Európa je pri emisiách radikálna. Ekonomika sa z toho nemusí pozviechať
20. 4. 2023
Čím skôr politici donútia populáciu vymeniť vozidlá so spaľovacími motormi za elektromobily, tým to bude z hľadiska emisií horšie. Odoberať teraz batérie z Číny znamená ďalší podstatný nárast emisií, hovorí odborník na udržateľnú mobilitu.
Vlaňajšok priniesol do Európy veľa neistoty s energiami a pred zimou obavy z ich nedostatku. To sa nakoniec aj vďaka miernej zime podarilo ustáť. No úplne istá energetická budúcnosť nikoho nečaká. Ako chcú európske krajiny zvládnuť prechod na elektromobilitu so značnou záťažou pre elektrickú sieť v najbližších rokoch? Nemecko napríklad v týchto dňoch ukončilo prevádzku posledných jadrových elektrární v krajine a čoraz častejšie hovorí o dovoze elektriny z iných krajín.
Profesor Jan Macek, ktorý pôsobí v Centre vozidiel udržateľnej mobility na ČVUT, v rozhovore pre TREND tvrdí, že ak by teraz Európska únia spomalila veľmi rýchly prechod na elektromobilitu a zaradila by v tomto smere nižšiu rýchlosť, v konečnom dôsledku by tým prírode a klíme pomohla viac.
Celú profesijnú kariéru sa zaoberáte dopravnými prostriedkami a energetickými a environmentálnymi aspektmi dopravy. Ak by sme sa teraz preniesli do roku 2035, keď je naplánovaný koniec pre spaľovacie motory s výnimkami, ako to podľa vás bude vyzerať? Budú si ľudia o dvanásť rokov na sídliskách vo veľkých mestách ráno pred panelákmi spoločne nabíjať elektromobily?
Pevne dúfam, že sa uplatní zdravý rozum a nejaké korekčné mechanizmy. Samozrejme, reguláciou siete sa dá dosiahnuť všeličo. Ak by to fungovalo ako kedysi, tak by bol odber v noci malý. Dnes sa v noci umýva riad v umývačkách, perie sa a mal by sa nabíjať elektromobil. S obnoviteľnými zdrojmi sa to však pri akumulácii energie komplikuje, nehovoriac o zimnom období.
B
(Zdroj: https://www.trend.sk/ekonomika/)
Zdravotná starostlivosť zvyšuje ekonomický rast
11. 1. 2010
Podľa správy, ktorá bola dnes zverejnená v Paríži, by riešenie nerovnosti v zdravotnej starostlivosti prispelo k zvýšeniu dlhodobého ekonomického rastu. Nerovnosť v zdravotnom stave medzi rôznymi skupinami občanov podľa správy ročne pripraví štát až o 1,4 percenta HDP. Dokument volá po zvýšení investícií do oblasti sociálnych a zdravotných služieb.
K zverejneniu dokumentu prichádza v čase keď sa vlády jednotlivých členských štátov snažia verejné výdavky obmedziť. Eurokomisárka pre oblasť zdravotníctva varovala, že ide o kontraproduktívny krok.
Nová správa, ktorá bola publikovaná ako časť projektu „Determine“ financovanom Európskou úniou a zameranom na socio-ekonomické determinanty zdravia, hovorí, že je potrebné používať ekonomické argumenty a pomocou nich lobovať u politikov. Cieľom ekonomických argumentov má byť získať priame prostriedky na riešenie problémov ohľadne nerovnosti v zdravotnej starostlivosti.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyčíslila, že päťdesiatpercentný rozdiel medzi bohatými a chudobnými krajinami vo veľkej miere spôsobuje práve zlý zdravotný stav obyvateľstva v chudobnejších krajinách a tamojšia nižšia očakávaná dĺžka života. Zvýšenie očakávanej dĺžky života pri narodení o 10 % by podľa WHO mohlo zvýšiť ekonomický rast až o 0,35 % ročne.
Existujú aj dôkazy, že ekonomiky rozvinutých krajín rastú spoločne s tým ako klesá zdravotná nerovnosť, tvrdia autori štúdie.
Veľké rozdiely v zdravotnej starostlivosti existujú nielen v jednotlivých štátoch Európskej únie, ale aj medzi štátmi navzájom. V praxi sú rozdiely v očakávanej dĺžke života až osem rokov. Faktormi, ktoré prispievajú k vyššej kvalite života, sú podľa správy príjem, vzdelanie, podmienky v práci a na bývanie spolu s prístupom k zdravotnej starostlivosti.
Minulý rok Komisia ohlásila sériu krokov namierených práve na potláčanie zdravotnej nerovnosti v Európe.
Komisárka krajiny zároveň vyzvala, aby využívali eurofondy na vylepšenie systému zdravotníctva a zníženie medzier medzi jednotlivými štátmi v tejto oblasti, najmä pomocou vytvárania a skvalitňovania zdravotníckych zariadení a dostupnosti vody a sanitačných služieb.
