Eurokomisia uvoľnila Maďarsku desať miliárd eur zo zmrazených eurofondov
14. 12. 2023
Podľa komisie sú reformy na zlepšenie nezávislosti súdnictva v súlade s požiadavkami, na ktorých sa obe strany dohodli. Európska komisia v stredu oznámila, že rozmrazila desať miliárd eur z eurofondov určených pre Maďarsko. Komisia skonštatovala, že reformy, ktoré uskutočnila vláda premiéra Viktora Orbána na zlepšenie nezávislosti súdnictva sú v súlade s požiadavkami, na ktorých sa obe strany dohodli.
Komisia neuvoľnila celý objem eurofondov. Zvyšok zmrazených eurofondov a miliardy eur, na ktoré si Maďarsko mohlo nárokovať kvôli pandémii ochorenia COVID-19, zostávajú stále zablokované. Európska únia zmrazila peniaze pre obavy, že Orbánova vláda urobila toho príliš málo na podporu právneho štátu a boj proti korupcii. Členské štáty na základe návrhu eurokomisie v decembri 2022 v rámci mechanizmu rozpočtovej podmienenosti prijali opatrenia na ochranu rozpočtu Únie pred porušovaním zásad právneho štátu v Maďarsku. Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders v stredu v správe pre médiá uviedol, že Komisia dostala dostatočné záruky na to, aby mohla povedať, že v Maďarsku sa posilní nezávislosť súdnictva. Komisia informovala, že prijala dve rozhodnutia týkajúce sa Maďarska a situácie v oblasti právneho štátu v tejto krajine. Jedno sa týka podmienok spojených s reformou súdnictva v Maďarsku, a druhé sa týka mechanizmu rozpočtovej podmienenosti.
V decembri 2022 upozornila, že Maďarsko nesplnilo podmienky uvedené v Charte základných práv EÚ a má viacero obáv vrátane ohľadne nezávislosti justície.
V stredajšom oznámení sa uvádza, že po dôkladnom posúdení a sérii konzultácií s maďarskou vládou sa domnieva, že Maďarsko prijalo opatrenia, ktoré sa zaviazalo prijať pre posilnenie nezávislosti justície a teda že časť financovania politiky súdržnosti už nebude blokovaná. To znamená, že Maďarsko môže začať žiadať úhrady až do výšky okolo 10,2 miliardy eur.
Komisia spresnila, že čo sa týka finančnej pomoci vyčlenenej kvôli pandémii ochorenia COVID-19 vo výške 6,3 miliardy, tá zostáva zablokovaná.
Rovnako aj vzhľadom na to, že Maďarsko nedokázalo splniť takzvané "supermíľniky" v rámci reforiem cez národný plán obnovy a odolnosti, momentálne nie je možné vyplatiť ani tieto platby. Financovanie z rozpočtu EÚ, ktoré zostáva pre Maďarsko naďalej zablokované, predstavuje celkovo približne 21 miliárd eur.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zodpovednosť za dostavbu kanalizácií zostáva štátu
9. 9. 2009
Staré nebezpečné skládky budú však musieť podniky likvidovať na vlastné náklady. Poslanci parlamentu totiž čiastočne prelomili veto prezidenta, ktorý Národnej rade vrátil na prerokovanie novelu zákona o vodách.
Poslanci však podporili prezidentovu požiadavku prezidenta, aby z normy vypadlo ustanovenie, podľa ktorého by zodpovednosť za dostavbu kanalizácií prešla na obce.
Ustanovenie o environmentálnych záťažiach poslanci schválili nepriamou novelou zákona.
Poslanci akceptovali pripomienku prezidenta, ktorou sa postavil proti prenosu zodpovednosti za stavbu kanalizácií zo štátu na obce. Podľa požiadaviek EÚ by Slovensko malo do roku 2010 dobudovať zariadenia na odvádzanie a čistenie vôd v sídlach s počtom obyvateľov nad 10.000. O päť rokov neskôr by rovnaké vybavenie mali mať aj obce s najmenej 2000 obyvateľmi.
