Európa je pri emisiách radikálna. Ekonomika sa z toho nemusí pozviechať
20. 4. 2023
Čím skôr politici donútia populáciu vymeniť vozidlá so spaľovacími motormi za elektromobily, tým to bude z hľadiska emisií horšie. Odoberať teraz batérie z Číny znamená ďalší podstatný nárast emisií, hovorí odborník na udržateľnú mobilitu.
Vlaňajšok priniesol do Európy veľa neistoty s energiami a pred zimou obavy z ich nedostatku. To sa nakoniec aj vďaka miernej zime podarilo ustáť. No úplne istá energetická budúcnosť nikoho nečaká. Ako chcú európske krajiny zvládnuť prechod na elektromobilitu so značnou záťažou pre elektrickú sieť v najbližších rokoch? Nemecko napríklad v týchto dňoch ukončilo prevádzku posledných jadrových elektrární v krajine a čoraz častejšie hovorí o dovoze elektriny z iných krajín.
Profesor Jan Macek, ktorý pôsobí v Centre vozidiel udržateľnej mobility na ČVUT, v rozhovore pre TREND tvrdí, že ak by teraz Európska únia spomalila veľmi rýchly prechod na elektromobilitu a zaradila by v tomto smere nižšiu rýchlosť, v konečnom dôsledku by tým prírode a klíme pomohla viac.
Celú profesijnú kariéru sa zaoberáte dopravnými prostriedkami a energetickými a environmentálnymi aspektmi dopravy. Ak by sme sa teraz preniesli do roku 2035, keď je naplánovaný koniec pre spaľovacie motory s výnimkami, ako to podľa vás bude vyzerať? Budú si ľudia o dvanásť rokov na sídliskách vo veľkých mestách ráno pred panelákmi spoločne nabíjať elektromobily?
Pevne dúfam, že sa uplatní zdravý rozum a nejaké korekčné mechanizmy. Samozrejme, reguláciou siete sa dá dosiahnuť všeličo. Ak by to fungovalo ako kedysi, tak by bol odber v noci malý. Dnes sa v noci umýva riad v umývačkách, perie sa a mal by sa nabíjať elektromobil. S obnoviteľnými zdrojmi sa to však pri akumulácii energie komplikuje, nehovoriac o zimnom období.
B
(Zdroj: https://www.trend.sk/ekonomika/)
Estónsko ako európska práčka peňazí
28. 5. 2018
Viac ako 13 miliárd dolárov sa vypralo v rokoch 2012 až 2016 v estónskych bankách, z ktorých najmenej 7,3 miliárd eur prešlo účtami nerezidentov, teda klientov neusadených v krajine. Oznámila to v piatok miestna polícia.
Malá pobaltská krajina, ktorá je členom Európskej únie, je podľa agentúry Reuters otrasená odhaleniami, že slúžila ako práčka peňazí z Ruska, Moldavska a Azerbajdžanu. Jednotka finančnej spravodajskej estónskej polície (FIU) uviedla, že okrem viac ako šiestich miliárd dolárov propraných estónskymi bankami v systémoch odhalených domácimi finančnými agentúrami, prešlo estónskymi bankami ďalších 7,3 miliardy eur prostredníctvom predaja ruských akcií a dlhopisov. V spomínanom roku 2012 výkon celej estónskej ekonomiky predstavoval len 17,9 miliardy eur, poznamenal Reuters pre porovnanie. "Prúd špinavých peňazí, prechádzajúcich Estónskom od roku 2011, bol väčší, než sa predpokladalo," napísal server Delfi.ee. Podľa expertov išlo o dôsledok, že Rusko zaviedlo obmedzenia na voľný pohyb kapitálu, a preto si ruskí podnikatelia našli alternatívne cesty pre prevedenie peňazí do Európy. Konkrétne na kontá v estónskych bankách, patriacich nerezidentom, prevádzali ruské akcie a dlhopisy, ktoré na mieste predali v rámci estónskeho finančného systému.
Slováci by mali do európskeho rozpočtu prispieť sumou vyše 870 miliónov eur
25. 5. 2018
Návrh rozpočtu bude ďalej prerokovaný členskými štátmi v Rade Európskej únie ako aj poslancami Európskeho parlamentu. Slovensko by malo v budúcom roku prispieť do rozpočtu Európskej únie sumou 871 miliónov eur. Z každej miliardy výdavkov rozpočtu únie by tak malo financovať 59 miliónov eur. Konštatovalo to Ministerstvo financií SR v reakcii na Európskou komisiou zverejnený návrh rozpočtu EÚ na rok 2019. Oproti roku 2018 to znamená nárast príspevku Slovenska, keďže sa postupne zvyšuje jeho váha na celkovom európskom hospodárstve. Vlani po zverejnení rozpočtu únie rezort financií avizoval na rok 2018 náš národný príspevok vo výške 820 miliónov eur. Príjmy Slovenska z rozpočtu zostávajú násobne vyššie.
