Európa sa chystá na zimný energetický šok
19. 8. 2022
Slovensko sa dlhé roky spoliehalo na lacné energie. Plyn nám stabilne tiekol z východu a byty v panelákoch sa často prekurovali. Podľa odborníkov si Slováci zvykli na energetický blahobyt, pretože sme ešte nepocítili, čo je to nedostatok. Vojna na Ukrajine však všetko zmenila. Kremeľ začal využívať plyn ako zbraň. Postupné znižovanie dodávok cez sústavu Nord Stream 1 prinútilo európskych politikov, aby s príchodom zimy začali pripravovať plány na šetrenie energií.
Jedným z dôvodov, prečo krajiny vyzývajú na šetrenie, sú aj samotné ceny komodít. Tie ruské ťaženie voči Kyjevu vyhnalo na historické hranice. Cena kontraktu na elektrinu na burze European Energy Exchange v Lipsku včera prvý raz prekročila 500 eur za megawatthodinu. Za posledný rok sa tak zvýšila zhruba o 500 percent. „Ceny v tomto prípade určuje primárne dopyt a ponuka. Obavy sú momentálne hlavne na tej ponukovej strane z dôvodu, že nevieme, koľko energií nám z Ruska príde,“ hovorí analytik XTB Tomáš Vranka.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Eurofondy po novom: chcú nám škrtnúť 1,5 miliardy eur
13. 6. 2018
Víťazmi nového návrhu rozpočtu Európskej únie sú Gréci, Taliani a Španieli. Slováci dostanú menej, zmenia sa aj agrodotácie. O takmer jeden a pol miliardy eur menej, slobodnejšia agropolitika, nový protikorupčný program. Ako by sa mali zmeniť eurofondy na Slovensku po roku 2021? Európska komisia minulý týždeň predstavila návrhy, ako má vyzerať jej nový rozpočet na sedem rokov. Ten doterajší pritom vznikal dvadsať mesiacov.
Zlatý vek eurofondov sa skončil, čaká nás vek strieborný,“ tak zhodnotil jeden z vyjednávačov za Slovensko pri Európskej komisii nový rozpočet Európskej únie. Svoje meno nechcel zverejniť.„Ak budeme chcieť zachovať rovnaký objem financií, budeme musieť niečo ponúknuť alebo sprísniť kontrolu,“ dodal. Hlavné kolo vyjednávaní o podmienkach čerpania eurofonov a deľbe týchto peňazí odštartujú v septembri. Nový návrh rozpočtu už počíta s odchodom Veľkej Británie z Únie. Brexit by malo spoločenstvo pocítiť sumou 8,9 miliardy eur ročne. Podľa predbežných prepočtov by to Slovensko mohlo stáť 60 miliónov eur. Brusel po novom navrhuje, že by sme namiesto 13,3 miliardy eur z eurofondov mali dostať 11,7 miliardy eur. Menej majú dostať všetky členské štáty Únie. Najväčšie škrty navrhuje Brusel Poliakom: o takmer osem miliárd eur menej. Naši severní susedia v súčasnosti čerpajú dotácie z Únie za 72 miliárd eur. S eurofondami pritom v Poľsku počítajú. Predošlé dva roky sa tam cez dotácie financovala viac ako polovica verejných investící. Napriek možným škrtom podpredseda slovenskej vlády Richard Raši avizuje, že odchod z Británie by nemal byť tak drahý. „EÚ chce kompenzovať tento výpadok, ktorý nastane po Brexite. Z nových opatrení, novou daňou, ktorá sa má zavádzať na úrovni EÚ, napríklad daň z plastu,“ cituje Richarda Rašiho denník Pravda. Na chodbách bruselských inštitúcií sa však už hlasnejšie šepká, že táto daň zrejme nevznikne, lebo na to nie je vôla všetkých členov. S rozpočtom však nesúhlasí európsky parlament, ktorý nesúhlasil s návrhom. „Návrh Komisie v prípade jeho schválenia viedol k zníženiu financovania kohéznej politiky o 10% a rozpočet Spoločnej poľnohospodárskej politiky by sa znížil až o 15 percent,“ píše sa vo vyhlásení. Komisia pritom sľubovala škrty do výšky piatich percent. Portál Politico pripomenul aj „víťazov” nového návrhu rozpočtu. Grékom by mali zvýšiť eurofondy o osem percent, Talianom o šesť percent a Španielom o päť. „Nemôžem súhlasiť s tým, aby boli zdroje určené na rozvoj Slovenska presúvané do južanských krajín. Vláda Slovenskej republiky musí urobiť všetko pre to, aby sme o tieto peniaze neprišli,“ odmietol tiež slovenský europoslanec Ivan Štefanec.
