Európa by mohla byť od roku 2025 čistým dovozcom automobilov
7. 11. 2022
Európa by od roku 2025 mohla byť čistým dovozcom automobilov, a to v dôsledku rastúceho dovozu elektromobilov z Číny. Predpovedala to podľa agentúry DPA poradenská spoločnosť PwC. Dovoz áut do Európy by podľa štúdie PwC mohol v roku 2025 prevýšiť export o viac ako 221-tisíc vozidiel. V roku 2015 pritom Európa vyviezla o 1,7 milióna vozidiel viac, ako doviezla.
"Kým čínski výrobcovia predávajú v Európe čoraz viac elektromobilov, európski aj americkí výrobcovia čoraz viac presúvajú produkciu elektromobilov do Číny," píše sa v štúdii. Podľa Jörna Neuhausena z PwC teraz európsky automobilový priemysel čelí tlaku z viacerých strán. "Okrem narušených dodávateľských reťazcov musia európski výrobcovia riešiť predovšetkým nárast cien energie," uviedol Neuhausen.
Európski výrobcovia teraz sadia najmä na drahšie elektromobily, zatiaľ čo čínski výrobcovia uvádzajú na európsky trh cenovo výhodné elektromobily s novými technológiami a novými koncepciami. "Výsledkom je, že žiadny európsky model sa nedostal medzi päť najpredávanejších elektromobilov na svete," uviedol Felix Kuhnert z PwC.
V krajinách Európskej únie má byť od roku 2035 prakticky nemožné zaobstarať si nový automobil na benzín či naftu. Štáty Európskej únie vedené českým predsedníctvom koncom októbra dohodli s Európskym parlamentom podrobnosti nových pravidiel, ktoré od spomínaného roka výrazne predražia akékoľvek emisie z nových vozidiel. Dohodu ešte musí schváliť europarlament a Rada Európskej únie zastupujúca štáty.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Call centrá budú mať po novom špeciálnu predvoľbu
7. 2. 2017
Obťažujúcim telefonátom by mal byť už čoskoro koniec. Počíta s tým návrh európskej smernice na ochranu súkromia, podľa ktorého sa budú smieť vytáčať len čísla ľudí, ktorí na to dajú vopred súhlas.
Štáty EÚ však budú mať možnosť nariadenie aplikovať aj tak, že spotrebiteľom umožnia vyhnúť sa marketingovým hovorom. Napríklad tým, že svoje telefónne číslo budú môcť zapísať na osobitný zoznam odmietajúcich tieto hovory. Novinkou tiež je, že call centrá sa už nebudú môcť schovávať. Firmy, ktoré budú potenciálnym klientom volať s komerčnými informáciami či ponukami, budú povinne používať viditeľné čísla a špeciálnu predvoľbu, z ktorej volaný hneď spozná, že ide o marketingový telefonát. Nová smernica tak nevyžiadané hovory stavia na úroveň nevyžiadanej elektronickej pošty. Tej sa už teraz možno brániť buď odhlásením zo zoznamu príjemcov, alebo označením „spam“, a e-mailová schránka potom ďalšie takéto otravné správy pred očami svojho používateľa skryje. Majiteľom mobilných telefónov však podobná možnosť doteraz chýbala. I keď volaný môže zavesiť, nikto už nezabráni tomu, aby call centrum zavolalo znova. Spotrebiteľ to nemá jednoduché ani s podávaním sťažností. Pre úspech je nutné mať nahrávku konkrétneho telefonátu, úrady si navyše problém prehadzujú ako horúci zemiak.
zdroj: hnonline.sk
Prevody peňazí budú trvať niekoľko sekúnd
3. 2. 2017
Banky sa pripravujú na platby v reálnom čase. Štartovať by mohli v novembri.
