Európska centrálna banka pravdepodobne zníži úrokové sadzby aj v októbri
8. 10. 2024
Trhy očakávajú rýchlejšie uvoľňovanie menovej politiky. Európska centrálna banka (ECB) zrejme v októbri opäť zníži úrokové sadzby. Rast ekonomiky eurozóny je totiž slabý, čo zvyšuje riziko, že inflácia zostane pod jej dvojpercentným cieľom. Uviedol to šéf francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau pre taliansky denník La Repubblica. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
ECB tento rok znížila sadzby už dvakrát z rekordných úrovní a trhy teraz očakávajú rýchlejšie uvoľňovanie menovej politiky. Zníženie sadzieb v októbri a decembri je už plne započítané, keďže inflačné tlaky sa zmierňujú rýchlejšie, ako očakávala ECB.
„Áno, veľmi pravdepodobne," povedal Villeroy v rozhovore pre denník La Repubblica na otázku, či ECB tento mesiac zníži sadzby. Najbližšie zasadnutie Rady guvernérov ECB sa bude konať 17. októbra. Aj šéfka ECB Christine Lagardová minulý týždeň signalizovala októbrové zníženia sadzieb a podobne sa vyjadrujú aj ďalší predstavitelia banky.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Európska únia chce zrušiť trend neplatených stáží
2. 2. 2024
Neplatené stáže sú dnes pre viacerých mladých ľudí kľúčovou kariérnou možnosťou. Tento trend chce EÚ zminimalizovať.
To, čo sa zdá byť bránou k vzdelávaniu a rastu, však často skrýva krutú realitu – ide o neplatené stáže, ktoré sú formou vykorisťovania. „V mnohých prípadoch neplatené stáže v skutočnosti nahrádzajú najnižšie pracovné pozície,” hovorí Tea Jarc z Európskej konfederácie odborových zväzov.
Táto skutočnosť je pre mladých ľudí čoraz bežnejšia, pretože vo veľkej časti sveta sa rozširujú neplatené programy.
V EÚ, kde ich parlament opakovane označil za „formu vykorisťovania mladých pracovníkov a porušovanie ich práv”. Možno však čoskoro dôjde k zmenám.
V júni poslanci Európskeho parlamentu veľkou väčšinou hlasovali za to, aby Európska komisia zaviedla právne predpisy, ktoré by zakázali väčšinu neplatených stáží v celom bloku. Podľa denníka The Guardian sa očakáva, že návrh bude hotový začiatkom roka 2024.
Nedávny prieskum ukázal, že 78 percent mladých ľudí absolvuje aspoň jednu stáž. V tejto súvislosti však prístup podnikov k stážistom zostáva neregulovaný, na čo v posledných rokoch upozorňujú rôzne organizácie. Poslanci Európskeho parlamentu chcú preto zlepšiť kvalitu tohto prístupu...
B
Aktivita vo výrobnom sektore eurozóny klesala miernejším tempom
2. 2. 2024
Finálny index nákupných manažérov pre výrobný sektor eurozóny dosiahol v januári 46,6 bodu oproti 44,4 bodu v decembri.
Aktivita vo výrobnom sektore eurozóny pokračovala na začiatku tohto roka v poklese, tempo poklesu sa však opäť spomalilo, už tretí mesiac po sebe. Informovali o tom agentúra Reuters a portál RTTNews, ktoré sa odvolali na konečné výsledky prieskumu spoločnosti S&P Global a Komerčnej banky v Hamburgu (HCOB). Tie potvrdili predbežný odhad z konca januára.
Finálny index nákupných manažérov pre výrobný sektor eurozóny dosiahol v januári 46,6 bodu oproti 44,4 bodu v decembri. To znamená pokračovanie poklesu aktivity v sektore, keďže rast od poklesu oddeľuje hranica 50 bodov. Tempo poklesu sa však spomalilo, pričom januárový výsledok je najlepší za posledných 10 mesiacov. Konečné údaje sú navyše totožné s predbežným odhadom, ktorý bol zverejnený 24. januára.