Nové pravidlá a agropolitika .Investície do regiónov, riadenie na miestnej úrovni, menej pravidiel a zrozumiteľnejšie. To sú niektoré z hlavných zmien, ktoré pripravuje Európska komisia. Zmeniť sa má aj agropolitika. Po roku 2020 navrhla vyčleniť 365 miliárd eur pre agrosektor Únie. Slovensko by malo získať cez 4,4 miliardy eur. Dnes štát rozdeľuje dotácie z operačného programu Rozvoja vidieka viac ako dve miliardy eur, ďalšie dve miliardy eur sú v ďalšom balíku s názvom Integrovaný regionálny operačný program. Základom agropolitiky únie ostávaju naďalej priame platby. Novinár Ján Kuciak, ktorého so snúbenicou zavraždili, vo svojom nedokončenom článku odhalil, ako sa agrodotácie na Slovensku vyplácali ľuďom napojeným na taliansku 'Ndranghetu. Denník N zas upozornil, že dotácie poberala aj vplyvná členka Smeru Ľubica Rošková - na pozemky, ktoré jej nepatrili, či betónové plochy.Priame platby poľnohospodárom sa od 60-tisíc eur znížia, stropom pre platby bude suma 100-tisíc eur na poľnohospodársky podnik. Práca farmárov bude po novom zaplatená. Každá krajina by mala vyčleniť z balíku priamych platieb agrodotácii dve percentá pre začínajúcich poľnohospodárov. Každý štát bude musieť vytvoriť aj návrhy, ako podporovať ekologické projekty cez agrodotácie. Na druhej strane chce dať Brusel štátom viac slobody. Krajiny budú mať väčšiu slobodu pri využívaní agrodotácii a vytvárať špeciálne programy, ktoré zareagujú na požiadavky domácich poľnohospodám „Návrh legislatívy v predloženej podobe nespĺňa naše očakávania. Urobíme všetko pre to, aby sme na úrovni Rady EÚ aj Európskeho parlamentu toto rozhodnutie zvrátili," reagovala po ohlásení návrhu rozpočtu ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Okrem agrodotácií navrhla Európska komisia a niekoľko ďalších noviniek. Takmer dve miliardy eur pre kultúru, 100 miliárd na sociálny fond. O takmer dvojnásobok by sa mal zvýšiť rozpočet pre vzdelávací program Erasmus alebo 181 miliónov eur na protikorupčný program. Všetky návrhy však musia ešte schváliť členské krajiny.
Bezplatné cestovanie po Európskej únii môže získať 159 Slovákov
13. 6. 2018
Európska komisia spustila prihlasovanie na bezplatné cestovanie po Únii.Európska komisia v utorok na poludnie spustila prihlasovanie na bezplatné cestovanie po EÚ. Pre Slovensko vyčlenila 159 poukazov. Môžu sa o ne uchádzať Slováci narodení v období od 2. júla 1999 do 1. júla 2000 vrátane, ktorí sú ochotní medzi 9. júlom a 30. septembrom 2018 navštíviť jednu až štyri zahraničné destinácie. Prihlasovanie sa uzavrie 26. júna o 12.00 h. Informuje o tom Európsky portál pre mládež, na ktorom je prihláška dostupná.
Ako sa prihlásiť.V prihláške musia uchádzači poskytnúť svoje osobné údaje a podrobnosti o plánovanej cesty. Potom musia odpovedať na päť kvízových otázok týkajúcich sa Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018, mládežníckych iniciatív EÚ a volieb do Európskeho parlamentu. Poslednou časťou prihlášky je prémiová otázka o záujme, aký by mohla iniciatíva DiscoverEU vzbudiť medzi mladými ľuďmi. Správne odpovede na kvíz a na prémiovú otázku umožnia Európskej komisii zostaviť poradie uchádzačov pre prípad, že bude podaných prihlášok priveľa. Pre každý členský štát EÚ je stanovená kvóta cestovných poukazov. Rozdelenie vychádza z podielu počtu obyvateľov jednotlivých členských štátov EÚ na celkovom počte obyvateľstva Európskej únie. Celkový počet lístkov pre toto kolo je 15.000, ďalšie sa očakáva na jeseň. Každý uchádzač môže podať iba jednu prihlášku. Záujemcovia môžu cestovať individuálne alebo v skupine maximálne piatich osôb. Vtedy prihlášku vyplní len vodca skupiny.
