Murphy radí
Informácie pre šéfa
Veľké peniaze sa strážia samy. Ale drobáky si musí človek strážiť sám.
Ak jedno chýbajúce písmeno urobí celú správu nečitateľnou, tak sa to písmeno určite stratí.
Ten, kto má o veci priveľa informácií, sa nerozhodne vôbec.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphy v parlamente
Zákon väčšiny: Parlament má vždy pravdu. Nedajte sa zmýliť faktami zo života.
Zákon výskytu málo pravdepodobného javu: Poslanci hlasujú len v dobe, keď je zavretý bufet.
Zákon nevyhnutnosti: Na hlasovaní o zvyšovaní platov poslancov sa vždy nájde dostatok hlasov „za“.
(Murphyho zákonník)
Typy ľudí - VI. večer
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
Ak nepoznáš riešenie, nikdy nepoukazuj na problémy.
Odkladanie, ktoré vydrží dovtedy, kým sa úloha nestane nepotrebnou, môže celkom vylúčiť nutnosť pracovať.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek a byrokracia
Byrokratická pravidlá rastú rovnakou rýchlosťou ako burina.
Na diaľku nemožno rozlíšiť, či si byrokrati, čo majú rozhodnúť o vašej žiadosti, jednoducho sedia na rukách, alebo sa pokúšajú chrániť si svoje zadky.
Byrokratovým zámkom je jeho písací stôl a miesto na parkovisku.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)