Aktuálny návrh rozpočtu Európskej únie na budúci rok je predposledným ročným rozpočtom v rámci finančného rámca na roky 2014 až 2020. Ako uvádza rezort financií, oproti roku 2018 sa najviac zvýšia výdavky na vonkajšiu politiku a bezpečnosť. Na základe predbežnej dohody s komisiou bude pritom do rozpočtu Európskej únie prispievať aj Veľká Británia, a to až do uplynutia prechodného obdobia v roku 2020. V budúcom roku plánuje Európska komisia podľa návrhu uzavrieť kontrakty vo výške 165,6 miPlatby rozpočtu sa majú zvýšiť o 2,7 percenta na úroveň 148,7 miliardy eur. Najväčší medziročný nárast, a to o 13,1 percenta, zaznamenajú výdavky na vonkajšiu politiku Európskej únie, a to najmä v súvislosti s riešením migrácie priamo v tretích krajinách. Únia prispeje viac aj na humanitárnu pomoc, obnovu Sýrie, riešenie stredomorskej migračnej cesty ako aj pre utečencov v Turecku. Posilnená bude aj výdavková kapitola Bezpečnosť a občianstvo. Novinkou v roku 2019 by podľa ministerstva financií malo byť zriadenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu, ako aj vytvorenie Európskeho orgánu práce. Najväčšou položkou rozpočtu zostávajú naďalej investície pri medziročnom raste o 3,1percenta. Rozpočet počíta aj s pokračovaním iniciatívy pre zamestnanosť mladých a ďalším posilnením programu Erasmus, ako aj podpory vedy a výskumu. Stagnáciu zaznamenajú výdavky pre poľnohospodárstvo. Návrh rozpočtu bude ďalej prerokovaný členskými štátmi v Rade Európskej únie ako aj poslancami Európskeho parlamentu. „Prebiehajúca diskusia k viacročnému finančnému rámcu po roku 2020 by nemala ovplyvniť schválenie rozpočtu na rok 2019, avšak prelínanie týchto tém sa nedá úplne vylúčiť,“ uvádza ministerstvo financií.
Európska komisia uzavrela spor s Gazpromom
24. 5. 2018
Európska komisia (EK) sa dohodla na vyriešení sporu s ruskou plynárenskou spoločnosťou Gazprom. Komisia dnes oznámila, že uložila firme rad povinností, ktoré majú rozptýliť obavy z narušenia hospodárskej súťaže a umožniť voľný tok zemného plynu za konkurenčné ceny na trhoch v strednej a východnej Európe.
Gazprom sa vďaka dohode o zmene podnikateľských praktík vyhol pokute, ktorá mohla predstavovať až desať percent jeho ročných tržieb. Komisia v apríli 2015 ruskú firmu obvinila, že v ôsmich krajinách strednej a východnej Európy, vrátane Českej republiky, zneužíva dominantné postavenie a porušuje antitrustové pravidlá EÚ. Dnešné rozhodnutie podľa EK zabezpečí, že firma v takýchto praktikách nebude môcť pokračovať. Z rozhodnutia budú podľa komisie profitovať európski spotrebitelia aj podniky.
Británia nepožiada o predĺženie prechodného obdobia po brexite
16. 5. 2018
Británia nepožiada Európsku úniu (EÚ) o predĺženie dvojročného prechodného obdobia po brexite. Vláda v Londýne zverejní svoje nové a podrobné plány na budúci mesiac, povedal v stredu člen kabinetu David Lidington.
Britská vláda v utorok (15.5.) avizovala, že na budúci mesiac zverejní dlhoočakávané podrobné plány o budúcich vzťahov s Európskou úniou. Tento politický dokument dostal názov biela kniha a má byť zverejnený v júni. Summit EÚ je naplánovaný na 28. júna, takže premiérka Theresa Mayová pravdepodobne konečne ponúkne európskym lídrom na tomto stretnutí svoju víziu o brexite a budúcich vzťahoch. EÚ požaduje od nej jasnú predstavu a júnový summit označila za kľúčový míľnik. Obom stranám zostáva totiž už len päť mesiacov na dokončenie dohody o tzv. rozvode. Mayovej kabinet je pritom rozdelený na dva tábory, ktoré majú rozdielne predstavy o obchodných vzťahoch Británie s blokom po brexite. Takzvaný vnútorný kabinet sa znovu stretol v utorok a rokovania trvali asi 90 minút. Ako sa dalo očakávať, nedošlo k žiadnemu prielomu. David Lidington, de facto námestník Mayovej, v stredu potvrdil, že biela kniha bude obsahovať predstavu vlády o obchode a clách, ako aj ďalšie prvky budúcich vzťahov, ako je napríklad obrana. Lidington pre BBC povedal, že Spojené kráľovstvo nepožiada o dlhšie prechodné obdobie. A pripomenul, že Únia vždy veľmi jasne hovorila, že článok 50 o vystúpení z bloku nie je možné použiť na rokovania o dlhodobých budúcich vzťahoch.