Bezplatné cestovanie. Každý účastník je oprávnený získať jeden cestovný lístok v hodnote (v priemere) 255 eur. Cesta zahŕňa len cestovanie druhou triedou, primárne vlakmi. Sú však možné výnimky, napríklad pre mladých z odľahlých oblastí alebo so zdravotným postihnutím. Spätné preplácanie lístkov nie je možné. Mladí ľudia, ktorým Komisia umožní bezplatné cestovanie, sa stanú ambasádormi iniciatívy DiscoverEU. Očakáva preto od nich, že sa so svojimi zážitkami podelia na sociálnych sieťach alebo napríklad formou prezentácie vo svojej škole alebo miestnej komunite. Iniciatíva má tiež účastníkom umožniť lepšie pochopiť rozmanitosť Európy, tešiť sa z jej kultúrneho bohatstva, nadviazať nové priateľstvá a získať pocit európskej identity.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Taliansko zostáva hrozbou pre Európu
11. 6. 2018
Nový taliansky premiér Giuseppe Conte vo svojom úvodnom prejave potvrdil populistickú politiku novej vlády. Talianska vláda sa chce zameriavať na staré známe populistické riešenia ako navýšenie príjmov pre občanov, zníženie daní a ukončenie masovej imigrácie do Talianska.
Conte však v tomto prejave zároveň vyzval k silnejšej a férovejšej Európe ako jedinému spôsobu, ako predísť rozpadu tohto hospodárskeho celku. Pritom pred koncom EU kvôli interným rozporom už varoval minulý týždeň aj známy finančník George Soros. Prejav pred talianskym senátom bol zároveň aj akousi obhajobou, nakoľko večer nasledovalo hlasovanie o dôvere novému premiérovi. Conte má 53 rokov, je vyštudovaný právnik a nemá žiadnu politickú históriu ani skúsenosti. Program novej vlády výrazne kopíruje programy euroskeptických strán Hnutie piatich hviezd a Liga severu. Prvým a najdôležitejším cieľom je pre Conteho eliminácia rozdielov v ekonomickom raste medzi Talianskom a Európskou úniou. Na to chce použiť nové fiškálne stimuly v obrovskom rozsahu. Talianske dlhopisy na jeho prejav reagovali výpredajom a výnos dvojročného bondu sa znova dostal k jednému percentu. Desaťročný výnos prekonal štvordňovú sériu poklesov a vzrástol nad 2,65 percenta. Euro taktiež prepadlo a voči doláru sa zošmyklo naspäť pod 1,17. Medzinárodný menový fond tvrdí, že celková suma vo fiškálnom stimule by sa mala podľa odhadov vyšplhať až na 126 miliárd eur.
Rozpočet EÚ: Mali sme mať až o tretinu menej
11. 6. 2018
Pre Slovensko je nový návrh rozpočtu Európskej únie sklamaním. Krajina má totiž na najbližších sedem rokov dostať o 1,5 miliardy menej ako v predchádzajúcom období. Dôvodom je fakt, že sa približujeme k stropu európskej životnej úrovne a nezamestnanosť je na historicky najnižších číslach. „Nechcem, aby nižší rozpočet brali krajiny, ktorých sa to týka, ako trest za úspech,“ vyjadrila sa eurokomisárka Věra Jourová, ktorá túto tému otvorila počas HNClubu.
Nový rozpočet EÚ na roky 2021 až 2027 je ochudobnený o príspevok Veľkej Británie, ktorá európsku dvadsaťosmičku opúšťa. Aj to malo zásadný vplyv na jeho prerozdelenie. „Začnem dobrou správou. Krajiny ako Česko a Slovensko si ekonomicky neuveriteľne polepšili. Iba v prípade HDP to išlo nahor a myslím si, že je to do značnej miery aj vplyv európskych fondov,“ uviedla Jourová. Na Slovensku sa cez tieto fondy vyriešila napríklad časť infraštruktúry. Europoslankyňa zjednodušene vysvetlila, že ak je krajina chudobná, potrebuje eurofondy, ak je bohatá, nepotrebuje ich. A zlepšenie ekonomickej situácie spôsobilo ukrojenie z nového rozpočtu pre Slovensko. Hlavným kritériom pre výpočet finančnej injekcie je práve HDP a zamestnanosť. Podľa toho by Česká republika vo výpočte spadla až o 45 percent nižšie a Slovensko približne o 33 percent. „Toto sa mi nepáčilo a s Marošom Šefčovičom a ďalšími kolegami sme sa nad tým pozastavovali a bojovali za to, aby nový rozpočet nemal víťaza a porazeného,“ ozrejmila Jourová. Snahou eurokomisárky bolo, aby nenastala „šoková terapia“ pre krajiny, ktoré si za posledné roky ekonomickú situáciu zlepšili, a aby nižšia suma nebola vnímaná ako potrestanie za to, že sa nám darí.