Európa by mohla byť od roku 2025 čistým dovozcom automobilov
7. 11. 2022
Európa by od roku 2025 mohla byť čistým dovozcom automobilov, a to v dôsledku rastúceho dovozu elektromobilov z Číny. Predpovedala to podľa agentúry DPA poradenská spoločnosť PwC. Dovoz áut do Európy by podľa štúdie PwC mohol v roku 2025 prevýšiť export o viac ako 221-tisíc vozidiel. V roku 2015 pritom Európa vyviezla o 1,7 milióna vozidiel viac, ako doviezla.
"Kým čínski výrobcovia predávajú v Európe čoraz viac elektromobilov, európski aj americkí výrobcovia čoraz viac presúvajú produkciu elektromobilov do Číny," píše sa v štúdii. Podľa Jörna Neuhausena z PwC teraz európsky automobilový priemysel čelí tlaku z viacerých strán. "Okrem narušených dodávateľských reťazcov musia európski výrobcovia riešiť predovšetkým nárast cien energie," uviedol Neuhausen.
Európski výrobcovia teraz sadia najmä na drahšie elektromobily, zatiaľ čo čínski výrobcovia uvádzajú na európsky trh cenovo výhodné elektromobily s novými technológiami a novými koncepciami. "Výsledkom je, že žiadny európsky model sa nedostal medzi päť najpredávanejších elektromobilov na svete," uviedol Felix Kuhnert z PwC.
V krajinách Európskej únie má byť od roku 2035 prakticky nemožné zaobstarať si nový automobil na benzín či naftu. Štáty Európskej únie vedené českým predsedníctvom koncom októbra dohodli s Európskym parlamentom podrobnosti nových pravidiel, ktoré od spomínaného roka výrazne predražia akékoľvek emisie z nových vozidiel. Dohodu ešte musí schváliť europarlament a Rada Európskej únie zastupujúca štáty.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Švédsko chce inšpirovať krajiny EÚ k zdravému stravovaniu
22. 6. 2009
Dôvodom nie sú len obavy zo zhoršovania zdravotného stavu, ale aj obavy z tvorby emisií CO2.
Medzi environmentálne rizikové potraviny patrí nielen mäso ale napríklad aj ryža.
Mäso - jahňacina,
hovädzina, bravčovina a hydina - patrí k potravinej skupine, ktorá má najväčšie
dôsledky pre životné prostredie. Keďže
jeho konzumácia za posledných 10 rokov narástla, k čomu prispelo aj zvyšovanie
životnej úrovne a preberanie západných stravovacích návykov v krajinách ako
Čína a India, Švédsko konzumentom odporúča, aby sa správali ekologicky.
Mäso by sa malo jesť
menej často a v menších porciách, alebo vymeniť jedno alebo dve mäsité jedná za
týždeň vegetariánskym pokrmom.
Voľba zdravých pokrmov môže až na niekoľko výnimiek, tiež kráčať ruka v ruke s voľbami, ktoré sú
dobré pre životné prostredie. Švédska správa
odporúča jesť najmä sezónne ovocie, ktoré sa vyprodukuje v regióne
spotrebiteľa. Pre zdravie a klímu je
vhodná tiež konzumácia zeleniny.
Ku skupine environmentálne rizikových potravín patria tiež
fľaškové nápoje, sóda, olivový olej a ryža. Ryža do skupiny environmentálne
rizikových potravín patrí tiež pre tvorbu metánu počas jej pestovania.
Švédske úrady sú prvé v EÚ, ktoré vydali odporúčania takéhoto
druhu. Krajina chce svoje odporúčania
šíriť aj do ostatných členských krajín a očakáva spätnú väzbu, reakcie a
diskusiu.
V správe Švédska sa konštatuje, že spotrebitelia pri
nakupovaní potravín robia dôležité
environmentálne rozhodnutia, preto
potrebujú zdravý základ pre svoje rozhodnutia. Produkcia pokrmov sa pod emisie
švédskych spotrebiteľov podpisuje
rovnou štvrtinou. K ďalším škodlivým dôsledkom pre životné prostredie
prispieva, ak sa napríklad používajú pesticídy.
