Europarlament nepodporil spornú smernicu o autorských právach
6. 7. 2018
Európski poslanci dnes nepodporili kontroverzný návrh pravidiel týkajúcich sa autorských práv na internete. Pripravovaná smernica okrem iného dáva vydavateľom právo na spravodlivý podiel z využitia ich autorských diel internetovými gigantmi.
Zo 627 prítomných poslancov z celkových 751 návrh zamietlo 318 poslancov, za bolo 278 a 31 sa zdržalo. Text už prešiel právnym výborom parlamentu, ale poslanci si dnes vyhradili právo rokovať o ňom aj na pléne a prísť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. To kritici návrhu vidia ako šancu sporné ustanovenia smernice pozmeniť. Smernica budí veľké emócie. Poslanci čelili silnému tlaku rôznych lobistických skupín, ich schránky zaplavili tisíce e-mailov od zástancov aj odporcov normy. Kritici návrhu tvrdia, že povedie k cenzúre internetu. Jeho zástancovia si naopak myslia, že výsledkom nových pravidiel bude lepšia ochrana autorských práv v internetovom prostredí.
(Zdroj: hnonline.sk)
Európska komisia vyzvala Telekomunikačný úrad SR na zníženie poplatkov
7. 9. 2009
V liste, ktorý v pondelok zaslala Európska komisia Telekomunikačnému úradu SR vyzýva opätovne tento úrad na presadenie zníženia poplatkov za ukončenie volania v mobilných sieťach na konkurenčnejšie úrovne.
Ide o tie veľkoobchodné poplatky, ktoré prevádzkovatelia mobilných sietí účtujú iným prevádzkovateľom za prepájanie hovorov do svojich sietí.
Jeden list Komisia slovenskému regulátorovi už tento rok poslala a zdôraznila v ňom dôležitosť čo najskoršieho dosiahnutia efektívnych ukončovacích poplatkov.
Na Slovensku ukončovacie poplatky medzi mobilnými sieťami patria k najvyšším v Európe. Slovenský regulátor nezvolil taký nákladový model, ktorý odzrkadľuje skutočné náklady zabezpečenia tejto služby efektívnym operátorom.
Európska komisia sa domnieva, že telekomunikačný úrad môže urobiť dôležité kroky smerom k dosiahnutiu efektívnej úrovne ukončovacích poplatkov na Slovensku. Komisia vyjadrila pochybnosti, či schválenie asymetrie pre nového účastníka O2 na vyššej úrovni, aká sa uplatňovala v minulosti, je vhodným prostriedkom na stimulovanie rastu a budúcej efektívnosti menších operátorov.
Spoločné veľvyslanectvá krajín V4
4. 9. 2009
Diplomatické zastupiteľstvá Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska by mohli byť umiestnené do spoločnej budovy. Nápad presadzujú diplomati zo strednej Európy.
Hlavným dôvodom je hospodárska kríza, ktorá krajiny núti robiť obmedzenia aj v oblasti zahraničnej politiky, uviedol dnes poľský denník Gazeta Wyborcza.
Tabuľky s nápisom "Veľvyslanectvo Vyšehradskej štvorky" sa môžu objaviť na diplomatických budovách v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Spoločné konzuláty krajín V4, ktoré budú vydávať víza do Schengenskej zóny, sa možno objavia aj v postsovietskych krajinách.
O podrobnostiach projektu by šéfovia rezortu zahraničných vecí Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska mali rokovať ešte tento rok v poľskom meste Sopot.
Idea veľvyslanectiev Vyšehradskej štvorky nie je novou, aj keď sa doposiaľ nezrealizovala, pretože krajiny nechceli upustiť od symbolov nezávislosti.
Podľa hovorcu slovenského ministerstva zahraničných vecí by sa tieto štyri krajiny mali na zatvorení veľvyslanectiev dohodnúť. Nemalo by sa stať, aby sa napríklad všetky štyri stiahli z Laosu alebo Nového Zélandu. Jedna z nich si musí svoje zastúpenie ponechať.
Regionálna politika EÚ
3. 9. 2009
Dezignovaný komisár vo výbore pre regionálny rozvoj EP zdôraznil, že regionálna politika EÚ v boji proti ekonomickej kríze môže zohrať dôležitú úlohu. Pre zabezpečenie lepšej budúcnosti členských krajín, potrebuje však viac informácií o jednotlivých regiónoch a menšiu byrokraciu.
Členovia výboru pre regionálny rozvoj sa zaujímali o budúcnosť regionálnej politiky EÚ, klimatické zmeny a dôsledky ekonomickej krízy na lokálnej úrovni. Veľkým úspechom EÚ je kohézna politika, ktorej smerodajnou hodnotou je vzájomná solidarita. Podľa komisára kríza pravdepodobne vrcholí, preto treba myslieť na budúcnosť.
Predstavu o tom, čo teritoriálna kohézia vlastne je, by mala poskytnúť Zelená kniha, ktorá bude čoskoro publikovaná Európskou komisiou.
Debata sa niesla aj v duchu témy, či má Komisia poznatky o regiónoch ktoré boli krízou najviac zasiahnuté. Komisár pripustil, že poznatky o tom, ktoré regióny sú najviac postihnuté sú limitované a preto je podľa neho potrené zdokonalenie metodológie poznania regionálneho rozvoja v jednotlivých štátoch. Dodal, že najvzdialenejšie regióny na lepšie vysporiadanie sa s krízou potrebujú využiť ich špecifické danosti zahrnujúc prírodné zdroje a turizmus.
Horúcou témou v rozprave bola aj téma priveľkej byrokracie. Komisár preto zdôraznil, že je treba usilovať o zníženie ďalšej administratívnej záťaže pre koordinančné a riadiace orgány ako aj pre prijímateľov pomoci z fondov EÚ aby sa prostriedky z rozpočtu EÚ využívali efektívne. Do popredia vystupuje znižovanie byrokracie verzus zákonnosť noriem.
S aplikáciou niektorých európskych smerníc Slovensko mešká
2. 9. 2009
Niektoré smernice Európskej komisie neboli do právneho poriadku SR aplikované v stanovenej lehote. Slovensko zo starého deficitu musí splniť ešte deväť úloh. V správe o transpozičnom depozite a harmonograme jeho odstránenia, ktorý dnes schválila vláda, na to upozorňuje ministerka spravodlivosti SR.
V niektorých prípadoch sa dokonca legislatívny proces ani nezačal. Týka sa to napríklad smernice o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou, či o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami. O niektorých právnych predpisoch, umožňujúcich transformáciu smerníc, ako je zákon o vodách či odpadoch, parlament bude opätovne rokovať, keďže ich prezident SR vetoval.
V auguste vláda schválila aj zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, ktorý sa dostáva na schôdzu NR SR. Na základe zákona by sa aplikovalo kodifikované znenie smernice o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení.
Okrem starého deficitu má Slovensko aj niektoré nové nesplnené úlohy. Preto EK začala začalo voči nemu viaceré konania. Prvým štádiom konania je formálne oznámenia, prostredníctvom ktorého EK požiada dotknutý členský štát, aby sa vo veci porušenia zmluvných povinností do dvoch mesiacov vyjadril. V prípade nedostatočnej alebo žiadnej reakcie komisia môže vydať odôvodnené stanovisko. Zdôvodní v ňom porušenia práva ES a vyzve členský štát, aby toto porušenie odstránil. Ak krajina EÚ takejto výzve nevyhovie, môže komisia vec predložiť Európskemu súdnemu dvoru a štát môže už dostať sankcie.