Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Predčasné voľby v Británii zvýšia neistotu a oslabia ekonomiku
19. 4. 2017
Predčasné voľby v Británii, ktoré prekvapivo ohlásila premiérka Theresa Mayová, môžu ešte viac zvýšiť neistotu. Myslí si to popredný nemecký ekonóm a šéf inštitútu pre výskum ekonomiky DIW Marcel Fratzscher.
"Predčasné voľby sú pre premiérku Mayovú riskantnou hrou," uviedol Fratzscher. Voľby môžu oslabiť jej pozíciu a spôsobiť nárast politickej neistoty namiesto stability. Mayová dnes prekvapivo oznámila, že 8. júna by sa mali konať predčasné voľby. V stredu (19. 4.) by o tom mali rozhodnúť poslanci. Premiérka odôvodnila tento krok tým, že parlament je nejednotný v otázke plánovaného vystúpenia krajiny z Európskej únie (EÚ). Zároveň však zdôraznila, že brexit sa nedá zobrať späť. Fratzscher predpokladá, že predčasné voľby spôsobia výrazné spomalenie rokovaní o brexite a že neposilnia, ale naopak, oslabia pozíciu Británie voči EÚ. "Mayovej rozhodnutie považujem za politickú stratégiu, ktorá má z cesty odstrániť interných konkurentov," myslí si Fratzscher. "Voľby aj ekonomicky povedú ku zvýšenej neistote, čím oslabia hospodárstvo."
zdroj: hnonline.sk
V Európe rástli technológie
11. 4. 2017
Do prestížneho rebríčka sa spomedzi krajín V4 nedostalo len Slovensko. Náš trh je stále malý.
Hoci sa slovenskej ekonomike v posledných rokoch darí, malý trh sa stále nemôže porovnávať s väčšinou tých európskych. Naše firmy rastú, no nie takým tempom, aby sa im podarilo umiestniť v tisícke top najrýchlejšie rastúcich firiem Európy. Slovensko sa ako jediná krajina V4 v rebríčku neumiestnilo. „Rast spoločností však nie je priamo naviazaný na rast ekonomiky. Je pravda, že slovenská ekonomika vykazuje rast, no treba zvážiť hlavne fakt, že stále sme prevažne exportná ekonomika,“ vysvetlil pre HN Matej Krajčovič, analytik Capital Markets. Denník Financial Times zverejnil rebríček tisíc európskych firiem, ktoré dosiahli najvyšší percentuálny rast výnosov v období od roku 2012 do roku 2015. Absolútnou jednotkou Európy sa stala nemecká firma z Berlína Hello Fresh, ktorá sa chytila vlny zdravej stravy a čerstvých potravín a spojila ich s donáškou do domu. Jej tržby sa tak v priebehu štyroch rokov viac ako štvornásobili.
zdroj: hnonline.sk
Intervencie českej centrálnej banky sa skončili
6. 4. 2017
Banková rada Českej národnej banky dnes s okamžitou platnosťou ukončila režim devízových intervencií. Informoval o tom hovorca centrálnej banky Marek Zeman. ČNB tak nebude brániť posilneniu koruny pod hranicu 27 korún za euro. Banka ale zároveň už skôr upozornila, že bude pripravená prípadné nadmerné výkyvy kurzu koruny po ukončení záväzku zmierňovať svojimi nástrojmi.
O nastavení úrokových sadzieb dnes banková rada nerokovala. Tlačová konferencia guvernéra Jiřího Rusnoka je naplánovaná na 14:15. Kurz českej meny je rozkolísaný, momentálne (14:30) sa pohybuje okolo úrovne 26,70 koruny za euro. Analytici však očakávali turbulentnejší priebeh, je možné, že ČNB výkyvy tlmí. Devízové intervencie centrálna banka začala kvôli obavám z deflácie s cieľom oslabiť korunu a držať jej kurz blízko 27 korún za euro na začiatku novembra 2013. Od tej doby do konca tohtoročného januára intervenovala v objeme zhruba 1,3 bilióna korún. Intervencie v rádoch stoviek miliárd korún pokračovali podľa odhadov analytikov aj vo februári a marci. Kurz koruny môže podľa odhadov analytikov bezprostredne po ukončení intervencií pri extrémnych výkyvoch posilniť k hranici 26 korún za euro. Vylúčiť ale podľa nich nejde ani krátkodobé oslabenie až k 29 korún za euro. Dlhodobejšie by však mala česká mena posilňovať. Na konci roka by mohla byť medzi 25,50 až 26,30 korún za euro. Všetko však bude podľa ekonómov záležať na postoji investorov. Zahraniční špekulanti totiž počítajú s tým, že koruna posilní a oni za korunu dostanú viac eur. Otázkou však podľa ekonómov je, či nájdu niekoho, kto im eura predá.
zdroj: hnonline.sk
Európania stále držia miliardy eur v starých menách
6. 4. 2017
Viac ako 15 miliárd eur v bankovkách a minciach starých mien členských krajín eurozóny nebolo stále vymenených za eurá. To zodpovedá zhruba ročnému dovozu do Lotyšska, jednej z členských krajín eurozóny. Takmer polovicou sa na tejto sume podieľajú Nemci, známi milovníci hotovosti, hoci majú viac ako desaťročný náskok pred novšími členskými krajinami, ako Litva a Lotyšsko, píše agentúra Bloomberg.
Zhruba tretina z celkovej sumy je teraz bezcenná. Mince bývalej meny už nemení 12 národných centrálnych bánk a lehota na výmenu bankoviek už skončila vo Francúzsku, Taliansku, Fínsku a Grécku. Nemci majú šťastie, že nemusia ponáhľať, pretože nemecká centrálna banka Bundesbank nestanovila konečný termín pre výmenu nemeckých mariek. Naopak, portugalská centrálna banka zastavila výmenu mincí za eurá na konci toho istého roka, v ktorom zaviedla euro, a zhruba 48 percent hodnoty miestnej meny escudos, ktorá zostala v obehu, tak už nemožno vymeniť. Lehoty na výmenu hotovosti tiež nahnevali niektorých obyvateľov eurozóny, ktorí si svoj majetok nestihli vymeniť. Talianska centrálna banka dostala vlani nariadené aby vykúpila líry v hodnote 2,5 milióna eura po tom, čo sa verejnosť sťažovala na ústavnom súde, že centrálna banka v roku 2011 nečakane skrátila lehotu na výmenu meny o tri mesiace.
Euro je oficiálnym platidlom v 19 členských krajinách Európskej únie. Zatiaľ poslednou krajinou, ktorá zaviedla euro, bola Litva v roku 2015. Oficiálnou menou je euro tiež v Monaku, San Maríne, Vatikáne, Andorre, Čiernej Hore a Kosove.
zdroj: hnonline.sk