Hospodárska kríza môže byť dôvodom na harmonizáciu daní v EÚ
8. 1. 2010
Podľa politických expertov v Európskom parlamente (EP), môže byť hospodárska kríza príležitosťou na harmonizáciu priamych daní a väčšiu koordináciu fiškálnych politík. Najmä na tých, ktorí nesúhlasia s federalistickým usporiadaním Európskej únie harmonizácia priamych daní pravdepodobne môže pôsobiť ako päsť na oko. V dlhodobej vízii, ktorú predstavili v decembri 2009 experti EP, však spolu s hlbšou integráciou európskych ekonomík hrá hlavnú rolu.
Správa predstavuje len názory odborníkov a nevyjadruje oficiálnu politiku Európskeho parlamentu. Správa pracuje s tromi scenármi, k naplneniu ktorých by mohlo dôjsť v nadchádzajúcich piatich až desiatich rokoch. V dokumente sa uvádza, že aj napriek tomu, že hlbšia harmonizácia priamych daní by bola žiaduca, je zatiaľ nerealistická.
Témou firemných daní sa dokument zaoberá aj v súvislosti s tým, ako zlepšiť prístup malých a stredných podnikov na jednotný trh. Odborníci dlhodobé riešenie vidia práve v jednotnom daňovom základe. Dovtedy, kým bude takéto riešenie prijaté, majú mať firmy právo zdaniť svoje príjmy podľa zákonov platných v ich domovskej krajine, nezávisle od toho, z ktorej zeme ich zisk pochádza.
Celoeurópsky licenčný systém v oblasti internetovej hudby a filmu
8. 1. 2010
Španielske predsedníctvo si ako jeden z cieľov stanovilo riešenie problému digitálneho autorského práva a internetového pirátstva. Návrh na vytvorenie celoeurópskeho alebo „multi-teritoriálneho“ licenčného systému v oblasti hudby a filmu na internete tak opäť ožíva.
V Európe hudobné autorské práva spravuje viacero spoločností, ktoré vyberajú patentové poplatky za to, keď sa piesne hrajú naživo alebo keď ich hrajú v médiách, vrátane internetu. Doteraz sa týmto spoločnostiam darilo chrániť autorské práva na národnej úrovni, ale s rastom významu internetu rastie aj potreba vytvoriť cezhraničný biznis model v tejto oblasti.
Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroes v júli 2009 začala dláždiť cestu na vytvorenie celoeurópskej inkasnej spoločnosti keď sa jej podarilo presvedčiť 24 európskych spoločností na to, aby vo svojich kontraktoch upustili od klauzuly, ktorá autorovi hudby znemožňuje prechod do inej spoločnosti.
K prerokovaniu oblasti manažmentu digitálnych práv dôjde pravdepodobne na májovom stretnutí ministrov telekomunikácií členských štátov EÚ v Madride.
O zavedení celoeurópskeho systému licencovania Európska komisia diskutuje už od roku 2004, kedy sa Viviane Reding stala eurokomisárkou pre informačnú spoločnosť a médiá. Exekutíva EÚ svoje plány po prvý raz nahlas vyjadrila v tzv. reflekčnom dokumente v októbri 2009.
Rumunsko zavádza daň z nezdravej stravy
7. 1. 2010
Rumunsko v marci tohto roku plánuje zaviesť daň z nezdravej strany. V prípade, že sa tak naozaj stane, pôjde o svetový precedens.
Daň sa má uplatniť voči právnickým osobám, ktoré vyrobia, dovezú alebo spracujú nezdravé potraviny s vysokým obsahom soli, tukov, cukru či prídavných látok. Ide najmä o produkty tzv. fast foodov, cukrárenskeho odvetvia, výrobky ako čipsy či slané tyčinky a bublinkové nápoje okrem vody a čerstvého džúsu.
Rumunský minister zdravotníctva sa vyjadril, že daň z nezdravej stravy má podporiť program tamojšieho zdravotníctva. Povedal tiež, že už požiadal úrady, aby o zavedení novej dane pripravili detaily. Prisľúbil, že bude o tejto otázke rokovať s producentmi a distribútormi.
V prípade svojho zavedenia v marci 2010 bude daň predstavovať dodatočný príjem, ktorý môže ministerstvo zdravotníctva použiť na plnenie ďalších svojich programov.
Rumunské ministerstvo odôvodnilo svoj krok tým, že v Európe trpí obezitou čoraz viac ľudí, čím sa zvyšuje riziko cukrovky, vysokého krvného tlaku a predčasnej smrti. Nezdravá strava výrazne prispieva k počtu úmrtí a k výdavkom v oblasti zdravotnej starostlivosti. Znižuje produktivitu práce, poškodzuje kvalitu života a znižuje očakávanú dĺžku života.
O zavedení dane z nezdravého jedla sa diskutuje už niekoľko rokov aj v Spojených štátoch, avšak doposiaľ sa nezaviedla.