Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Rusi nám plánujú zastaviť plyn
5. 9. 2014
Moskva Vám v zime zastaví plyn. Také varovanie vyslal včera ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk krajinám Európskej únie vrátane Slovenska.
Dnes však už, na rozdiel od roku 2009 môžeme počítať s dodávkami plynu cez Rakúsko a Česko. Na túto možnosť sa spolieha aj ministerstvo hospodárstva. „Slovensko je na prípadné pozastavenie dodávok energozdrojov pripravené,“ odkázala hovorkyňa rezortu Miriam Žiaková.
Poľsku neprekáža nízky rast cien
4. 6. 2014
Poľská ekonomika smeruje nahor a nie je potrebné podporovať rast inflácie. Verí sa, že hrubý domáci produkt (HDP) porastie o približne 3,5 %.
V takom prípade nie je potrebné pracovať s infláciou, pretože by mala stúpnuť sama od seba.
Miera inflácie v Poľsku v apríli poklesla na 0,3 %. Cieľ poľskej centrálnej banky je vo výške 2,5 %. Belka však uznáva, že miera inflácie je skutočne nízka. Predstaviteľka poľskej centrálnej banky a taktiež Medzinárodný menový fond v máji uviedli, že zníženie úrokových sadzieb v Poľsku by mohlo byť potrebné, ak by ochaboval hospodársky rast a miera inflácie by bola nízka.
Slovensko očakáva, že ho vyradia z procedúry nadmerného deficitu
4. 6. 2014
Očakáva sa, že Slovensko bude vďaka vlaňajšiemu stlačeniu deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu a prognózy jeho udržania pod touto hranicou aj v ďalších rokoch z procedúry nadmerného deficitu vyradené.
A nič by na tom nemala zmeniť ani jesenná notifikácia dlhu a deficitu, ktorá by pri zohľadnení novej metodiky ESA2010 mohla náš vlaňajší deficit napokon nad spomínané 3 % zdvihnúť.
Okrem toho sa však Slovensko v pondelok dozvie aj oblasti, v ktorých by podľa Európskej komisie mohlo pridať, aby smerovalo k udržateľnému hospodárskemu rastu a zamestnanosti. Komisia bude totiž zverejňovať v rámci Európskeho semestra hospodárske odporúčania pre krajiny, ktoré vypracuje na základe reformných programov prijatých od jednotlivých členských štátov.
Budúcnosť EÚ
30. 5. 2014
Len o trochu väčší tábor tých ľudí, ktorí sa domnievajú, že to najhoršie nás ešte len čaká ako tých, ktorí si myslia, že kríza je už za nami. Nedávno publikovaný prieskum odhalil, že medzi najväčších optimistov, pokiaľ ide o budúcnosť EÚ, patria Rumuni a Poliaci, naopak pesimisti sú Gréci, Taliani, Francúzi, Briti a Maďari.
Celkovo 47 % priemeru únie si myslí, že to najhoršie ešte len príde, a 44 % si myslí, že už bude len lepšie, lebo kríza je už za nami. Samozrejme v krajinách. Napriek tomu ale vo väčšine krajín neprevládajú tí, ktorí by si želali vystúpiť z únie. Až na výnimku Cypru.