Eurokomisia uvoľnila Maďarsku desať miliárd eur zo zmrazených eurofondov
14. 12. 2023
Podľa komisie sú reformy na zlepšenie nezávislosti súdnictva v súlade s požiadavkami, na ktorých sa obe strany dohodli. Európska komisia v stredu oznámila, že rozmrazila desať miliárd eur z eurofondov určených pre Maďarsko. Komisia skonštatovala, že reformy, ktoré uskutočnila vláda premiéra Viktora Orbána na zlepšenie nezávislosti súdnictva sú v súlade s požiadavkami, na ktorých sa obe strany dohodli.
Komisia neuvoľnila celý objem eurofondov. Zvyšok zmrazených eurofondov a miliardy eur, na ktoré si Maďarsko mohlo nárokovať kvôli pandémii ochorenia COVID-19, zostávajú stále zablokované. Európska únia zmrazila peniaze pre obavy, že Orbánova vláda urobila toho príliš málo na podporu právneho štátu a boj proti korupcii. Členské štáty na základe návrhu eurokomisie v decembri 2022 v rámci mechanizmu rozpočtovej podmienenosti prijali opatrenia na ochranu rozpočtu Únie pred porušovaním zásad právneho štátu v Maďarsku. Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders v stredu v správe pre médiá uviedol, že Komisia dostala dostatočné záruky na to, aby mohla povedať, že v Maďarsku sa posilní nezávislosť súdnictva. Komisia informovala, že prijala dve rozhodnutia týkajúce sa Maďarska a situácie v oblasti právneho štátu v tejto krajine. Jedno sa týka podmienok spojených s reformou súdnictva v Maďarsku, a druhé sa týka mechanizmu rozpočtovej podmienenosti.
V decembri 2022 upozornila, že Maďarsko nesplnilo podmienky uvedené v Charte základných práv EÚ a má viacero obáv vrátane ohľadne nezávislosti justície.
V stredajšom oznámení sa uvádza, že po dôkladnom posúdení a sérii konzultácií s maďarskou vládou sa domnieva, že Maďarsko prijalo opatrenia, ktoré sa zaviazalo prijať pre posilnenie nezávislosti justície a teda že časť financovania politiky súdržnosti už nebude blokovaná. To znamená, že Maďarsko môže začať žiadať úhrady až do výšky okolo 10,2 miliardy eur.
Komisia spresnila, že čo sa týka finančnej pomoci vyčlenenej kvôli pandémii ochorenia COVID-19 vo výške 6,3 miliardy, tá zostáva zablokovaná.
Rovnako aj vzhľadom na to, že Maďarsko nedokázalo splniť takzvané "supermíľniky" v rámci reforiem cez národný plán obnovy a odolnosti, momentálne nie je možné vyplatiť ani tieto platby. Financovanie z rozpočtu EÚ, ktoré zostáva pre Maďarsko naďalej zablokované, predstavuje celkovo približne 21 miliárd eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Výpadky v rozpočte po brexite môže pokryť investičná banka
21. 3. 2018
Európska investičná banka (EIB) by mohla zvýšiť svoj podiel na rozpočet Európskej únie z troch na päť percent a pomôcť tak zaplniť rozdiel, ktorý prinesie odchod Británie z únie. V rozhovore pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung to uviedol viceprezident banky Alexander Stubb.
Stubb povedal, že dvojpercentný nárast znamená zvýšenie ročných príspevkov o tri miliardy eur na zhruba 7,8 miliardy eur. EIB nemôže výpadok britských prostriedkov po roku 2020 kompenzovať sama, môže ale tlak na financie zmierniť tým, že zvýši vlastný príspevok. EIB, ktorá bola založená v roku 1958, používa kapitál poskytnutý krajinami EÚ k poskytovaniu výhodne úročených úverov prevažne na veľké infraštruktúrne projekty. Akcionármi je všetkých 28 členov únie, k najväčším patrí spolu s Nemeckom, Francúzskom a Talianskom práve Británia. Očakáva sa, že Británia po brexite svoj 16 percentný podiel vráti, čo pre banku znamená výpadok až deväť miliárd eur.
