Európania volajú po zrušení letného času
3. 9. 2018
Letný čas by sa mal podľa Európskej komisie čoskoro stať minulosťou. Jeho zavedenie však v minulosti nebolo úplne bez príčiny. Prvý, kto s týmto nápadom prišiel, bol Američan Benjamin Franklin ešte v roku 1784. Hlavným dôvodom bolo vďaka dlhšiemu dennému svetlu ušetriť na množstve vyhorených sviečok. Ručičky na hodinkách v zámorí sa však naozaj začali posúvať až v období prvej svetovej vojny, keď sa týmto spôsobom šetrilo najmä na uhlí, ktoré sa používalo na výrobu elektrickej energie.
To platilo aj v Európe, kde bol letný čas zavedený v rovnakom období. Na Slovensku sa letný čas definitívne zaviedol od roku 1979. Vo všetkých európskych krajinách platí už 22 rokov. Nejde pritom vôbec o lacnú záležitosť. Podľa indexu Chmura Economics & Analytics napríklad stojí zmena času Spojené štáty každoročne 434 miliónov dolárov. Väčšina štúdií však naznačuje, že ekonomická úspora v súvislosti so zmenami času je zanedbateľná. „Ušetrenie energie nie je natoľko veľké, aby zrušenie letného času malo výrazný vplyv na ekonomiku alebo rozpočet občanov či firiem. Pre domácnosti môže letný čas viesť k úspore okolo jedného percenta, pre firmy sa úspora pohybuje len v desatinách percenta,“ vysvetľuje analytik Capital Markets Radoslav Tupý.
(Zdroj: hnonline.sk)
Česká mena bude posilňovať
5. 1. 2010
Mena našich západných susedov sa tento rok bude posilňovať. Môže za to vďačiť hospodárskemu oživeniu krajiny aj globálnej ekonomiky. Investori sa pravdepodobne vrátia k rizikovým aktívam. Zhodli sa na tom devízoví obchodníci a analytici. Česká mena by sa oproti súčasnej hodnote mohla spevniť k euru aj o 1,5 koruny.
Kurz koruny k euru sa v súčasnosti pohybuje okolo 26,3 CZK/EUR. Ku koncu roka by sa mohla mena dostať pod hladinu 25 CZK/EUR. Nahor by malo korunu posunúť najmä priaznivejšie globálne ekonomické prostredie, pri ktorom rôzne stimulačné balíčky budú držať relatívne silný globálny dopyt. Pre ČTK to prehlásil jeden z devízových obchodníkov J&T Banky.
Jeden z analytikov Slovenskej sporiteľne hovorí o kurze 24 CZK/EUR a analytik spoločnosti XTB očakáva kurz 23,5 až 24,5 CZK/EUR.
Analytici varujú aj pred nebezpečenstvami, ktoré číhajú na českú korunu. Sú to predovšetkým voľby. Ak by z volieb nevzišla vláda, ktorá bude riešiť fiškálny deficit, korunu by to mohlo oslabiť. Rizikom by mohol byť rast nedôvery investorov voči Českej republike v dôsledku rastu zadlženosti.
Spoločná bojová skupina
4. 1. 2010
Spoločná bojová skupina štátov Litva, Lotyšsko, Nemecko, Slovensko a Poľsko sa 1. Januára 2010 zaradila do bojovej pohotovosti, teda tzv. stand-by fázy. Bojové skupiny EÚ (Battle Groups) nie sú stálymi jednotkami, ale podobne ako jednotky NRF (NATO Response Forces) sa zakladajú na rotačnom princípe.
Členské štáty svoje jednotky do bojových skupín vyčleňujú postupne. Doba jednej rotácie je šesť mesiacov, pričom v rámci nej má EÚ k dispozícii celkovo dve bojové skupiny.
Bojovú skupinu tvorí malé zoskupenie, spravidla okolo dvetisíc vojakov, ktorého hlavnou zložkou sú pozemné sily. Jednotky v skupine musia byť vybavené a vycvičené tak, aby ich bolo možné prakticky nasadiť do piatich až desiatich dní vo všetkých klimatických pásmach.
Koncept Bojových skupín Európskej únie vznikol v roku 2005 ako reakcia na potrebu moderných vojenských spôsobilostí a novej vojenskej taktiky nevyhnutných v súčasných typoch vojenských operácií.
