Európe hrozí, že príde o ďalšiu letnú turistickú sezónu
22. 3. 2021
Európa možno smeruje k strate ďalšej letnej turistickej sezóny, varovala americká banka Morgan Stanley.
Poukázala na opätovne sa zvyšujúci počet infikovaných novým koronavírusom, pričom tempo vakcinácie je pomalé.
To by mohlo znamenať problémy najmä pre ekonomiky južných krajín ako Španielsko, Portugalsko, Taliansko a Grécko.
"Vysoký počet prípadov infikovaných v Európe a pomalé tempo očkovania by mohlo viesť k neskorému otváraniu (ekonomiky), čo môže ohroziť už druhú letnú sezónu na kontinente," uviedla banka.
To by podľa nej mohlo ešte zvýšiť ekonomické rozdiely medzi severom a juhom a prinútiť Európu pristúpiť k ďalším opatreniam na podporu ekonomiky.
"Minulý rok, keď vakcíny ešte neboli k dispozícii, dokázala Európa časť letnej sezóny zachrániť. K tomu jej pomohli obmedzenia, ako aj sezónne faktory, ktoré zmiernili šírenie vírusu," uviedla banka. Pochybuje však, že sa Európanom podarí niečo podobné aj v tomto roku.
Dôvodom sú nové mutácie, ktoré, ako sa ukázalo, sú oveľa prenosnejšie a nebezpečnejšie.
Práve tie sú zodpovedné za opätovné zvýšenie počtu infikovaných v niektorých európskych krajinách, najmä vo Francúzsku a v Taliansku.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko patrí k najrýchlejšie rastúcim vývozcom hračiek v Európe
27. 12. 2018
Najväčším exportérom hračiek v Európskej únii (EÚ) je v súčasnosti Česká republika. Medzi európskymi vývozcami sa však nestratí ani Slovensko, ktoré je dvanástym najväčším exportérom hračiek v Únii. Vyplýva to z analýzy UniCredit Bank pripravenej z európskych štatistík výdavkov domácností a vývozu.
Podobne ako vo väčšine krajín EÚ majú na Slovensku najväčšie zastúpenie na vývoze hračiek plastové stavebnice (17 percent). Najsilnejšiu pozíciu na parciálnom trhu pritom Slovensko má pri elektrických vláčikoch, ktoré tvoria 16 percent slovenských vývozov hračiek. Slovensko je ich štvrtým najväčším európskym exportérom. V prepočte na obyvateľa vyváža Slovensko podľa analýzy dokonca najviac elektrických vláčikov spomedzi všetkých krajín EÚ. Relatívne silnú pozíciu má Slovensko podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka aj na európskom vývoze hračiek a modelov s motorčekom, iných ako vláčiky (druhý najväčší exportér v prepočte na obyvateľa), drevených skladačiek (tretí najväčší exportér v prepočte na obyvateľa), či plastových stavebníc (štvrtý najväčší exportér v prepočte na obyvateľa). Česko s vývozmi v hodnote cez 2 miliardy eur ročne predstihlo aj Nemecko.
Brusel chce ľuďom uľahčiť život po tvrdom brexite
21. 12. 2018
Finančné služby, letecká či automobilová doprava alebo aj záväzky súvisiace s ochranou klímy sú súčasťou balíčka, ktorým sa chce Európska únia pripraviť na prípad tvrdého brexitu. Jednostranné opatrenia Bruselu by mali začať platiť po 29. marci 2019, ak Veľká Británia opustí Úniu bez dohody.
„Tieto kroky nebudú – a nemôžu – odstraňovať celkový vplyv scenára tvrdého brexitu. Nijako nenahradia nedostatok prípravy ostatných zainteresovaných strán ani nie sú odrazom výhod plného členstva v EÚ či podmienok prechodného obdobia tak, ako je definované v pripravenej dohode o vystúpení,“ uviedla Komisia. Členské štáty a europarlament vyzvala, aby celkovo 14 návrhov schválili rýchlo a umožnili nadobudnutie ich platnosti ešte pred dátumom brexitu.
Taliansko sa vyhne sankciám
20. 12. 2018
Európska komisia (EK) a Taliansko dosiahli dohodu okolo rozpočtu na budúci rok. Oznámil to v stredu podpredseda EK Valdis Dombrovskis. Dohoda znamená, že Taliansko sa vyhne sankciám Európskej únie (EÚ) za porušenie rozpočtových pravidiel.
Taliansko pôvodne poslalo do Bruselu návrh rozpočtu na rok 2019, ktorý počítal so schodkom 2,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To znamenalo trikrát vyšší rozpočtový deficit, ako navrhovala predchádzajúca talianska vláda. EK návrh Talianska zamietla, čo urobila prvýkrát v histórii EÚ. Ako uviedla, taký deficit neumožňuje znižovanie extrémne vysokého dlhu krajiny, čo bol aj pôvodný prísľub predchádzajúcej talianskej vlády. Súčasná vláda dlho odmietala ustúpiť, nakoniec tak ale pre obavy z možných vysokých sankcií zo strany Bruselu urobila. S cieľom vyhnúť sa disciplinárnemu konaniu Rím predložil nový návrh s plánovaným rozpočtovým schodkom 2,04 percenta HDP. Rozpočet zároveň počíta s rastom ekonomiky na budúci rok o jedno percento, zatiaľ čo pôvodný predpokladal hospodársky rast na úrovni 1,5 percenta.
Centrálne banky nevedia o peniazoch takmer nič
19. 12. 2018
Možno je v kríze medzinárodná politika, možno globálna ekonomika, no určite centrálne bankovníctvo. Veľká finančná kríza odhalila, že centrálne banky nevedia o peniazoch takmer nič.
Znie to paradoxne, keď inštitúcie, ktoré tvrdia, ako zachraňujú svet, majú na veci iba pramalý dosah. Najväčším potvrdením tejto myšlienky je Japonsko. Krajina drží nulové sadzby a robí kvantitatívne uvoľňovanie (QE) už 20 rokov. Bez výsledku. Nepomohlo mu ani premenovanie na „kvantitatívne a kvalitatívne uvoľňovanie“. A ani to, keď centrálna banka povedala, že nebude cieliť dvojpercentnú úroveň inflácie - ona ju výrazne prestrelí! Jadrová inflácia napriek tomu ostala na jednom percente. A na úrovni jedného percenta sa pohybuje aj jadrová inflácia v eurozóne. Biedna úroveň na to, že ECB minula na kvantitatívnom uvoľňovaní 2,6 bilióna euro. Draghi už roky tvrdí, že inflácia je za rohom. Rok za rokom potvrdzuje, že centrálna banka skutočne nevie, čo robí. Sebavedomie jej však nechýba.