Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Eurokomisia pokutovala Litovské železnice za zneužitie postavenia
3. 10. 2017
Európska komisia (EK) dnes oznámila, že udelila pokutu Litovským železniciam vo výške 27 873 000 eur kvôli bráneniu férovej hospodárskej súťaži na trhu železničnej nákladnej dopravy, čo je v rozpore s antitrustovými pravidlami EÚ. K udalosti došlo odstránením úseku železničnej trate medzi Litvou a Lotyšskom.
Komisia pripomenula, že v roku 2008 spoločnosť AB Orlen Lietuva ("Orlen"), ktorá je významným komerčným klientom Litovských železníc, zvažovala presmerovanie svojej nákladnej dopravy z Litvy do Lotyšska prostredníctvom služieb iného železničného operátora. V októbri 2008 Litovské železnice však demontovali 19 km dlhú časť trate spájujúcej Litvu s Lotyšskom v blízkosti rafinérie Orlen. Odstránenie tohto úseku trate znamenalo, že firma Orlen by potrebovala oveľa dlhšiu cestu na dosiahnutie svojich cieľov v Lotyšsku. Odvtedy sa demontovaná železničná trať neobnovila. Európsky trh železničnej nákladnej dopravy je úplne liberalizovaný od roku 2007. Vyšetrovanie EK preukázalo, že opatrenie, ku ktorému prikročili Litovské železnice, bráni hospodárskej súťaži na trhu železničnej nákladnej dopravy. Tým, že štátna vlaková spoločnosť znemožnila svojmu veľkému zákazníkovi využívať služby iného prevádzkovateľa železničnej dopravy, došlo k porušeniu legislatívy EÚ.
zdroj: hnonline.sk
Ekonómovia očakávajú svetlú budúcnosť nemeckej ekonomiky
28. 9. 2017
Budúca nemecká vláda môže počítať s rýchlym rastom ekonomiky a zvyšujúcimi sa rozpočtovými prebytkami. Popredné ekonomické inštitúty vo svojej jesennej prognóze očakávajú, že nemecký hrubý domáci produkt (HDP) tento rok stúpne o 1,9 percenta.
V roku 2018 by sa mal zvýšiť o 2 percentá a v roku 2019 o 1,8 percenta. Vďaka pokračujúcemu boomu ekonómovia vo svojej dnes predstavenej správe predpovedajú nárast štátnych príjmov. V tomto roku by sa mal prebytok verejných financií zvýšiť na dobrých 28 miliárd eur z takmer 26 miliárd eur vlani. V roku 2018 podľa aktuálnej prognózy stúpne na 37 miliárd eur a v roku 2019 až na 44 miliárd eur. Ekonómovia požadujú od budúcej vládnej koalície zníženie dane z príjmu. "Ale aj v prípade sociálnych odvodov, ktoré majú pre nízkopríjmové skupiny mimoriadny význam, existuje priestor, predovšetkým v oblasti poistenia pre prípad nezamestnanosti."
zdroj: hnonline.sk
Nemecké voľby pohli eurom
25. 9. 2017
Euro reaguje na výsledky nedeľných parlamentných volieb v Nemecku miernym poklesom. Jednotná európska mena v pondelok klesla až o pol percenta na 1,1896 USD. Neskôr však veľkú časť strát zmazala a okolo 07:30 SELČ strácala asi 0,2 percenta na 1,1930 USD.
Voľby vyhrala konzervatívna únia CDU/CSU kancelárky Angely Merkelovej, utrpela však citeľné straty a prišla o svojho doterajšieho koaličného partnera. Výrazne naopak posilnila protiimigračná Alternatíva pre Nemecko (AFD). CDU/CSU si v nedeľných voľbách značne pohoršila. Jej doterajší koaličný partner SPD navyše zaznamenal najslabší výsledok v povojnových dejinách a rozhodol sa pre odchod do opozície. Investori sa obávajú, že Merkelovou teraz čakajú zložité rokovania o vytvorení vládnej koalície. "Pravdepodobne najdôležitejším povolebným vyhlásením bolo, že súčasný koaličný partner SPD okamžite oznámil odchod do opozície," uviedol analytik Peter Schaffrik zo spoločnosti RBC Europe.
zdroj: hnonline.sk
Poliaci stavajú z eurofondov výnimočnú architektúru
25. 9. 2017
U našich severných susedov stavajú každoročne významné diela. Budova filharmónie v Štetíne dokonca získala v roku 2015 prestížnu Európsku cenu za architektúru – Mies van der Rohe. Stalo sa to vôbec po prvýkrát, že toto ocenenie putovalo do krajiny bývalého východného bloku.
„Poliaci využili to, s čím máme na Slovensku a v Česku problém. A to sú európske dotácie. V Poľsku pochopili, že peniaze z európskych fondov sú veľkou príležitosťou,“ hovorí o rozmachu poľskej architektúry významný český architekt a člen medzinárodnej poroty CE.ZA.AR 2017 Jan Šépka. Poľským mestám chýbali významné kultúrne stavby. Štát zobral zodpovednosť do vlastných rúk a podporoval významné medzinárodné architektonické súťaže. Z nich postupne vznikali projekty na múzeá, galérie, koncertné siene či výstaviská. Úspech poľskej architektúry vo svete je zásadný: „Keď si zoberiete akékoľvek renomované svetové časopisy o dizajne a architektúre, bežne v nich nájdete pozitívne príklady z Poľska.“
zdroj: hnonline.sk