Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Nový Autorský zákon
27. 7. 2015
Nová právna úprava je komplexnou úpravou autorského práva, práv súvisiacich s autorským právom, práv k databáze a správy práv, ktorá odráža úpravu medzinárodných zmlúv a dohôd a práva Európskej únie v tejto oblasti.
Nový Autorský zákon bol schválený 1. júla 2015. Tento zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2016.
Hlavným dôvodom potreby vypracovania a prijatia novej autorskoprávnej zákonnej úpravy je výrazná zmena týkajúca sa používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete, ktorú prinieslo najmä posledné desaťročie. Táto zmena spôsobila nielen neistotu na strane autorov, používateľov a podnikateľov, ale aj pochybnosti o samotnom význame a rozsahu autorskoprávnej ochrany. Rozvojom digitálneho prostredia autori a iní nositelia práv fakticky stratili možnosť kontrolovať každé používanie svojich diel a iných predmetov ochrany a zabrániť prípadnému neoprávnenému používaniu. Na druhej strane používatelia sa často dostávajú do situácie, keď sa neúmyselne (a niekedy dokonca nevyhnutne) stávajú porušovateľmi autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom. Cieľom koncepcie nového autorského zákona je moderný a flexibilný právny predpis, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v rámcoch stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nebude predstavovať prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu a vývoja či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Právna úprava má tak za cieľ nepriamo prispieť aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom vytvorenia vitálneho rámca na podporu inovácií a investícií do sektora kreatívneho priemyslu s vysokou pridanou hodnotou. Autorsko-právna ochrana tak zohráva zásadnú úlohu v rámci systému ochrany duševného vlastníctva, ktorý je základným priestorom pre spoločnosť a ekonomiku. Nový právny predpis bude náležite plniť funkciu autorského zákona ako základného (hmotnoprávneho) právneho predpisu v oblasti kultúry a ktorý zabezpečí vyváženie záujmov nositeľov práv, používateľov a širokej verejnosti. Takýto právny predpis musí zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou práv nositeľov práv a náležitým prístupom používateľov k chránenému obsahu. Právna úprava upravuje vzťah autorského práva k dielu a vlastníckeho práva k jeho hmotnému substrátu a zavádza osobitnú informačnú povinnosť vlastníka veci voči autorovi v prípade úmyslu zničenia alebo trvalého premiestnenia tejto veci, ak ide o dielo, ktoré je originálom a je umiestnené na verejnom priestranstve.
Švédske gangy sa zásobili zbraňami zo Slovenska
9. 7. 2015
Švédska mafia sa vyzbrojila zbraňami zo Slovenska. Zločinci zo severskej krajiny získali na Slovensku stovky zbraní, ktoré používajú pri páchaní trestných činov.
Zbrane boli nakúpene legálne cez internet v slovenských obchodoch ako expanzné zbrane (pušky a samopaly, ktoré sú znefunkčnené a používajú sa na bojové hry alebo historické ukážky). Následne si ich zločinci upravili tak, aby ich mohli používať aj s ostrým strelivom. Takýto nákup by už od 1. júla 2015 nemal byť možný. Začala totiž platiť novela zákona o zbraniach a strelive, ktorú pripravilo ministerstvo vnútra. Impulzom na zmenu bol januárový útok teroristov v Paríži na redakciu Charlie Hebdo, pri ktorom boli použité upravené expanzné zbrane pochádzajúce zo Slovenska.
zdroj: hnonline.sk
Varufakis varuje. Európa sa priblížila havárii
19. 6. 2015
Stretnutie ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup) dohodu veriteľov s Gréckom vo štvrtok neprinieslo. Eurozóna sa podľa gréckeho ministra financií Janisa Varufakisa nebezpečne priblížila k tomu, aby pripustila "haváriu". Varufakis zároveň kritizoval ostatných ministrov, ktorí podľa neho odmietli diskutovať o jeho návrhu na zavedenie automatickej rozpočtovej brzdy.
Európska centrálna banka (ECB) zároveň vo štvrtok informovala predstaviteľov Eurogroup, že nemá istotu, či budú môcť grécke banky v pondelok otvoriť. Banky totiž čelia odlevu bankových vkladov. Klienti vytiahli z gréckych bánk počas uplynulých troch dní približne dve miliardy eur. Odlev vkladov sa výrazne zrýchlil po víkendovom neúspechu rokovaní medzi veriteľmi a Gréckom. Dve miliardy eur, ktoré klienti gréckych bánk od pondelka do stredy vytiahli, predstavujú 1,5 % celkových vkladov domácností a firiem v gréckom bankovom sektore ku koncu apríla. Vtedy vklady dosahovali hodnotu 133,6 mld. eur.
Zdroj: hnonline.sk
(Zdroj: http://hnonline.sk/)
Gréci vybrali už desiatky miliárd eur z bánk. Hrozí bankrot
19. 6. 2015
Začína sa posledné odpočítavanie. Už len málokto verí, že Grécku sa podarí zachrániť v eurozóne. Postupná rezignácia bežných Grékov. Desiatky miliárd eur vybraných z bankových účtov. Posledné nádeje na dosiahnutie dohody s veriteľmi. Hrozí, že o pár dní zbankrotuje.
Zatiaľ sa dá iba odhadovať, ako rýchlo po prípadnom krachu rokovaní v Luxemburgu môže prísť grécky bankrot a zavedenie kapitálovej kontroly. Proces bankrotu by sa mohol začať už začiatkom júla, keď Grécko nezaplatí 1,6-miliardovú splátku pre Medzinárodný menový fond.
Hoci krach krajiny nemusí hneď znamenať prechod na drachmu, bežných Grékov by čakali ťažké časy. Na nejaký čas prestane fungovať bankový systém. Banky sa zavrú, výbery z bankomatov budú limitované zrejme na 300 eur a vláda zavedie aj kapitálové kontroly.
Zdroj: hnonline.sk
(Zdroj: http://hnonline.sk/)