Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
UniCredit chystá škrty
15. 12. 2016
Radikálne úspory chystá najväčšia talianska banková skupina UniCredit. Finančná inštitúcia, ktorá pôsobí aj v Česku a na Slovensku, plánuje prepustiť 14-tisíc ľudí, teda zhruba desatinu všetkých zamestnancov. Zároveň chce zavrieť štvrtinu pobočiek v západnej Európe.
Záchranný plán, ktorý ráta aj s odpisom toxických úverov za takmer 18 miliárd eur, je nutný, aby UniCredit získala od investorov ďalšie peniaze na posilnenie kapitálu. Banka verí, že úpis nových akcií jej prinesie aspoň 13 miliárd eur. Cenné papiere UniCreditu na ohlásený plán reagovali najprv päťpercentným poklesom, neskôr však rástli o viac než 14 percent. Zdá sa, že investori považujú plán za realistický. Jean-Pierre Mustier, ktorý riadi banku od júla, sa chce vyhnúť situácii, v ktorej sa momentálne utápa konkurencia. Najstaršia banka sveta Monte dei Paschi di Siena, ktorá v lete dopadla v záťažových testoch Európskej centrálnej banky najhoršie, musí do konca roka od súkromných investorov získať päť miliárd eur na posilnenie kapitálu. Pokiaľ sa to nepodarí, bude ju zachraňovať štát. A to nebude jednoduché.
zdroj: hnonline.sk
Eurobanka bude dlhšie pumpovať lacné peniaze na trh
13. 12. 2016
Európska ekonomika javí známky oživenia i keď pomalého, inflácia sa už tiež odrazila od nuly a nezamestnanosť klesla pod 10 percent. Napriek tomu ostala Európska centrálna banka (ECB) opatrná a nechala na svojom decembrovom zasadaní úrokové sadzby na nule.
Eurobanka sa nedotkla ani kritizovanej zápornej depozitnej sadzby, ktorá ostala na úrovni -0,4 percenta. Centrálna banka tiež oznámila, že jej program výkupu dlhov štátov, teda tlačenie lacných peňazí do ekonomiky, bude pokračovať ešte rok. Do marca budúceho roka v terajšom objeme 80 miliárd eur mesačne a od apríla nákupy utlmí na 60 miliárd mesačne. Navyše centrálni bankári vo Frankfurte si nechali otvorené dvere na opätovné zvýšenie tlačenia peňazí v prípade, „ak sa ekonomike nebude opäť dariť“. Euro v reakcii na rozhodnutie posilnilo a výnosy z dlhopisov mierne spadli. Trhy aj analytici očakávali, že eurobanka so sadzbami hýbať nebude, a tiež správne odhadovali, že vykupovanie štátnych či firemných dlhopisov sa môže predĺžiť. Odhady však boli len o pol roka, takže v tomto smere išla ECB ešte ďalej. Bankári sa zrejme obávajú najmä politickej nestability v Európe v budúcom roku. Voľby budú v niekoľkých dôležitých krajinách eurozóny ako v Nemecku, Holandsku, ale aj vo Francúzsku.
Talianske banky budú pravdepodobne vyriešené na spôsob Váhostavu
13. 12. 2016
Celý týždeň čítam, ako má výsledok talianskeho referenda (teda odstúpenie premiéra Renziho) poškodiť domáci bankový sektor. Argument je nasledovný – politická nestabilita a riziko prebratia moci v krajine euroskeptickými silami oslabili možnosť súkromnej kapitálovej injekcie do bankového sektora, predovšetkým do najproblémovejšej banky Monte Dei Paschi di Siena, ktorej koncom roka vyprší deadline od európskych regulátorov na posilnenie kapitálovej pozície.
Poreferendová politická nestabilita by mala skomplikovať pomoc z verejných zdrojov, a to z toho dôvodu, že tá je podľa nových európskych pravidiel podmienená spoluúčasťou veriteľov, ktorými sú v Taliansku vo veľkej miere domácnosti (kvôli zrejme nie práve najférovejšiemu predaju dlhopisov domácnostiam ako ekvivalentu vkladov). A keď majú bežní ľudia prísť o peniaze, tak to je samozrejme politicky citlivé. Pokiaľ do konca roka nebude situácia okolo Monte Dei Paschi vyriešená, tak bude podľa nových pravidiel bankovej únie zatvorená a veritelia (vrátane vkladov nad 100 tis.) prídu o peniaze. A to môže so sebou stiahnuť aj ďalšie banky, keďže by si následne domácnosti mohli začať húfne vyberať peniaze aj z nich.
zdroj: hnonline.sk
Únia potvrdila zrušenie víz pre tri krajiny
8. 12. 2016
Európsky parlament a Rada EÚ, teda členské krajiny, dnes dopoludnia verejne oznámili svoju štvrtkovú zhodu na úpravách umožňujúcich ľahšie zastavenie bezvízových ciest pre občanov tretích krajín.
Novelizáciou pravidiel, ktoré existujú od roku 2013, štáty dvadsaťosmičky podmienili zrušením víz pre krátkodobé cesty občanov Ukrajiny, Gruzínska a Kosova. Zmeny, na ktorých tiež v súvislosti s úvahami o možnom budúcom zrušení víz pre občanov Turecka trvalo napríklad Nemecko, takzvaný "suspenzívny mechanizmus" posilňujú. Pre členské štáty bude jednoduchšie upozorniť na okolnosti, ktoré k pozastaveniu bezvízového cestovania môžu viesť. Európska komisia bude môcť tento krok tiež spustiť sama na základe vlastných zistení. Pozastavenie ciest bez víz sa bude môcť dotknúť len určitých kategórií občanov dotknutej tretej krajiny, uviedol v tlačovej správe Európsky parlament. Bezvízové cestovanie bude možné prerušiť najprv na deväť mesiacov, rozhodovací proces má byť navyše rýchlejší. V tejto dobe sa štáty a komisia budú snažiť urobiť nápravu stavu, ktorý k pozastaveniu viedol. Ak sa to nepodarí, bude možné predĺženie o ďalších 18 mesiacov. Komisia môže tiež navrhnúť presun dotknutej tretej krajiny späť medzi štáty, ktorých občania k cestám do EÚ víza potrebujú.
zdroj: hnonline.sk