Spoločensky zodpovedné podnikanie (CSR)
19. 6. 2009
Princípy spoločensky zodpovedného podnikania by nemali uplatňovať len veľké korporácie ale aj stredné a malé firmy. Kríza nebude trvať večne a zodpovedne podnikať treba aj počas hospodárskeho poklesu.
Mnohé MSP tieto princípy dodržiavajú dlhé
roky. Existujú dokonca také, ktoré si to ani neuvedomujú, pretože nevedia čo
CSR predstavuje, iné zase nevedie, do akých oblastí môžu tieto princípy
aplikovať.
Dlhodobý prínos spoločensky
zodpovedného podnikania môže mať rôzne podoby:
- zvýšenie profitu, zniženie výdavkov
- konkurenčné výhody
- podpora inovácií
- lojalita zákazníkov,
- posilnenie dôveryhodnosti značky
- rozvoj krízového manažmentu
- vyššia produktivita a väčšia lojalita
zamestnancov.
Možno predpokladať, že vplyvom finančnej krízy dôjde v krátkom čase k posilneniu
programov posilňujúcich podnikovú zodpovednosť, transparentnosť produktov,
kontrolu investícií a zodpovedné správanie na trhu.
Len veľmi málo firiem na
Slovensku o svojich aktivitách informuje. Je potrebné, aby hovorili aj o
negatívnych veciach - napríklad koľko ľudí bolo nespokojných so službami. Firmy
sa nemôžu tváriť, že sú len dobré.
Pre publikovanie pozitívnych informácií o firmách je najčastejšou
prekážkou strach zo skrytej reklamy,
ktorý spôsobujú najmä nezrovnalosti vo výklade legislatívy. Odborníci však tvrdia, že naša legislatíva nebráni publikovaniu
informácií o spoločensky zodpovednom podnikaní, pretože nejde o reklamu. Poukazujú na to, že úlohou médií je aj
kultivovať, a tú si nesplnia pokiaľ budú prinášať len negatívne spravodajstvo.
Dohoda o predĺžení rodičovskej dovolenky
19. 6. 2009
Dĺžka rodičovskej dovolenky nebude ovplyvnená druhom pracovnej zmluvy. Novú rámcovú dohodu o predĺžení rodičovskej dovolenky z troch na štyri mesiace podpísali sociálni partneri ETUC, BUSINESSEUROPE, CEEP a UEAPME za prítomnosti komisára pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti – Vladimíra Špidlu.
Dovolenka sa každému
rodičovi predĺži z troch na štyri mesiace, pričom jeden z mesiacov nebude možné
preniesť na druhého rodiča. Dohoda sa vzťahuje na všetkých zamestnancov bez
rozdielu pohlavia či druhu pracovnej zmluvy (pracovný pomer na dobu určitú, na
kratší pracovný čas a pod.).
Rodičovskú dovolenku
podľa nových pravidiel sú oprávnení čerpať aj rodičia, ktorí si dieťa
adoptovali.
Úlohou Komisie je teraz
preskúmať ustanovenia dohody. Komisia do leta Rade navrhne, aby sa uvedená
dohoda vykonávala prostredníctvom smernice podľa ustanovení zmluvy týkajúcich
sa sociálneho dialógu. Smernicu musí rada
prijať kvalifikovanou väčšinou.
Členské štáty EÚ sa zaviazali obmedziť nárast vládnych pôžičiek
19. 6. 2009
Lídri členských krajín Európskej únie sú pripravení v prípade, ak dôjde k oživeniu ekonomiky, uprednostniť kroky namierené k fiškálnej konsolidácii pred ďalším pumpovaním verejných financií do národných ekonomík postihnutých recesiou.
Poukazujú na to predbežné závery
nadchádzajúceho summitu EÚ. Členské štáty sa zaviazali udržať na uzde svoje rastúce deficity a
obmedziť nárast vládnych pôžičiek.
Tento krok je dôležitý pre obnovenie
dôvery vo fiškálnu politiku eurozóny. Rozpočtové pravidlá EÚ stanovujú hornú
hranicu štátneho deficitu na 3 %
hrubého domáceho produktu (HDP) a dlh krajiny na maximálne
60 % HDP.
Treba
urýchlene implementovať štrukturálne reformy na podporu rastu.
(Zdroj: PRAVDA, EURACTIV)