Z piatich čiastkových komponentov sa pod hlavný index pozitívne podpísali všetky, pričom priaznivo sa vyvíjali najmä nové objednávky a produkcia. Aj keď v obidvoch prípadoch opäť zaznamenali pokles, tempo ich poklesu bolo najslabšie od apríla minulého roka...
B
Majetková nerovnosť v eurozóne sa v posledných piatich rokoch znížila
10. 1. 2024
Najnovšie údaje o majetkových pomeroch domácností v menovej únii zverejnila Európska centrálna banka po tom, ako roky čelila kritike, že desaťročie mimoriadne nízkych úrokových sadzieb zvýhodňovalo najmä bohatých ľudí s dostatočnými finančnými aktívami. Majetková nerovnosť v eurozóne sa za posledných päť rokov znížila, keďže veľká stredná trieda vlastniaca nehnuteľnosti profitovala z rastu ich cien. Oznámila to v Európska centrálna banka (ECB). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Kritici tiež ECB vyčítajú, že nízke sadzby síce prospievali majiteľom domov, zároveň ale podnecovali boom v oblasti bývania, čo spôsobilo, že nehnuteľnosti vrátane nájmov sa stali nedostupnými pre najchudobnejšie domácnosti. ECB však zistila, že rozdiel medzi hornými 5 % a dolnými 50 % spoločnosti sa v skutočnosti už roky zmenšuje.
„Výrazný nárast čistého bohatstva domácností v eurozóne pozorovaný v národných účtoch za posledných päť rokov sprevádzal mierny pokles nerovnosti, čiastočne preto, lebo vlastníci bytov, ktorí tvoria viac ako 60 % populácie, profitovali z nárastu cien nehnuteľností," uviedla ECB. Čisté bohatstvo vlastníkov bytov sa podľa ECB za posledných päť rokov zvýšilo o 27 %, zatiaľ čo čisté bohatstvo ľudí, ktorí ich nevlastnia, vzrástlo o 17 %, a to najmä v dôsledku nárastu objemu vkladov zaznamenaného v tomto období.
Údaje, ktoré prichádzajú s veľkým časovým oneskorením, zatiaľ nezohľadňujú nedávny pokles cien nehnuteľností. Určitý zvrat je tak stále možný, keďže sadzby ECB sú v súčasnosti na rekordných úrovniach a ceny nehnuteľností v mnohých krajinách eurozóny klesajú.
S
Spoločná európska agropolitika priniesla minulý rok pre slovenských farmárov množstvo zmien
10. 1. 2024
Oproti predošlému programovému obdobiu museli podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory robiť omnoho viac, ale v celkovom meradle za menej peňazí. Uviedol to Matej Korpáš z tlačového odboru Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
"Ciele politiky boli omnoho zelenšie, a preto veľmi výraznou zmenou boli tzv. ekoschémy, v rámci ktorých museli poľnohospodári deliť veľké lány na omnoho menšie a tvoriť biopásy, ktoré mali pomôcť pri ozeleňovaní našej krajiny. Z tohto dôvodu museli naši poľnohospodári vyvinúť obrovské úsilie na to, aby získali finančné zdroje z Európskej únie," priblížil. Oproti predošlému programovému obdobiu museli podľa Korpáša robiť omnoho viac, ale v celkovom meradle za menej peňazí. "Zavádzanie ekoschém do praxe prinieslo aj veľa nezodpovedaných otázok a problémov," podčiarkol.
"Naši poľnohospodári tak bojovali s byrokraciou a ministerskými úradníkmi, ktorí im nedokázali na dôležité otázky z praxe odpovedať. Všetky zmeny priniesli problémy aj v rámci samotného vyplácania priamych platieb. Zvýšil sa počet kontrol, poľnohospodári dokonca museli niektoré parcely fotografovať a snímky zasielať na Pôdohospodársku platobnú agentúru, aby sa k svojim platbám na konci dňa vôbec dostali," dodal Korpáš.
S