Eurokomisia plánuje reformovať trh s elektrinou v Únii
2. 1. 2023
Európska komisia plánuje reformovať trh s elektrinou v Európskej únii v snahe uprednostniť elektrinu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov. Uviedla to eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová v rozhovore, ktorý v pondelok zverejnil denník Financial Times.
Simsonová pre FT prezradila, že exekutíva Únie je vystavená "intenzívnemu politickému tlaku", aby preskúmala trh s elektrickou energiou a znížila účty za elektrinu, ktoré európski spotrebitelia platia, v čase, keď Únia čelí najhoršej energetickej kríze za posledné desaťročia.
"Pracujeme na tom, aby sme reformy realizovali rýchlejšie, ako to zvyčajne robí eurokomisia," vysvetlila Simsonová. Dodala, že Európska komisia analyzuje spôsoby, akými môže spotrebiteľom ponúknuť "výhody väčšieho podielu obnoviteľných zdrojov" na energetickom mixe. Spresnila, že Európska únia potrebuje aj elektrárne na plyn, ale nechce vytvoriť systém, kde budú takéto elektrárne "fungovať nepretržite".
Financial Times s odkazom na pracovný plán možných reforiem upozornil, že Európska komisia navrhuje, aby energia z obnoviteľných zdrojov primeranejšie odrážala skutočné výrobné náklady. Najmä vzhľadom na to, že po dobudovaní infraštruktúry zdroje energie pre veterné turbíny, respektíve fotovoltiku budú prakticky zadarmo.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Načierno pracujú najmä Slováci
25. 1. 2017
Kým Slovák najčastejšie zamestnáva načierno iného Slováka, v Česku sa už rozmohlo využívanie nelegálnej pracovnej sily mimo Európskej únie. Z vyše dvetisícsedemsto odhalení u nás išlo až v 90 percentách o slovenského zamestnanca, ktorý pracoval bez zmluvy alebo nebol nahlásený v Sociálnej poisťovni, spresňuje hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová. Odhalených cudzincov však postupne pribúda.
Na ilustráciu, v Česku odhalili vyše tisíctristo prípadov čiernej práce pracovníkov z tretích krajín, samotných Čechov nachytali menej ako osemsto. „V porovnaní s našimi susedmi máme menší problém. Súvisí to aj s legislatívnou úpravou, že nahlasovanie do systému sociálneho zabezpečenia je u nás deň vopred, ale i s tým, že naša vláda neuvoľnila zamestnanecké kvóty pre Ukrajinu, ako sa stalo v Česku,“ vysvetľuje konateľ personálnej agentúry Express People Peter Dosedla. Podľa neho odhady hovoria, že približne každý tretí Ukrajinec pracuje načierno. U nás bolo v počtoch nelegálne zamestnaných z tretích krajín najviac Srbov, Ukrajinci boli hneď na druhom mieste.
zdroj: hnonline.sk
Slovenský verejný dlh klesol
23. 1. 2017
Verejný dlh eurozóny zaznamenal v 3. kvartáli minulého roka výrazný pokles, pričom sa priblížil k hranici 90 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Zníženie dlhu evidovala aj širšia Európska únia. Ukázali to dnes zverejnené údaje štatistického úradu EÚ Eurostat.
Verejný dlh Slovenska bol v treťom štvrťroku 2016 na úrovni 52,7 percent HDP. Medziročne ide o pokles vo výške 0,8 percenta. Podľa Eurostatu klesol verejný dlh eurozóny v období od júla do konca septembra minulého roka na 90,1 percent HDP z 91,2 percent HDP v predchádzajúcom kvartáli. V 3. štvrťroku 2015 predstavoval verejný dlh krajín eurozóny 91,5 percent HDP.
