Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Banky budú zachraňovať veritelia, nie daňoví poplatníci
27. 6. 2013
Ministri financií Únie dohodli nové pravidlá záchrany problémových bánk.
Straty by sa mali rozdeliť medzi veriteľov.
Náklady na záchranu bánk by nemali v budúcnosti niesť daňoví poplatníci.
Pravidlá narábania s krachujúcimi bankami by mali zabezpečiť finančnú stabilitu.
Náklady na záchranu krachujúcich bánk sa rozdelia medzi akcionárov, držiteľov dlhopisov a vkladateľov, ktorí majú v banke uložených viac ako 100¬tisíc eur.
Mechanizmus by mal umožniť štátu znárodniť problémovú banku, aby sa zachovala finančná stabilita.
Slovensko môže MMF požičať 1,5 miliardy eur
12. 6. 2013
Slovensko v prípade potreby poskytne MMF bilaterálnu pôžičku v maximálnej výške 1,56 miliardy eur.
Ide o iniciatívu na posilnenie kapacity fondu o 200 miliárd eur, ku ktorej sa zaviazali členské krajiny EÚ ešte v roku 2011.
Na celkovej sume sa budú členovia eurozóny podieľať 150 miliardami eur. Výška príspevku SR je vypočítaná na základe podielu na členských kvótach MMF.
V únii je priveľa vajec
10. 6. 2013
V celej EÚ je v súčasnosti prebytok vajec, čo sa prejavilo aj na ich cenách.
Slovenskí producenti slepačích vajec sa dostavajú na úroveň roku 2011, ktorý bol vysoko stratový.
Na Slovensku je aktuálne podľa údajov ÚHS 3,350 mil. nosníc, z čoho jedna z firiem avizovala zníženie ich počtu o 700 tis. kusov. Ak sa tak stane, predpokladaný pokles produkcie vajec odhadujú hydinári o 10 až 12 percent ročne.
Eurozóna by mala postupne budovať bankovú úniu
10. 6. 2013
ECB by mala zavádzať dozor nad bankami v eurozóne postupne.
Pod priamu kontrolu ECB sa má dostať zhruba 130 úverových ústavov, ktoré v menovej únii zodpovedajú za približne 80 % bankových aktív v celkovom objeme 25 biliónov eur. ECB by tak mohla zvážiť návrhy nemeckých predstaviteľov a bankovú úniu zavádzať postupne.