Eurokomisia uvoľnila Maďarsku desať miliárd eur zo zmrazených eurofondov
14. 12. 2023
Podľa komisie sú reformy na zlepšenie nezávislosti súdnictva v súlade s požiadavkami, na ktorých sa obe strany dohodli. Európska komisia v stredu oznámila, že rozmrazila desať miliárd eur z eurofondov určených pre Maďarsko. Komisia skonštatovala, že reformy, ktoré uskutočnila vláda premiéra Viktora Orbána na zlepšenie nezávislosti súdnictva sú v súlade s požiadavkami, na ktorých sa obe strany dohodli.
Komisia neuvoľnila celý objem eurofondov. Zvyšok zmrazených eurofondov a miliardy eur, na ktoré si Maďarsko mohlo nárokovať kvôli pandémii ochorenia COVID-19, zostávajú stále zablokované. Európska únia zmrazila peniaze pre obavy, že Orbánova vláda urobila toho príliš málo na podporu právneho štátu a boj proti korupcii. Členské štáty na základe návrhu eurokomisie v decembri 2022 v rámci mechanizmu rozpočtovej podmienenosti prijali opatrenia na ochranu rozpočtu Únie pred porušovaním zásad právneho štátu v Maďarsku. Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders v stredu v správe pre médiá uviedol, že Komisia dostala dostatočné záruky na to, aby mohla povedať, že v Maďarsku sa posilní nezávislosť súdnictva. Komisia informovala, že prijala dve rozhodnutia týkajúce sa Maďarska a situácie v oblasti právneho štátu v tejto krajine. Jedno sa týka podmienok spojených s reformou súdnictva v Maďarsku, a druhé sa týka mechanizmu rozpočtovej podmienenosti.
V decembri 2022 upozornila, že Maďarsko nesplnilo podmienky uvedené v Charte základných práv EÚ a má viacero obáv vrátane ohľadne nezávislosti justície.
V stredajšom oznámení sa uvádza, že po dôkladnom posúdení a sérii konzultácií s maďarskou vládou sa domnieva, že Maďarsko prijalo opatrenia, ktoré sa zaviazalo prijať pre posilnenie nezávislosti justície a teda že časť financovania politiky súdržnosti už nebude blokovaná. To znamená, že Maďarsko môže začať žiadať úhrady až do výšky okolo 10,2 miliardy eur.
Komisia spresnila, že čo sa týka finančnej pomoci vyčlenenej kvôli pandémii ochorenia COVID-19 vo výške 6,3 miliardy, tá zostáva zablokovaná.
Rovnako aj vzhľadom na to, že Maďarsko nedokázalo splniť takzvané "supermíľniky" v rámci reforiem cez národný plán obnovy a odolnosti, momentálne nie je možné vyplatiť ani tieto platby. Financovanie z rozpočtu EÚ, ktoré zostáva pre Maďarsko naďalej zablokované, predstavuje celkovo približne 21 miliárd eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Na Slovensku bude sídliť prvá európska inštitúcia
13. 6. 2019
Rada pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti v Luxemburgu rozhodla o tom, že Bratislava sa stane sídlom Európskeho orgánu práce (ELA). Slovensko o sídlo ELA súperilo s Bulharskom, Lotyšsko a Cyprom.
Sídliť by podľa Rezortu práce mal v okolí autobusovej stanice a novej výstavby biznis centra na Landererovej ulici. Hlavným poslaním ELA bude zlepšiť implementáciu práva EÚ v oblasti cezhraničnej pracovnej mobility a koordinácie sociálneho zabezpečenia. Poskytovať bude napríklad informácie občanom a podnikom o ich právach a povinnostiach pri mobilite, bude koordinovať spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o vykonávanie spoločných inšpekcií a zároveň bude pôsobiť ako mediátor v cezhraničných sporoch medzi členskými štátmi.
