Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
ECB bude vysvetľovať, politiku však nezmení
19. 1. 2017
Zasadnutie rady guvernérov ECB tento štvrtok vo Frankfurte s istotou nebude menovopolitickou udalosťou roka. Na prvom zasadnutí v roku 2017 sa bude zrejme veľa hovoriť, ale zmena menovej politiky sa neočakáva. ECB bude aj naďalej pokračovať v nákupoch aktív, teda dlhopisov, v objeme 80 miliárd eur mesačne až do marca, so spomalením na 60 miliárd eur mesačne vo zvyšných deviatich mesiacoch v roka. Nastavenie súčasného zloženia rady guvernérov je skôr v zvýšení ako znížení mesačného objemu nakupovaných aktív.
Prezident ECB Mario Draghi pravdepodobne zvolí opatrnícky tón počas tlačovej konferencie, pričom bude mať dobrú možnosť odkomunikovať rozdielnosť vo vnímaní krátkodobých a strednodobých rizík. Rizikom v eurozóne je spomalenie ekonomického rastu a, samozrejme, aj istá dualita vo vývoji inflácie, teda hlavného cieľa menovej politiky ECB. Ako v utorok na ekonomickom fóre v Davose naznačil viceprezident ECB a Draghiho pravá ruka Vitor Constancio, napriek tomu, že inflácia vzrástla smerom k 2-percentnému cieľu, jadrová inflácia ostala stále na nízkych úrovniach. A práve jadrová inflácia, ktorá je očistená o regulované ceny a volatilné ceny potravín a energií, naznačuje, koľko inflačnej sily generuje súčasná úroveň dopytu pri súčasnej úrovni ekonomického rastu. Inak povedané, o koľko viac sú spotrebitelia ochotní zaplatiť za trhové tovary a služby pri súčasných mzdách. Ak totiž jadrová inflácia ostáva pekelne nízko, znamená to, že celková inflácia je tvorená najmä položkami, ktoré nesúvisia s trhovými silami ponuky a dopytu, ale skôr so sezónnymi či regulačnými javmi. Okrem iného to môže znamenať, že minulé menovopolitické uvoľnenie ECB, do ktorého rátame nielen nulové úrokové sadzby, ale aj mimoriadne opatrenia v podobe nákupu aktív, majú na infláciu výrazne menší dopad.
zdroj: hnonline.sk
Nemecko je zaplavené čínskymi investíciami
13. 1. 2017
Čínski investori minulý rok za nákupy podielov firiem v Európskej únii a priame investície vynaložili štyrikrát toľko, čo Európania v Číne. Minuli tak 35 miliárd eur, čo oproti roku 2015 predstavuje 77-percentný nárast. Cieľom akvizícií sa stalo najmä Nemecko, v ktorom Číňania minuli 11 miliárd eur, teda 31 percent z celkových priamych investícií za minulý rok.
V posledných rokoch sa v Česku hovorí o tom, že Číňania skupujú veľké množstvo podnikov v krajine. Priame čínske investície sú podľa niektorých ekonómov a politikov až príliš vysoké. Česko pritom ani zďaleka nepatrí medzi jediné európske krajiny, do ktorých tečú čínske miliardy. Investori z ríše stredu do českých firiem a projektov minulý rok naliali 569 miliónov eur. V susednom Rakúsku to bolo 551 miliónov, v Maďarsku viac ako dve miliardy eur. Na porovnanie, na Slovensku to bolo 49 miliónov eur. Celkovo Číňania v krajinách EÚ minulý rok minuli 35 miliárd eur, čo oproti roku 2015 predstavuje 77-percentný nárast, vyplýva zo štúdie Mercator Institute for China Studies so sídlom v Berlíne. Podstatná je i skutočnosť, že európski investori v Číne minuli 7,7 miliardy eur, teda skoro päťkrát menej ako ázijskí konkurenti.
zdroj: hnonline.sk
Nezamestnanosť v Česku je najnižšia v únii
11. 1. 2017
České firmy zápasia s najnižšou nezamestnanosťou za uplynulých osem rokov, chýbajú im kvalifikovaní ľudia aj robotníci. Rast miezd je neodvratný, tento rok sa v porovnaní s vlaňajškom ešte zrýchli. Ekonomika sa s tým vyrovná, ale firmy spoliehajúce sa na lacnú prácu sa môžu dostať do problémov.
Nájsť nových zamestnancov je pre firmy v Česku čoraz ťažšie. Ekonomike sa darí, takže nezamestnanosť je najnižšia od hospodárskej krízy. Podľa posledných údajov Úradu práce nemalo vlani prácu v priemere 5,5 percent ľudí, čo je najmenej v celej Európskej únii (EÚ). Tento rok bude pre firmy v Česku tvrdou skúškou. Pokračujúci nedostatok pracovníkov znamená, že firmy budú musieť zamestnancom ďalej zvyšovať mzdy. Vlani už zamestnancom pridali podľa odhadov vyše 4 percentá, v tomto roku Česká národná banka (ČNB) očakáva nárast miezd až o 5 percent. Najväčší nedostatok zamestnancov trápi priemyselné podniky. Chýbajú im robotníci, ale aj kvalifikovaní pracovníci. Vyššie mzdy žiadajú noví aj existujúci zamestnanci. Túto situáciu riešia stovky veľkých aj menších firiem naprieč všetkými regiónmi Česka.
zdroj: hnonline.sk
Top destináciou Slovákov je Londýn
9. 1. 2017
Najobľúbenejšou destináciou Slovákov je Londýn. Zo štatistík totiž vyplýva, že linky leteckých spoločností sú dlhodobo najvyťaženejšie práve do britskej metropoly.
Rovnako sú na tom i letiská v Poprade a Košiciach. Z oboch letísk lieta do Londýna spoločnosť Wizz Air a pravidelné linky sa dlhodobo tešia veľkej obľube. Silným leteckým spojením bola v minulom roku aj linka spájajúca Slovensko a Česko. Rast vybavených cestujúcich zaznamenala aj spoločnosť České aerolínie, ktorá tento rok vybavila na trase Praha, Bratislava, Košice a späť o 18 percent viac cestujúcich ako vlani.