Ak chcete poslať peniaze do inej banky, trvá to zvyčajne deň niekedy aj dlhšie. Po novom by vám platba mohla odísť z účtu do niekoľkých sekúnd. A na príjemcovo konto sa pripísať za maximálne desať sekúnd. Platby v rámci Európskej únie, teda SEPA, by mali postupne prebiehať v reálnom čase. Začať by sa malo od novembra tohto roka. Aspoň tak to chce Európska platobná rada, ktorá na konci minulého roka schválila nové pravidlá pre okamžité platby. Plánuje tak zjednotiť roztrieštené platobné systémy v Únii. Banky na Slovensku sa na túto významnú zmenu už pripravujú, aj keď je dobrovoľná. O tom, či to stihnú do jesene, pochybujú. „Zvažujeme svoju účasť v tejto schéme. Ak, tak to v rámci pilotnej prevádzky nebude hneď od začiatku,“ priznáva Anna Jamborová, hovorkyňa ČSOB. Úspešnosť okamžitých platieb bude úzko súvisieť s tým, koľko bánk sa do tejto schémy zapojí. Čím ich bude viac, tým sa táto služba stane štandardnejšou. VÚB banka zvažuje zapojenie do tejto schémy v priebehu roka 2018.
Únia sa zhodla na veľkoobchodných platbách za roaming
1. 2. 2017
Zástupcovia členských krajín EÚ, europarlamentu a Európskej komisie sa v noci na dnes zhodli na podobe poplatkov, ktoré si od júna budú môcť navzájom účtovať mobilní operátori za využívanie roamingových služieb.
Ako v tlačovej správe pripomenul podpredseda komisie pre digitálny jednotný trh Andrus Ansip, na svoje miesto zapadol posledný diel skladačky, ktorá umožní ukončiť v EÚ platby zákazníkov za roaming k 15. júnu. Už vlani na jar sa poplatky za používanie mobilných telefónov v inej krajine Európskej únie znížili a v júni majú v zásade zmiznúť úplne. Vec sa už pre niektorých politikov v únii stala témou, na ktorom sa snažia demonštrovať konkrétne prínosy EÚ pre občanov členských krajín. Nočnú dohodu vyjednávačov ešte musia formálne potvrdiť členské krajiny a europarlament. Dosiahnutý kompromis teda znamená od 15. júna pre veľkoobchod strop na 0,032 eura za minútu volania a 0,01 eura za textovú správu. V rovnaký deň začne tiež platiť hranica 7,7 eura za gigabite dát, ktorá sa bude postupne v piatich rokoch znižovať až na 2,5 eura za gigabite dát od januára 2022 (6,0 eura január 2018, 4,5 eura január 2019, 3,5 eura január 2020, 3,0 eura január 2021).
zdroj: hnonline.sk
Porovnávali mestské firmy krajín V4
30. 1. 2017
Slovenské mestské firmy zaostávajú v transparentnosti za českými a maďarskými. Upozornila na to organizácia Transparency International Slovensko (TIS), ktorá v nedeľu (29. 1.) zverejnila výsledky porovnania úrovne transparentnosti v 36 stopercentne mestských spoločnostiach v krajinách Vyšehradskej štvorky. Každú krajinu zastupovalo deväť firiem.
Na štúdii sa podieľali okrem TIS aj ďalšie mimovládne organizácie, české Oživení, maďarský Budapest Intézet a poľská Sieč Obywatelska – Watchdog. Otvorenosť mestských spoločností v krajinách V4 voči verejnej kontrole vo všeobecnosti nie je vysoká, priblížil výsledky štúdie analytik TIS Michal Piško. Všetkých 36 firiem dosiahlo v priemere len 34-percentné skóre transparentnosti. Slovenské spoločnosti nezískali v hodnotení založenom na odporúčaniach Svetovej banky, OECD, Európskej komisie i mimovládnych organizácií ani tretinu možných bodov (30,5 percenta), teda skončili mierne pod priemerom. Najlepšie pritom obstáli české mestské firmy s priemerným skóre cez 41 percent a maďarské s vyše 40 percentami. Najmenej otvorené vyšli z porovnania poľské spoločnosti, ktoré dosiahli len cez 24 percent.
zdroj: hnonline.sk