Grécko možno nesplní tohtoročný cieľ s primárnym prebytkom
12. 6. 2019
Uviedol to v utorok guvernér gréckej centrálnej banky, necelý týždeň po tom, ako Európska komisia vyjadrila obavy v súvislosti s daňovými škrtmi a príspevkami pre dôchodcov, o ktorých rozhodla odchádzajúca vláda.
Guvernér Jannis Sturnaras na investičnej konferencii v Aténach povedal, že Grécko dosiahne tento rok primárny prebytok (rozpočtový prebytok očistený o náklady na obsluhu dlhu) pravdepodobne na úrovni 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Na základe dohody s veriteľmi však malo Grécko dosiahnuť primárny prebytok na úrovni 3,5 % HDP. Grécky parlament krátko pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) schválil zníženie dane z pridanej hodnoty a odsúhlasil aj ďalšie financie pre dôchodcov. Vo voľbách do EP však vládnuca strana Syriza neuspela a v reakcii na porážku premiér Alexis Tsipras požiadal prezidenta o rozpustenie parlamentu a vyhlásenie predčasných volieb. Tie sa uskutočnia 7. júla, zatiaľ čo pôvodne sa voľby mali konať v októbri.
EÚ chce konkurovať veľmociam
10. 6. 2019
V Európe vznikne osem centier pre super počítače. Európska únia (EÚ) chce týmto spôsobom dobehnúť stratu, ktorú má v rámci technického konkurenčného boja voči krajinám, ako sú Čína, USA alebo Japonsko. Prvé centrá by sa mali začať používať v druhej polovici 2020, pričom budú prepojené vysokorýchlostnou sieťou, uviedla v piatok Európska komisia (EK). Celkovo by sa do centier malo investovať 840 miliónov eur.
Centrá majú byť umiestnené v Sofii v Bulharsku, slovinskom Maribore, v Ostrave v Česku, španielskej Barcelone, portugalskom regióne Minho, luxemburskom Bissene, Kajaani vo Fínsku a v talianskej Bologne. Tieto centrá by mali poskytovať výpočtovú techniku 800 vedeckým a priemyselným oblastiam využitia. Za plánmi stojí EK, členské štáty Únie a záujmové združenia z EÚ. Cieľom je vybudovanie európskej infraštruktúry pre vysoko výkonné počítače. "Tieto pracoviská poskytnú našim výskumníkom prístup k super počítačom svetovej triedy, ktoré predstavujú strategické zdroje pre budúcnosť európskeho priemyslu," uviedol podpredseda EK pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip. EÚ si sľubuje predovšetkým výhody v sektore zdravotníctva, meteorológii a klimatického výskumu rovnako ako kybernetickej bezpečnosti. Aktuálne sú európski výskumníci podľa EK odkázaní na zahraničné výpočtové kapacity. Super počítače by mali umožniť vedcom väčšiu nezávislosť pri ich práci.
Hrozí kolaps pekárenského priemyslu v Európe
10. 6. 2019
O alarmujúcom stave diskutovali pekári zo Slovenska, Maďarska, Českej republiky, Poľska, Chorvátska a Rumunska so zástupcami Medzinárodnej pekárenskej organizácie (UIBC). Problematickými vidia čerpanie eurofondov.
Zhodli sa, že súčasný ekonomický stav odvetvia a samotných spoločností je v aktuálnom nastavení dlhodobo neudržateľný. Ako ďalšie problémy vnímajú nekalé obchodné praktiky, neprimeraný tlak na nízke ceny zo strany silných hráčov v maloobchode, nárast spotreby mrazených produktov na úkor čerstvého pečiva, veľmi nízke mzdy, chýbajúce financie na investície a neatraktivita odvetvia pre mladých. S pozitívnym statusom zo stretnutia odišlo práve Slovensko. Dôvodom je novela zákona, ktorá bojuje proti nekalým praktikám v obchode a ktorá je vnímaná za najprogresívnejšiu v rámci európskych krajín.