Európska centrálna banka bude tolerovať prekročenie inflačného cieľa
9. 7. 2021
Európska centrálna banka vo štvrtok oznámila, že bude tolerovať dočasné prekročenie dvojpercentného inflačného cieľa.
Zvýšenie flexibility tolerovania odchýlok inflácie od cielenej úrovne, ktorá bola doteraz rigidne nastavená, umožní centrálnej banke vo Frankfurte nad Mohanom udržiavať nízke úrokové sadzby dlhšie.
Zmena nastavenia cieľa menovej politiky je súčasťou strategickej revízie banky, ktorú ohlásila jej prezidentka Christine Lagardová v novembri 2019.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Daňové podvody v európskom systéme obchodovania s emisiami
11. 12. 2009
Európske rozpočty prišli pre daňové podvody, ktorých obeťou bol európsky systém obchodovania s emisiami, o päť miliárd eur. Podľa odhadov Europolu bolo predmetom nekalých aktivít v niektorých krajinách až 90 % z celého trhu.
Europol zistil, že európske rozpočty až o päť miliárd € prišli za osemnásť mesiacov. Spôsobili to podvodníci, ktorých cieľom sa stal európsky systém obchodovania s emisiami. Títo podvodníci kupovali a importovali emisné povolenky z iných členských krajín EÚ a potom ich predávali domácim záujemcom, pričom im účtovali DPH. Napokon zmizli bez odvedenia dane vládam.
Europol zachytil indície o podozrivých obchodných aktivitách koncom roku 2008. Vtedy rôzne trhové platformy zaznamenali bezprecedentný nárast obchodovania s európskymi emisnými povolenkami. Európsky policajný úrad odhaduje, že zneužitých bolo až 90 % z celého objemu trhu. Varuje, že zločinecké skupiny by sa teraz mohli zamerať na plyn a elektrinu.
Holandsko, Francúzsko, Británia a Španielsko už zmenili pravidlá zdaňovania týchto transakcií, aby sa vyhli ďalším stratám. Prijaté opatrenia viedli k zníženiu aktivít na trhu v uvedených krajinách. V rámci vyšetrovania Europol plánuje identifikovať kriminálne štruktúry zapojené do týchto podvodov a začať s postupom proti nim.
Hranice súkromia na Facebooku
10. 12. 2009
Najväčšia sociálna sieť na svete Facebook spustila nový systém pre nastavenie súkromia svojich používateľov. Túto nevyhnutnú zmenu si vyžaduje väčšie otvorenie sa pre aplikácie tretích strán a šírenie obsahu aj mimo sociálnej siete. Voči novým hraniciam súkromia sa však už zdvihla aj vlna kritiky, ktorá sieti vyčíta, že takto vlastne núti používateľov verejne zdieľať viac dát než doteraz.
Používatelia sociálnej siete Facebook od včera majú možnosť nastavovať novým spôsobom mieru svojho súkromia. Tí, ktorí sieť navštevujú, sa môžu rozhodnúť, kto vidí ich fotografie, videá či osobné informácie na základe nových parametrov. Novinkou je tiež možnosť povoliť zdieľanie istých dát prostredníctvom aplikácií tretích strán. Tieto dáta sa potom šíria ďalej do virtuálneho sveta, teda za hranice siete Facebook.
Zmeny v politike súkromia na sieti Facebook sú odpoveďou na trend, podľa ktorého vyhľadávače Google a Bing čoraz viac indexujú i obsah vytvorený používateľmi, vrátane sociálnych sietí. Ďalšou príčinou bol tlak konkurencie; napríklad služba Twitter je prednastevene verejná a pokiaľ si užívateľ neželá inak, jeho 140-znakové odkazy môže vidieť ktokoľvek, dokonca aj návštevník bez registrácie.
Od včerajšieho dňa služba Facebook svojich používateľov zdraví po prihlásení oknom, v ktorom im vysvetľuje zmeny a vyzýva ich na prispôsobenie nastavení. Firma tvrdí, že sa zjednodušila tiež navigácia nastavenia miery ochrany súkromia.
Mediálna hviezda či tichý dôverník?
10. 12. 2009
Na túto otázku sa snažia nájsť odpoveď tvorcovia európskej stratégie v oblasti vedy. Nevedia sa zhodnúť na tom, ako bude budúci hlavný poradca pre vedu vykonávať svoju funkciu – či bude spadať pod Európsku komisiu alebo bude nezávislým zástupcom vedy.
Autorkou myšlienky vytvorenia tohto postu je Rada Európskej výskumnej oblasti (ERAB).
Podľa ERAB by budúci hlavný vedecký poradca mal byť názorovo nezávislý a slobodne sám od seba poskytovať rady na základe dôkazov. Malo by ísť o osobu, ktorá aj v krízových časoch, napríklad počas pandémie, dokáže vystúpiť v televízii a odkomunikovať vedecké témy spôsobom, ktorý verejnosť zaujme a upokojí.
Názor je založený na príklade Veľkej Británie, kde sú vedeckí poradcovia známi tým, že sa dostávajú do názorového stretu s vládnymi agentúrami. K podobnému modelu nedávno pristúpili aj Spojené štáty. Prezident Barack Obama vymenoval skupinu vysoko kvalifikovaných poradcov z rôznych oblastí. Vedenie tejto skupiny dokonca sídli v prezidentovom úrade.
Brusel a anglosaské krajiny sa na funkciu hlavného poradcu pozerajú odlišne. Vysokopostavení tvorcovia vedeckých stratégií v európskych inštitúciach si pod touto funkciou predstavujú niekoho, kto bude neviditeľným dôverníkom predsedu Európskej komisie.
Predseda EK spravil z inovácií ústredný bod svojej agendy. Dôležitú rolu v tomto procese bude zohrávať práve hlavný vedecký poradca. Pozíciu by mal dostať niekto, kto dokáže ponúknuť relevantné vedecké stratégie na rôzne témy - od oblasti zdravia až po klimatické zmeny.
Poradca bude mať právomoc prísť s proaktívnymi vedeckými radami a bude tak môcť robiť počas celého procesu tvorby stratégie.
Stratégia i2015
9. 12. 2009
V strede záujmu nového akčného plánu Európskej únie, ktorá má názov i2015 je spotrebiteľ. S jeho tvorbou a plánovaním európske inštitúcie začnú na začiatku roka 2010, pričom sa zamerajú aj na budúcnosť digitálneho hospodárstva.
V centre budúcich stratégií EÚ bude ochrana práv používateľov v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT).
Svoju novú stratégiu i2015 predstaví Európska únia v apríli alebo máji budúceho roka. Podľa práce, ktorú začala súčasná eurokomisárka pre informačnú spoločnosť a médiá Viviane Redingová, prvým pilierom nového akčného plánu bude vytvorenie jednotného, uživateľsky prístupného trhu s internetovými službami.
V novembrovom liste, ktorý bol adresovaný predsedovi Európskej komisie José M. Barrosovi Redingová poukazovala na nízky počet cezhraničných internetových transakcií. Tieto tvorili len asi 7 percent všetkých transakcií. Šesťdesiat percent z nich pritom z technických alebo právnych príčin zlyhalo. V liste komisárka zdôraznila aj budovanie sietí vysokorýchlostného internetového pripojenia.
Jej názory boli čiastočne zapracované aj v novej správe o digitálnej agende, ktorá sa v súčasnosti pripravuje v Európskom parlamente. Kľúčovými slovami správy sú slová „práva“, „pripojiteľnosť“ a „kompetencia“.