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu
19. 3. 2018
Británia by mala zvážiť odloženie brexitu, keďže možno nebude mať dosť času na to, aby uzavrela dohodu s Európskou úniou (EÚ) ešte predtým, ako z bloku vystúpi. Vyhlásil to v nedeľu kľúčový výbor britského parlamentu.
Výbor Dolnej snemovne pre vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ uviedol, že ak by sa dôležité aspekty budúcich vzťahov s EÚ nepodarilo dohodnúť do októbra, Británia by sa mala usilovať o "obmedzené predĺženie" svojho členstva v Únii. Británia a EÚ chcú dohodu o budúcich vzťahoch vyriešiť do jesene, aby ju národné parlamenty 28 členov mohli schváliť skôr, ako Spojené kráľovstvo oficiálne opustí blok 29. marca 2019. V správe, ktorú výbor uverejnil v nedeľu, sa uvádza, že aj navrhované prechodné obdobie, ktoré má trvať dva roky, by sa malo v prípade potreby predĺžiť. Obe strany sa v zásade dohodli, že v rámci prechodu zostane Británia na jednotnom trhu a bude dodržiavať pravidlá bloku do konca roka 2020. Sedem poslancov, stúpencov brexitu v 21-člennom výbore, odmietlo túto správu podporiť a pripravilo alternatívnu verziu, v ktorej zaujali nekompromisnejší tón voči EÚ. Väčšina členov však správu podporila. Uviedli, že ich znepokojuje "malý pokrok" pri riešení kľúčových otázok, ako je režim na hraniciach medzi Severným Írskom a Írskou republikou po brexite.
Únia zdaní Google a Apple. Získa miliardy
16. 3. 2018
Veľké digitálne spoločnosti budú platiť vyššie dane. Firmy ako Google, Apple alebo Facebook roky profitujú na starých daňových zákonoch na najstaršom kontinente. Tie chce v nadväznosti na návrhy vlád vo Francúzsku, v Nemecku a Británii reformovať Európska komisia. Podľa odhadov by novela mohla Únii priniesť ročný zisk 4,8 miliardy eur. Problém s novými pravidlami by však mohli mať americké spoločnosti. Obchodné vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi americkými by sa tak mohli naštrbiť ešte viac.
V digitálnej ekonomike sú kľúčovým faktorom zisku práve používatelia internetových služieb, ktorí svojou činnosťou vytvárajú obsah. S ním je spojený profit jednotlivých spoločností. Podľa súčasných pravidiel musia firmy platiť dane v štáte, kde sa fyzicky nachádzajú, množstvo používateľov produkujúcich zisk však v tomto prípade pochádza z úplne inej krajiny.
Slovensko sa dostalo pod lupu EÚ
14. 3. 2018
Slovensko sa po vražde investigatívneho novinára dostalo pod lupu EÚ a stredajšia rozprava Európskeho parlamentu (EP) o bezpečnosti novinárov bude pozitívnym varovaním Únie. Pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS-EPP).
"Bude to určite pozitívne varovanie pre vlády členských štátov Európskej únie, že toto je posvätná otázka, že keď sa to niekedy zopakuje v budúcnosti, daný štát môže počítať s dôraznejšími sankciami s veľmi negatívnym postojom EÚ," vysvetlil poslanec Európskej ľudovej strany.
Priblížil, že v rámci jeho politickej skupiny diskutovali o zisteniach kontrolnej misie EP, ktorá cítila nedôveru ľudí voči vláde. Podľa Kukana sa členovia tejto delegácie "budú chcieť vracať k tým otázkam, o ktorých na Slovensku hovorili, budú chcieť vedieť, čo sa urobilo, čo sa prijalo, ako sa rozdeľujú eurofondy". Preto sa Slovensko "dostalo do situácie, keď nechcene bude pod veľmi podrobnou lupou Európskej únie", konštatoval a dodal, že to môže byť prospešné. Od delegácie, ktorá navštívila Slovensko 8.-9. marca, poslankyňa EP Monika Beňová (S&D) podľa svojich slov dostala informácie, že jej opoziční kolegovia by mohli apelovať na pozastavenie štrukturálnych fondov. Verí však, že tak neurobia. "Štrukturálne fondy nie sú fondy pre vládu ani pre národný parlament, sú to financie, ktoré majú ísť na rozvoj poľnohospodárstva," zdôraznila.