V 28-člennej Európskej únii verejný dlh dosiahol v 3. štvrťroku minulého roka 83,3 percent HDP oproti 84,2 percent HDP v predchádzajúcom kvartáli. V 3. štvrťroku 2015 dosiahol dlh v EÚ 85,9 percent HDP.
zdroj: hnonline.sk
Ceny bytov rastú na Slovensku dvakrát rýchlejšie ako v Európe
23. 1. 2017
Ak ste si vlani na jeseň kupovali byt, zaplatili ste zaň o 7,5 percenta viac než rok predtým. Slovensko je v Európe v raste cien nehnuteľností skokanom. Byty a domy u nás zdraželi dvakrát tak rýchlo, ako je priemer eurozóny, ukazujú čerstvé údaje európskeho štatistického úradu.
Ekonómovia ukazujú na slušný hospodársky rast sprevádzaný neustálym poklesom nezamestnanosti a vyššími platmi. Vďaka tomu si byty kupuje viac našincov a sú ochotnejší za ne aj viac zaplatiť.K tomu treba ešte pripočítať extra lacné úvery na bývanie, pripomína Matej Kucharič zo Združenia realitných kancelárii Slovenska. Slováci sa v posledných mesiacoch podľa neho zadlžujú viac aj preto, lebo očakávajú, že Národná banka Slovenska už čoskoro sprísni podmienky poskytovania hypoték. Podľa Národnej asociácie realitných kancelárií zdraželi vlani v treťom štvrťroku najviac byty a domy v Nitre. Ich ceny stúpi o viac ako pätinu. V meste ženie ceny nahor očakávaný príchod automobilky Jaguar Land Rover.
zdroj: hnonline.sk
ECB bude vysvetľovať, politiku však nezmení
19. 1. 2017
Zasadnutie rady guvernérov ECB tento štvrtok vo Frankfurte s istotou nebude menovopolitickou udalosťou roka. Na prvom zasadnutí v roku 2017 sa bude zrejme veľa hovoriť, ale zmena menovej politiky sa neočakáva. ECB bude aj naďalej pokračovať v nákupoch aktív, teda dlhopisov, v objeme 80 miliárd eur mesačne až do marca, so spomalením na 60 miliárd eur mesačne vo zvyšných deviatich mesiacoch v roka. Nastavenie súčasného zloženia rady guvernérov je skôr v zvýšení ako znížení mesačného objemu nakupovaných aktív.
Prezident ECB Mario Draghi pravdepodobne zvolí opatrnícky tón počas tlačovej konferencie, pričom bude mať dobrú možnosť odkomunikovať rozdielnosť vo vnímaní krátkodobých a strednodobých rizík. Rizikom v eurozóne je spomalenie ekonomického rastu a, samozrejme, aj istá dualita vo vývoji inflácie, teda hlavného cieľa menovej politiky ECB. Ako v utorok na ekonomickom fóre v Davose naznačil viceprezident ECB a Draghiho pravá ruka Vitor Constancio, napriek tomu, že inflácia vzrástla smerom k 2-percentnému cieľu, jadrová inflácia ostala stále na nízkych úrovniach. A práve jadrová inflácia, ktorá je očistená o regulované ceny a volatilné ceny potravín a energií, naznačuje, koľko inflačnej sily generuje súčasná úroveň dopytu pri súčasnej úrovni ekonomického rastu. Inak povedané, o koľko viac sú spotrebitelia ochotní zaplatiť za trhové tovary a služby pri súčasných mzdách. Ak totiž jadrová inflácia ostáva pekelne nízko, znamená to, že celková inflácia je tvorená najmä položkami, ktoré nesúvisia s trhovými silami ponuky a dopytu, ale skôr so sezónnymi či regulačnými javmi. Okrem iného to môže znamenať, že minulé menovopolitické uvoľnenie ECB, do ktorého rátame nielen nulové úrokové sadzby, ale aj mimoriadne opatrenia v podobe nákupu aktív, majú na infláciu výrazne menší dopad.
zdroj: hnonline.sk