Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Centrálna banka predpovedá Nemecku spomalenie ekonomiky
17. 5. 2016
Nemecká ekonomika v 2. štvrťroku 2016 pravdepodobne stratí časť svojej dynamiky, ale aj napriek tomu si udrží solídne tempo rastu. Uviedla to nemecká centrálna banka Bundesbank vo svojej správe, ktorú aktualizuje každý mesiac.
Jej predpoveď sa zhoduje s odhadmi analytikov, ktorí tiež očakávajú mierne spomalenie najväčšej európskej ekonomiky v tomto kvartáli. Informovala o tom agentúra Reuters. Hrubý domáci produkt Nemecka sa v 1. štvrťroku 2016 zvýšil o 0,7 percenta v porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi, keď medzikvartálne vzrástol o 0,3 percenta. Dosiahol tak najväčšie tempo rastu od 1. štvrťroka 2014. Banka sa domnieva, že dobré podmienky na trhu práce, rastúce očakávania spotrebiteľov ohľadne zvyšovania príjmov a stabilné ceny podporia výdavky domácností, a tak aj hospodársky rast.
zdroj: hnonline.sk
Nový zákon o odpadoch má zlepšiť naše renomé v Európe
12. 5. 2016
Slovensko recykluje tak málo, že sa musí dívať na ostatných členov Európskej únie z chvosta rebríčka. Menej odpadu než my zrecyklovali v roku 2014 len Lotyši, ukazujú posledné dáta európskeho štatistického úradu.
Z takmer dvoch miliónov ton odpadu, ktoré ročne vyprodukujeme, sa na Slovensku zrecykluje a skompostuje len 12 percent. Pre porovnanie: napríklad také Nemecko vytvorí na hlavu bezmála dvakrát toľko odpadu ako my, ale takmer dve tretiny z toho zrecykluje a skompostuje. Odpoveďou na zlepšenie nášho renomé by mohol byť nový zákon o odpadoch, z ktorého niektoré body vošli do platnosti už v januári tohto roku, niektoré začnú platiť od júla.
zdroj: hnonline.sk
Siemens zaplatí Izraelu desiatky miliónov eur
3. 5. 2016
Nemecký priemyselný koncern Siemens zaplatí pokutu vyše 37 miliónov eur s cieľom urovnať úplatkársku kauzu v Izraeli. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA, ktoré sa odvolali na pondelkové informácie izraelských médií.
Siemens zaplatí Izraelu celkovo 160 miliónov šekelov (37,16 milióna eur) za vyše 10 rokov starú úplatkárskú kauzu, v rámci ktorej nemecká spoločnosť údajne podplácala zástupcov izraelskej štátnej firmy s cieľom získať v krajine kontrakty. Dohodu o urovnaní kauzy oznámilo v pondelok (2.5.) izraelské ministerstvo spravodlivosti. Práve to preverovalo podozrenia, či Siemens v rokoch 1999 až 2005 podplácal zástupcov izraelskej energetickej spoločnosti Israel Electric Corporation. Siemens uviedol, že na prípade s izraelskými úradmi v plnej miere spolupracoval. V krajine plánuje pôsobiť na súčasnej úrovni aj naďalej, čo znamená, že ďalej bude nakupovať izraelské produkty a služby a investovať do izraelských firiem.
Zdroj: hnonline.sk
Cezhraničné zamestnávanie
28. 4. 2016
Zo zákona č. 351/2015 Z. Z. o cezhraničnej spolupráci, ktorý nadobudol účinnosť 18. 6. 2016 vyplýva,že:
1. Príslušným orgánom Slovenskej republiky pri cezhraničnej spolupráci s príslušným orgánom iného členského štátu (t.j. štátu, ktorý je členom EHS) je Národný inšpektorát práce a príslušné (krajské) inšpektoráty práce.
2. Príslušným orgánom iného členského štátu je ten orgán, ktorý je ustanovený obdobnou právnou normou vo vlastnom štáte.
3. Zákon ukladá povinnosť a oprávňuje Národný inšpektorát práce spolupracovať s príslušným orgánom iného členského štátu a tiež na kontrolu dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, na identifikáciu vyslania a na vymáhanie pokút.
4. Pravidlami vyslania sa rozumejú :
- pracovné podmienky a podmienky zamestnávania – v zmysle § 5, ods. 2, 3 a 7
Zákonníka práce ide o nasledovné podmienky, ktoré je potrebné dodržať:
a) dĺžku pracovného času a odpočinok,
b) dĺžku dovolenky,
c) minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas,
d) bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
e) pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky,
f) rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie,
g) pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania.
Uvedené podmienky majú byť najmenej rovnaké, aké patria zamestnancom v zmysle slovenských právnych predpisov. Zákon umožňuje stanoviť tieto podmienky lepšie ako podľa našich právnych predpisov, napr. podľa predpisov platných v štáte, z ktorého sú zamestnanci vyslaní.
- administratívne povinnosti (povinnosti podľa článku I § 4 zákona – viď ďalej ), ktoré musí
zamestnávateľ vysielajúci zamestnancov na územie Slovenskej republiky splniť, aby inšpektoráty
práce mohli účinne vykonávať dozor nad dodržiavaním právnych predpisov,
- povinnosť podľa ustanovenia § 5 ods. 10 Zákonníka práce (nový odsek v ZP – viď
časť ...)
Zákon zároveň doplnil a pozmenil súvisiace právne predpisy, konkrétne:
- zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
- zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
- zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce.