Európa energeticky hladuje
20. 10. 2021
Začalo sa to v lete a vyhrocuje sa ďalej. Rusko v zjavnej snahe preferovať otvorenie tranzitu na dne Baltiku cez novú líniu Nord Stream 2 obmedzuje dodávky zemného plynu pre Európu.
Ceny v reakcii lámu rekordy. Ešte začiatkom júna boli po tuhej zime burzy na úrovni 30 eur za megawatthodinu, a to už bol dvojnásobok oproti vlaňajšku. Keď ruský Gazprom následne nevyužíval naplno potrubia na starý kontinent a zásobníky sa pred vykurovacou sezónou plnili len veľmi zľahka, komodita prerazila 100 eur. A aj keď prezident Vladimir Putin sľúbil, že ak príde požiadavka, trh stabilizujú, opäť sa deje opak.
Najväčší exportér plynu si v pondelok na november zarezervoval iba zhruba tretinu dodatočných kapacít na prepravu do Európy cez územie Poľska. Navyše cez Ukrajinu si neuplatnil žiadne objemy.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Slovensko a Rumunsko majú najnižšie daňové zaťaženie
23. 6. 2009
Vyplýva to zo správy Eurostatu, ktorá skúmala vývoj daní medzi rokmi 2000 a 2007. Podľa správy dane najviac klesli medzi členmi Európskej únie v tomto období na Slovensku.
Ich podiel na hrubom domácom produkte v roku 2007 bol 29,4 %. V únii
v rovnakom roku tvorili daňové príjmy 39,8 % HDP.
Podľa predpovedí Európskej komisie bude pravdepodobne
aj v dôsledku súčasnej ekonomickej krízy daňové zaťaženie klesať.
Reforma dohľadu nad finančným trhom
22. 6. 2009
Reforma by mala v priebehu budúceho roku vstúpiť do platnosti. Dohodli sa na tom lídri členských štátov únie na summite v Bruseli. Obrovských investícií do vysoko rizikových produktov by sa mali do budúcnosti finančné inštitúcie vyvarovať.
Základom návrhu komisie je vytvorenie dvoch
celoeurópskych orgánov, ktoré by mali zlepšiť reguláciu a sledovanie finančných
trov v únii. Významný bude predovšetkých Eurpean Systemic Risk Council, ktorý
by mali tvoriť centrálni bankári jednotlivých členských štátov a národní regulátori.
Úlohou tohto orgánu bude predovšetkým monitorovať situáciu a varovať úniu pred
prípadnými rizikami na celom finančnom trhu.
Švédsko chce inšpirovať krajiny EÚ k zdravému stravovaniu
22. 6. 2009
Dôvodom nie sú len obavy zo zhoršovania zdravotného stavu, ale aj obavy z tvorby emisií CO2.
Medzi environmentálne rizikové potraviny patrí nielen mäso ale napríklad aj ryža.
Mäso - jahňacina,
hovädzina, bravčovina a hydina - patrí k potravinej skupine, ktorá má najväčšie
dôsledky pre životné prostredie. Keďže
jeho konzumácia za posledných 10 rokov narástla, k čomu prispelo aj zvyšovanie
životnej úrovne a preberanie západných stravovacích návykov v krajinách ako
Čína a India, Švédsko konzumentom odporúča, aby sa správali ekologicky.
Mäso by sa malo jesť
menej často a v menších porciách, alebo vymeniť jedno alebo dve mäsité jedná za
týždeň vegetariánskym pokrmom.
Voľba zdravých pokrmov môže až na niekoľko výnimiek, tiež kráčať ruka v ruke s voľbami, ktoré sú
dobré pre životné prostredie. Švédska správa
odporúča jesť najmä sezónne ovocie, ktoré sa vyprodukuje v regióne
spotrebiteľa. Pre zdravie a klímu je
vhodná tiež konzumácia zeleniny.
Ku skupine environmentálne rizikových potravín patria tiež
fľaškové nápoje, sóda, olivový olej a ryža. Ryža do skupiny environmentálne
rizikových potravín patrí tiež pre tvorbu metánu počas jej pestovania.
Švédske úrady sú prvé v EÚ, ktoré vydali odporúčania takéhoto
druhu. Krajina chce svoje odporúčania
šíriť aj do ostatných členských krajín a očakáva spätnú väzbu, reakcie a
diskusiu.
V správe Švédska sa konštatuje, že spotrebitelia pri
nakupovaní potravín robia dôležité
environmentálne rozhodnutia, preto
potrebujú zdravý základ pre svoje rozhodnutia. Produkcia pokrmov sa pod emisie
švédskych spotrebiteľov podpisuje
rovnou štvrtinou. K ďalším škodlivým dôsledkom pre životné prostredie
prispieva, ak sa napríklad používajú pesticídy.
Spoločensky zodpovedné podnikanie (CSR)
19. 6. 2009
Princípy spoločensky zodpovedného podnikania by nemali uplatňovať len veľké korporácie ale aj stredné a malé firmy. Kríza nebude trvať večne a zodpovedne podnikať treba aj počas hospodárskeho poklesu.
Mnohé MSP tieto princípy dodržiavajú dlhé
roky. Existujú dokonca také, ktoré si to ani neuvedomujú, pretože nevedia čo
CSR predstavuje, iné zase nevedie, do akých oblastí môžu tieto princípy
aplikovať.
Dlhodobý prínos spoločensky
zodpovedného podnikania môže mať rôzne podoby:
- zvýšenie profitu, zniženie výdavkov
- konkurenčné výhody
- podpora inovácií
- lojalita zákazníkov,
- posilnenie dôveryhodnosti značky
- rozvoj krízového manažmentu
- vyššia produktivita a väčšia lojalita
zamestnancov.
Možno predpokladať, že vplyvom finančnej krízy dôjde v krátkom čase k posilneniu
programov posilňujúcich podnikovú zodpovednosť, transparentnosť produktov,
kontrolu investícií a zodpovedné správanie na trhu.
Len veľmi málo firiem na
Slovensku o svojich aktivitách informuje. Je potrebné, aby hovorili aj o
negatívnych veciach - napríklad koľko ľudí bolo nespokojných so službami. Firmy
sa nemôžu tváriť, že sú len dobré.
Pre publikovanie pozitívnych informácií o firmách je najčastejšou
prekážkou strach zo skrytej reklamy,
ktorý spôsobujú najmä nezrovnalosti vo výklade legislatívy. Odborníci však tvrdia, že naša legislatíva nebráni publikovaniu
informácií o spoločensky zodpovednom podnikaní, pretože nejde o reklamu. Poukazujú na to, že úlohou médií je aj
kultivovať, a tú si nesplnia pokiaľ budú prinášať len negatívne spravodajstvo.