Slovensko chce v Európskej komisii ekonomickú oblasť
9. 9. 2009
Slovensko má záujem, aby získalo v Európskej komisii (EK) jedno z ekonomicky zameraných portfólií. Potvrdil to minister zahraničných vecí po dnešnom rokovaní vlády.
Slovensko ako krajina, ktorá je členom eurozóny, má relatívne vyššiu váhu, akú malo, keď sa rozdeľovali kreslá v súčasnej komisii. Najskôr je však potrebné potvrdiť predsedu EK. Na tento post ašpiruje aj jej súčasný šéf José Manuel Barroso, ktorého Slovenská republika podporuje. Čaká sa tiež na výsledky októbrového írskeho referenda, z ktorého sa odvinie budúca podoba komisie. Rokovania o jednotlivých oblastiach, ich obsadení a menách eurokomisárov budú až následne. V tejto fáze minister nechcel špekulovať, ktoré z postov SR nakoniec získa. Podľa premiéra by kandidát na eurokomisára nemal byť členom žiadnej politickej strany. Konkrétne meno bude závisieť od toho, aký post komisára SR získa. Slovensko sa zaujíma predovšetkým o oblasť dopravy a energetiky.
Európska komisia vyzvala Telekomunikačný úrad SR na zníženie poplatkov
7. 9. 2009
V liste, ktorý v pondelok zaslala Európska komisia Telekomunikačnému úradu SR vyzýva opätovne tento úrad na presadenie zníženia poplatkov za ukončenie volania v mobilných sieťach na konkurenčnejšie úrovne.
Ide o tie veľkoobchodné poplatky, ktoré prevádzkovatelia mobilných sietí účtujú iným prevádzkovateľom za prepájanie hovorov do svojich sietí.
Jeden list Komisia slovenskému regulátorovi už tento rok poslala a zdôraznila v ňom dôležitosť čo najskoršieho dosiahnutia efektívnych ukončovacích poplatkov.
Na Slovensku ukončovacie poplatky medzi mobilnými sieťami patria k najvyšším v Európe. Slovenský regulátor nezvolil taký nákladový model, ktorý odzrkadľuje skutočné náklady zabezpečenia tejto služby efektívnym operátorom.
Európska komisia sa domnieva, že telekomunikačný úrad môže urobiť dôležité kroky smerom k dosiahnutiu efektívnej úrovne ukončovacích poplatkov na Slovensku. Komisia vyjadrila pochybnosti, či schválenie asymetrie pre nového účastníka O2 na vyššej úrovni, aká sa uplatňovala v minulosti, je vhodným prostriedkom na stimulovanie rastu a budúcej efektívnosti menších operátorov.
Spoločné veľvyslanectvá krajín V4
4. 9. 2009
Diplomatické zastupiteľstvá Poľska, Maďarska, Česka a Slovenska by mohli byť umiestnené do spoločnej budovy. Nápad presadzujú diplomati zo strednej Európy.
Hlavným dôvodom je hospodárska kríza, ktorá krajiny núti robiť obmedzenia aj v oblasti zahraničnej politiky, uviedol dnes poľský denník Gazeta Wyborcza.
Tabuľky s nápisom "Veľvyslanectvo Vyšehradskej štvorky" sa môžu objaviť na diplomatických budovách v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Spoločné konzuláty krajín V4, ktoré budú vydávať víza do Schengenskej zóny, sa možno objavia aj v postsovietskych krajinách.
O podrobnostiach projektu by šéfovia rezortu zahraničných vecí Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska mali rokovať ešte tento rok v poľskom meste Sopot.
Idea veľvyslanectiev Vyšehradskej štvorky nie je novou, aj keď sa doposiaľ nezrealizovala, pretože krajiny nechceli upustiť od symbolov nezávislosti.
Podľa hovorcu slovenského ministerstva zahraničných vecí by sa tieto štyri krajiny mali na zatvorení veľvyslanectiev dohodnúť. Nemalo by sa stať, aby sa napríklad všetky štyri stiahli z Laosu alebo Nového Zélandu. Jedna z nich si musí svoje zastúpenie ponechať.