Spolky, ktoré riadia svet
31. 12. 2009
Moderní diplomati sa dnes sporia o čísle, ktoré má byť za písmenkom G. Do pozície prominentného fóra na rozhovory svetových lídrov sa dnes tlačia viaceré zoskupenia. G20 rok 2009 zakončila rok tým, že vlastne nahradila starú G8. To ale zďaleka nie je Gkoniec. G20 bude mať v roku 2010 konkurenta v podobe G2. Lobbisti sa budú snažiť o formáciu G13 a G3. A bolo by naivné si myslieť, že toto bude konečná debatných krúžkov.
Summit G20 udrží si však pravdepodobne pozíciu najvýznamnejšej globálnej platformy udrží. Presunúť najdôležitejšie rozhodnutia na G2, kde by boli zastúpené iba USA a Čína, sa pravdepodobne nepodarí. Stará G8, tvorená najmä krajinami bohatého Západu, bude postupne upadať do zabudnutia. A taká G13 sa zrejme ani neodlepí od zeme (podobne ako G77).
Formovanie G20 by mohlo byť najtrvalejším inštitucionálnym výsledkom svetového hospodárskeho prepadu, ku ktorému došlo v roku 2008. G20 dávno pred krízou bola bežný spolok pre diplomaciu, keďže inštitúcie globálnej vlády, ako napríklad Bezpečnostná rada OSN alebo G8 (čo je vlastne G7 najbohatších krajín sveta a Rusko), už nepredstavovali realitu rozloženia síl vo svete. Oficiálnu zmenu pomerov priniesla až kríza.
Z presunu svetovej moci, ktorá nastala po prepuknutí krízy, ťažia Číňania. Zároveň však vedia, že vo viacerých smeroch stále nie sú rovnocenný partner na takýto dialóg. USA sú oveľa bohatšia krajina ako Čína, s väčšou a sofistikovanejšou ekonomikou, nehovoriac o vojenskej sile. Americkí predstavitelia sú zasa presvedčení, že ekonomicky aj politicky je výhodnejšie do rozhovorov s Čínou zatiahnuť ďalšie vyspelé demokracie – ako napríklad EÚ či Japonsko. V EÚ sa už s nádejami hovorí o vytvorení G3 – ako platformy Ameriky, Číny a Európskej únie. To je ale zatiaľ predčasné. Aj preto možno očakávať, že „géčkovú“ vojnu v roku 2010 vyhrá práve G20.
Dohoda o jadrovom odzbrojení na dosah
30. 12. 2009
Ruský premiér Putin včera vyhlásil, že americký zámer inštalovať časti protiraketovej obrany v strednej a východnej Európe bol hlavnou prekážkou pre dosiahnutie dohody, ktorá nahradí zmluvu START I o znížení počtu jadrových hlavíc vo svete. Dve najväčšie jadrové mocnosti, USA a Rusko, oznámili, že k dosiahnutiu novej dohody o jadrovom odzbrojení, ktorá má byť nástupcom zmluvy START I z roku 1991 majú blízko. To však neznamená, že sú bezprostredne pred jej podpisom.
Najväčšou prekážkou pre podpísaniu dohody je podľa Putina skutočnosť, že USA stavia protiraketový štít, čo môže naštrbiť rovnováhu dosiahnutú počas studenej vojny, na čo by Moskva musela reagovať vývojom nových útočných zbraní.
Slová najmocnejšieho ruského politika naznačujú, že téma protiraketového štítu sa zásadným spôsobom premieta do vyjednávaní o nástupcovi zmluvy START I. Ilustruje tiež, ako veľmi je Moskva citlivá na túto tému.
USA chcú o téme raketovej obrany diskutovať nezávisle od vyjednávaní o novej zmluve o jadrovom odzbrojení. Vysokopostavený americký zdroj uviedol, že vo vyjednávaniach bol dosiahnutý podstatný pokrok a keď sa bude v januári v rozhovoroch pokračovať, dohodu bude možné finalizovať.
Aj keď pôvodná platnosť zmluvy START I vypršala už 5. decembra 2009, Rusko a USA predĺžili jej platnosť dovtedy, pokiaľ nebude na svete nová dohoda. Tento postup bol dohodnutý na separátnom stretnutí oboch prezidentov v Kodani, kde navštívili svetové klimatické rokovania COP15.