Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Dôvera investorov v eurozónu sa nečakane zvýšila
4. 9. 2017
Dôvera investorov v ekonomiku eurozóny sa v septembri nečakane zvýšila, pretože obavy z dopadu emisného škandálu automobiliek začínajú blednúť. Vyplýva to z dnešnej správy výskumnej spoločnosti Sentix, ktorej index nálady investorov stúpol na 28,2 bodu z 27,7 bodu v auguste. Analytici oslovení agentúrou Reuters pritom očakávali 27,4 bodu.
"Údaje z nemeckej aj americkej ekonomiky z minulého mesiaca priniesli sklamanie, v oboch regiónoch sa však trend pomaly obracia," uviedla správa. Index sledujúci očakávania budúceho hospodárskeho vývoja sa zvýšil z 16 na 17,3 percenta. Skeptickejší boli investori v pohľade na súčasné podmienky, tento index klesol zo 40 na 39,8 bodu. Index sledujúci nemeckú ekonomiku v septembri vzrástol na 34 bodov z augustových 33,2 bodu. "Za nemeckým rozvojom stoja nízke úrokové sadzby, vyššie štátne výdavky na pomoc utečencom a vysoké štátne dotácie," podotýka Sentix. Jeho závery súznia so správou mníchovského inštitútu Ifo, podľa ktorej je podnikateľská nálada v Nemecku stabilná a už tri mesiace vykazuje rekordné hodnoty. Je zrejmé, že rast stimulovaný spotrebiteľským dopytom bude pokračovať, napísala agentúra Reuters.
zdroj: hnonline.sk
Nezamestnanosť v eurozóne stagnovala na osemročnom minime
4. 9. 2017
Miera nezamestnanosti v eurozóne v júli stagnovala a zostala na najnižšej úrovni za vyše 8 rokov. Miera nezamestnanosti v eurozóne v júli 2017 dosiahla na sezónne upravenej báze 9,1 percenta, rovnako ako v predchádzajúcom mesiaci, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. To bolo najmenej od februára 2009 a v súlade s očakávaniami ekonómov. V júli 2016 sa miera nezamestnanosti v eurozóne nachádzala na úrovni 10 percent.
Miera nezamestnanosti v celej Európskej únii (EÚ) v júli stagnovala na úrovni 7,7 percenta, na ktorej sa nachádzala aj v júni. V rovnakom mesiaci pred rokom dosiahla 8,5 percenta. Miera nezamestnanosti v EÚ tak zostala na najnižšej úrovni od decembra 2008. Eurostat odhaduje, že v júli bolo v EÚ nezamestnaných 18,916 milióna mužov a žien, z toho 14,860 milióna v eurozóne. V porovnaní s júnom sa ich počet v celej Únii zvýšil o 93-tisíc a v eurozóne o 73-tisíc. V medziročnom porovnaní padol v EÚ o 1,928 milióna a v eurozóne o 1,309 milióna. Spomedzi členských štátov EÚ zaznamenalo v júli najnižšiu mieru nezamestnanosti Česko (2,9 percenta), za ktorým nasledovali Nemecko (3,7 percenta) a Malta (4,1 percenta). Naopak, najvyššiu mieru nezamestnanosti malo Grécko (v máji 21,7 percenta) nasledované Španielskom (17,1 percenta), Taliansko (11,3 percenta) a Cyprom (10,8 percenta). Podľa Eurostatu na Slovensku dosiahla miera nezamestnanosti v júli 7,3 percenta.
zdroj: hnonline.sk
Český supertender pozná prvých rivalov
25. 8. 2017
V deň otvorenia pomyselných obálok už sú potvrdení prví účastníci súťaže o prevádzku mýtneho systému v Česku. Portálu Lidovky.cz svoje prihlášky potvrdil súčasný prevádzkovateľ, firma Kapsch.
Do hry o lukratívny biznis ide aj slovenský SkyToll spolu s firmou CzechToll zo skupiny PPF či prevádzkovateľ mýta v Maďarsku spoločne s českou firmou Eltodo. Celkový počet prihlásených zatiaľ nie je známy. Konzorciá, ktorých účasť v súťaži už je istá, však nepredstavujú veľké prekvapenie. Podľa informácií Lidoviek je medzi nimi napríklad už spomínaný správca maďarského systému Hu-Go, spoločnosť National Toll Payment Services. Formalitou bolo potvrdenie rakúskeho Kapschu, ktorý vyberá mýto v Česku už od roku 2007, do technologicky neutrálnej súťaže sa prihlásil opäť spoločne so spoločnosťami O2 a bankou ČSOB. Očakáva sa okolo päť až sedem prihlášok. "Zúčastníme sa prebiehajúceho tendra aj napriek tomu, že jeho nastavenie budí minimálne pochybnosti o technologickej neutralite a najmä o prospešnosti Českej republike," potvrdil hovorca Kapsch David Šimoník. Existujúci prevádzkovateľ systému súťaž v hodnote až 29 miliárd korún (vyše 1,1 miliardy eur) kritizuje okrem iného kvôli rozširovaniu mýta pre nákladné autá na ďalšie cesty 1. triedy.
Idú nariadenia z Bruselu na hranicu fyzikálnych zákonov?
22. 8. 2017
Predajcovia elektroniky nakupujú od výrobcov a distribútorov posledné neúsporné vysávače. Tie po rozhodnutí Európskej únie časom zmiznú aj z regálov obchodov. Požiadavky na vysávače nie sú ojedinelým gestom Európskej komisie. Tá už vyše desať rokov upravuje parametre, ktoré v rámci "ekodizajnu" musia výrobcovia spotrebičov dodržať. Tí však varujú, že legislatíva EÚ ide na hranicu fyzikálnych zákonov.
"Rovnako ako pri prvom nariadení Európskej únie, ktoré obmedzilo príkon vysávačov na 1600 wattov, očakávame výraznú vlnu zvýšenia záujmu o kúpu vysávačov spĺňajúcich starú normu," anticipuje vývoj hovorkyňa siete Euronics v Česku Lenka Mastešová. Príkon však nie je jediným parametrom, ktorý zavelil Brusel zlepšiť. Výrobcovia museli upraviť aj schopnosť odstraňovania prachu na koberci, rovnej podlahe alebo maximálnu hladinu hluku vysávačov. Tá môže dosiahnuť najviac osemdesiatich decibelov. Hodnota len o päť decibelov nižšia sa dá prirovnať k hlučnej ceste, šesťdesiat decibelov zodpovedá hlasitosti reči. Požiadavky na vysávače nie sú ojedinelým gestom Európskej komisie. Tá už viac ako desať rokov upravuje parametre, ktoré v rámci takzvaného ekodizajnu musia výrobcovia spotrebičov dodržať. Došlo už na set top boxy, televízie, chladničky, práčky i umývačky. Výrobcovia to niekedy prijímajú s nevôľou, inokedy im prísnejšie normy nevadia, pretože sa sami v obore, kde je veľká konkurencia, predháňajú v inováciách.
zdroj: hnonline.sk