Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Čínska banka napumpovala na trh miliardy eur
26. 8. 2015
People's Bank of China dnes podporila medzibankový peňažný trh prostredníctvom programu na poskytnutie krátkodobej likvidity- SLO. Banka prostredníctvom týchto operácií napumpovala na trh takmer 19 miliárd eur. Tieto úvery majú splatnosť 6 dní a priemernú sadzbu 2,3 percenta. Banka spustila SLO v roku 2013, aby rozšírila svoje monetárne nástroje.
PBOC v utorok skresala kľúčový úrok už piatykrát od novembra 2014. Banka znížila tiež povinné rezervy bánk, aby finančné inštitúty mali viac voľných prostriedkov na poskytovanie úverov, čo by malo podporiť druhú najväčšiu svetovú ekonomiku, ktorej rast sa spomaľuje. Turbulencie na čínskych burzách majú aktuálne negatívny vplyv na finančné trhy po celom svete.
zdroj: hnonline.sk
V Bratislave pribudnú štyri nové letecké linky
18. 8. 2015
Bratislavské letisko bude mať od októbra tohto roku opäť denné letecké spojenie s Moskvou. Moskva je pre bratislavské letisko dôležitou destináciou.
Turisti zo Slovenska budú môcť totiž cez Moskvu a sieť jej liniek cestovať do vzdialenejších častí Ruskej federácie a vôbec na ázijský kontinent. Na jar budúceho roku by mali zase pribudnúť nové letecké linky do Sofie, Tbilisi či Tel Avivu.
zdroj: hnonline.sk
Ruskp rozširuje zákaz importu na ďalšie krajiny
12. 8. 2015
Rusko plánuje pridať ďalšie krajiny na zoznam tých, na ktoré sa vzťahuje zákaz importu potravín. Toto opatrenie je odpoveďou na sankcie, ktoré uplatňujú západné krajiny voči Moskve pre ukrajinskú krízu.
Rusko pripíše pravdepodobne na zoznam sedem krajín. Väčšinu dovozu potravín zo západných krajín Rusko zakázalo v auguste minulého roka. Proti Nórsku už sú namierené odvetné opatrenia Moskvy týkajúce sa potravín. To platí aj pre USA, Austráliu, Kanadu a krajiny EÚ. Ruský zákaz na import potravín je aktuálne platný do 5. augusta 2016. Týka sa napríklad mäsa, rýb, ovocia, zeleniny, ale aj mliečnych výrobkov.
zdroj: hnonline.sk
V Rusku sa sformovali vzdušno-kozmické sily. Reforma pokračuje.
5. 8. 2015
Rusko zlúčilo niekoľko zložiek svojej armády v záujme zlepšenia koordinácie a efektívnosti do vzdušno-kozmických síl. Novú armádnu zložku tvoria doterajšie vojenské letectvo, sily protivzdušnej a protiraketovej obrany a takzvané kozmické vojská.
Zlúčenie je odpoveďou na rastúcu dôležitosť vzdušných a kozmických prvkov v modernom vojenstve. Vrchným veliteľom novovytvorených síl sa stal doterajší šéf armádneho letectva generálplukovník Viktor Bondarev. Ruský prezident Vladimir Putin už dávnejšie predstavil ambiciózny program modernizácie armády, ktorý Moskva realizuje v období napätých vzťahov so Západom pre konflikt na Ukrajine.
zdroj: hnonline.sk