Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
V cyperských bankách ukrývali účty aj politici
22. 5. 2013
Audit šiestich bánk dokázal, že až desatina majiteľov účtov boli politici.
Až 60 percent klientov cyperských bánk bolo označených za vysoko rizikových, podozrivých z prania špinavých peňazí.
Vyplýva to z utajenej správy európskeho výboru Rady Európy Moneyval, na ktorej spolupracoval s konzultačnou firmou Deloitte. V analýze si vytypovali 90 klientov, ktorí si od bánk požičali celkovo 18 miliárd eur. Pozreli sa na 180 najväčších vkladateľov a na 120 náhodne vybraných klientov.
Zistili, že desatina z nich zastáva významné politické posty.
Chorú ekonomiku EÚ má vyliečiť nevyskúšaný liek
20. 5. 2013
Škrtanie dlhov vťahuje krajiny používajúce spoločnú menu euro stále viac do recesie.
Zastaviť zvyšujúci sa počet nezamestnaných môže len opätovné oživenie výroby.
Začiatkom mája ECB pripustila, že môže vyskúšať v eurozóne doteraz nevyskúšaný liek. Odvtedy nabrala na obrátkach diskusia o možnosti znížiť depozitné sadzby ECB do mínusu a donútiť tak banky, aby nechali peniaze v ekonomike.
Tento krok by oslabil spoločnú menu euro, umožnil lacnejší vývoz, zlacnil financovanie štátnych dlhov a tiež by mohol zjednodušiť prístup firiem k úverom.
Euro kleslo voči doláru na šesťtýždňové minimum
16. 5. 2013
Euro reagovalo na nečakane veľký pokles ekonomiky eurozóny.
Spoločná európska mena voči doláru oslabila na šesťtýždňové minimum.
Poškodil ju nečakane veľký pokles ekonomiky eurozóny.
Euro oproti doláru kleslo o 0,3 % na 1,2883 USD/EUR. Oslabenie eura pomohlo dolárovému indexu, ktorý meria jeho hodnotu voči košu iných hlavných svetových mien.
Väčšina únie padla. Slovensko sa drží v pásme rastu
16. 5. 2013
Slovenská ekonomika rástla piatym najrýchlejším tempom v EÚ.
Väčšina krajín ukázala červené čísla rastu. Najväčší pokles HDP zaznamenali problémové krajiny eurozóny - Grécko, Cyprus a Portugalsko. V červenom pásme sa ocitla aj ČR.
Z najväčších európskych ekonomík sa do mínusu dostalo už aj Nemecko (-0,3 percenta). Ekonomika Slovenska vzrástla medziročne tempom 0,9 percenta. V menovom bloku je tak po Estónsku druhou najrýchlejšie rastúcou krajinou.