Európa s výnimkou Slovenska znížila dlhy
22. 7. 2022
Pád Talianska by zničil celú eurozónu. Takto sa ešte v roku 2012 počas dlhovej krízy hodnotil prechod „gréckej nákazy“ do ďalších krajín s miliardovými úvermi. Jedna z najväčších ekonomík je na pretrase aj teraz. Európsky štatistický úrad Eurostat ukázal nové čísla o dlhoch krajín eurozóny.
Podľa nich majú Taliani po Grécku stále najväčšiu „sekeru“, a to na úrovni takmer 153 percent výkonu ekonomiky. Medziročne tu nastal podobne ako v ďalších európskych krajinách pokles, a to o necelých sedem percentuálnych bodov. Dôvodom je, že náklady na riešenie pandémie ustúpili a zároveň po vlnách covidu ekonomiky pookriali.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Únia sa zhodla na veľkoobchodných platbách za roaming
1. 2. 2017
Zástupcovia členských krajín EÚ, europarlamentu a Európskej komisie sa v noci na dnes zhodli na podobe poplatkov, ktoré si od júna budú môcť navzájom účtovať mobilní operátori za využívanie roamingových služieb.
Ako v tlačovej správe pripomenul podpredseda komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip, na svoje miesto zapadol posledný diel skladačky, ktorá umožní ukončiť v EÚ platby zákazníkov za roaming k 15. júnu. Už vlani na jar sa poplatky za používanie mobilných telefónov v inej krajine Európskej únie znížili a v júni majú v zásade zmiznúť úplne. Vec sa už pre niektorých politikov v únii stala témou, na ktorom sa snažia demonštrovať konkrétne prínosy EÚ pre občanov členských krajín. Nočnú dohodu vyjednávačov ešte musia formálne potvrdiť členské krajiny a europarlament. Dosiahnutý kompromis teda znamená od 15. júna pre veľkoobchod strop na 0,032 eura za minútu volania a 0,01 eura za textovú správu. V rovnaký deň začne tiež platiť hranica 7,7 eura za gigabite dát, ktorá sa bude postupne v piatich rokoch znižovať až na 2,5 eura za gigabite dát od januára 2022 (6,0 eura január 2018, 4,5 eura január 2019, 3,5 eura január 2020, 3,0 eura január 2021).
zdroj: hnonline.sk
Porovnávali mestské firmy krajín V4
30. 1. 2017
Slovenské mestské firmy zaostávajú v transparentnosti za českými a maďarskými. Upozornila na to organizácia Transparency International Slovensko (TIS), ktorá v nedeľu (29. 1.) zverejnila výsledky porovnania úrovne transparentnosti v 36 stopercentne mestských spoločnostiach v krajinách Vyšehradskej štvorky. Každú krajinu zastupovalo deväť firiem.
Na štúdii sa podieľali okrem TIS aj ďalšie mimovládne organizácie, české Oživení, maďarský Budapest Intézet a poľská Sieč Obywatelska – Watchdog. Otvorenosť mestských spoločností v krajinách V4 voči verejnej kontrole vo všeobecnosti nie je vysoká, priblížil výsledky štúdie analytik TIS Michal Piško. Všetkých 36 firiem dosiahlo v priemere len 34-percentné skóre transparentnosti. Slovenské spoločnosti nezískali v hodnotení založenom na odporúčaniach Svetovej banky, OECD, Európskej komisie i mimovládnych organizácií ani tretinu možných bodov (30,5 percenta), teda skončili mierne pod priemerom. Najlepšie pritom obstáli české mestské firmy s priemerným skóre cez 41 percent a maďarské s vyše 40 percentami. Najmenej otvorené vyšli z porovnania poľské spoločnosti, ktoré dosiahli len cez 24 percent.
zdroj: hnonline.sk
Načierno pracujú najmä Slováci
25. 1. 2017
Kým Slovák najčastejšie zamestnáva načierno iného Slováka, v Česku sa už rozmohlo využívanie nelegálnej pracovnej sily mimo Európskej únie. Z vyše dvetisícsedemsto odhalení u nás išlo až v 90 percentách o slovenského zamestnanca, ktorý pracoval bez zmluvy alebo nebol nahlásený v Sociálnej poisťovni, spresňuje hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová. Odhalených cudzincov však postupne pribúda.
Na ilustráciu, v Česku odhalili vyše tisíctristo prípadov čiernej práce pracovníkov z tretích krajín, samotných Čechov nachytali menej ako osemsto. „V porovnaní s našimi susedmi máme menší problém. Súvisí to aj s legislatívnou úpravou, že nahlasovanie do systému sociálneho zabezpečenia je u nás deň vopred, ale i s tým, že naša vláda neuvoľnila zamestnanecké kvóty pre Ukrajinu, ako sa stalo v Česku,“ vysvetľuje konateľ personálnej agentúry Express People Peter Dosedla. Podľa neho odhady hovoria, že približne každý tretí Ukrajinec pracuje načierno. U nás bolo v počtoch nelegálne zamestnaných z tretích krajín najviac Srbov, Ukrajinci boli hneď na druhom mieste.
zdroj: hnonline.sk
Slovenský verejný dlh klesol
23. 1. 2017
Verejný dlh eurozóny zaznamenal v 3. kvartáli minulého roka výrazný pokles, pričom sa priblížil k hranici 90 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Zníženie dlhu evidovala aj širšia Európska únia. Ukázali to dnes zverejnené údaje štatistického úradu EÚ Eurostat.
Verejný dlh Slovenska bol v treťom štvrťroku 2016 na úrovni 52,7 percent HDP. Medziročne ide o pokles vo výške 0,8 percenta. Podľa Eurostatu klesol verejný dlh eurozóny v období od júla do konca septembra minulého roka na 90,1 percent HDP z 91,2 percent HDP v predchádzajúcom kvartáli. V 3. štvrťroku 2015 predstavoval verejný dlh krajín eurozóny 91,5 percent HDP.
V 28-člennej Európskej únii verejný dlh dosiahol v 3. štvrťroku minulého roka 83,3 percent HDP oproti 84,2 percent HDP v predchádzajúcom kvartáli. V 3. štvrťroku 2015 dosiahol dlh v EÚ 85,9 percent HDP.
zdroj: hnonline.sk