celú platbu v hodnote stoviek miliónov eur na investície, ktoré by mohli pomôcť regiónom, mestám a obciam.
V prvej žiadosti o platbu chce na jar budúceho roka Slovensko pýtať od EK zhruba 458 miliónov eur. Zo 14 míľnikov sú už tri splnené, pri jednom míľniku (vysoké školstvo) svieti červená, čo znamená, že štát očakáva výrazné meškanie, prípadne nesplnenie, a pri súdnej mape a výdavkových limitoch očakáva sekcia malé meškanie alebo čiastočné nesplnenie míľnika. Zvyšok ide podľa plánu. Údaje v semafore k prvej žiadosti o platbu aktualizovala sekcia na webovej stránke plánu obnovy 20. októbra.
V druhej žiadosti o platbu, ktorú chce Slovensko poslať pravdepodobne na jeseň budúceho roka ide skoro o 815 miliónov eur. Treba na to splniť 16 míľnikov. V aktuálnom semafore (z 25. októbra) z dielne sekcie svieti pri tejto žiadosti jeden míľnik už na zeleno, ide o reformu verejného obstarávania.
V
Európsky trh začínajú ovládať elektromobily
25. 10. 2021
Takmer každé piate auto, ktoré sa v treťom štvrťroku predalo v krajinách Európskej únie, bol elektromobil. A to buď vozidlo na batériu, alebo takzvaný plug-in hybrid.
Ďalej klesal podiel áut so spaľovacím motorom. Vo svojej správe to dnes uviedlo Európske združenie výrobcov automobilov. V Českej republike je záujem skôr o plug-in hybridy.
Trhový podiel elektromobilov na batériu sa zvýšil na 9,8 percenta, zatiaľ čo podiel plug-in hybridov vystúpil na 9,1 percenta. Dohromady tak majú 18,9 percenta trhu a v oboch prípadoch je to z medziročného pohľadu nárast trhového podielu skoro na dvojnásobok, uviedlo združenie výrobcov.
Tá zastupuje najväčších európskych výrobcov osobných, úžitkových i nákladných áut a autobusov. Predaj áut na batériu vzrástol o 56,7 percenta na 212 582 vozidiel, predaj plug-in hybridov sa potom zvýšil o 42,6 percenta na 197 300 vozidiel.
Je to pomalší rast ako vlani, kedy sa predaj takmer strojnásobil, aj keď to bolo z nízkej porovnávacej základne. V Českej republike predaj elektromobilov na batériu vo štvrťroku medziročne vzrástol o 17,8 percenta na 563 vozidiel, predaj plug-in hybridov sa zvýšil o 111,6 percenta na 910 vozidiel.
V porovnaní s tým predaj áut so spaľovacím motorom sa v treťom štvrťroku v krajinách EÚ ďalej znižoval. Predaj benzínových vozidiel medziročne klesol o 35 percent na 855 476 vozidiel.
Tieto autá majú stále najväčší trhový podiel, ktorý ale v tohtoročnom treťom štvrťroku klesol na 39,5 percenta. Ešte pred rokom predstavoval 47,6 percenta.
V
Európa energeticky hladuje
20. 10. 2021
Začalo sa to v lete a vyhrocuje sa ďalej. Rusko v zjavnej snahe preferovať otvorenie tranzitu na dne Baltiku cez novú líniu Nord Stream 2 obmedzuje dodávky zemného plynu pre Európu.
Ceny v reakcii lámu rekordy. Ešte začiatkom júna boli po tuhej zime burzy na úrovni 30 eur za megawatthodinu, a to už bol dvojnásobok oproti vlaňajšku. Keď ruský Gazprom následne nevyužíval naplno potrubia na starý kontinent a zásobníky sa pred vykurovacou sezónou plnili len veľmi zľahka, komodita prerazila 100 eur. A aj keď prezident Vladimir Putin sľúbil, že ak príde požiadavka, trh stabilizujú, opäť sa deje opak.
Najväčší exportér plynu si v pondelok na november zarezervoval iba zhruba tretinu dodatočných kapacít na prepravu do Európy cez územie Poľska. Navyše cez Ukrajinu si neuplatnil žiadne objemy.
V
Bank of England je pripravená zvýšiť úrokové sadzby
18. 10. 2021
Guvernér britskej centrálnej banky Bank of England Andrew Bailey v nedeľu naznačil, že banka je prvýkrát od vypuknutia pandemickej krízy pripravená zvýšiť úrokové sadzby.
Podľa neho súčasný vzostup inflácie bude dočasný, no prudký vzostup cien energií ju bude tlačiť dlhší čas nahor, čím narastá riziko prognóz vyššej inflácie.
"Menová politika nemôže vyriešiť problémy na dodávateľskej strane, no budeme musieť konať, ak uvidíme riziká najmä z hľadiska stredno- a dlhodobých prognóz vývoja inflácie," cituje agentúra Reuters vyjadrenia guvernéra počas diskusie skupiny G30.
"To je dôvod, pre ktorý to Bank of England signalizovala, a toto je ďalší podobný signál, že budeme musieť konať," dodal Bailey. "Samozrejme, tento krok príde v rámci našich stretnutí o menovej politike."
Banka predpovedá britskú mieru inflácie nad štyri percentá, čo predstavuje dvojnásobok jej cieľa. Dôvodom je otváranie svetovej ekonomiky po pandemických lockdownoch, nedostatok viacerých materiálov a zamestnancov, ako aj nárast cien energií.
V