Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Slováci investujú v Poľsku do nabíjania
17. 1. 2018
Kým vo Veľkej Británii majú vodiči elektromobilov k dispozícii viac ako sedemtisíc verejne dostupných dobíjacích staníc, v niekoľkonásobne väčšom Poľsku ich je iba zhruba 330. Čísla i pomery na tamojšom trhu s dobíjaním elektrických áut pritom zásadne menia Slováci.
Najväčšia tuzemská sieť pre nabíjanie elektromobilov totiž prekračuje hranice Slovenska. Spoločnosť Greenway Infrastructure spadajúca pod slovenský Voltia Holding preinvestuje v Poľsku milióny eur. Buduje tam najväčší reťazec dobíjacích staníc pre elektrické autá. Do konca tohto roka chcú mať Slováci u severných susedov osem desiatok elektronabíjačiek. „V Poľsku vidíme potrebu budovania takej infraštruktúry, ktorá tam dosiaľ neexistovala, a zaujala nás aj veľkosť tamojšieho trhu. Prvotným cieľom je postaviť národnú sieť dobíjacích staníc, ktorá elektromobilom umožní cestovať po celom Poľsku,“ hovorí pre HN konateľ Greenway Infrastructure a jeden zo zakladateľov skupiny Greenway Peter Badík, ktorá na Slovensku prevádzkuje 23 nabíjacích staníc pre elektromobily. Druhým najväčším prevádzkovateľom dobíjacej infraštruktúry na Slovensku bol dodávateľ energií VSE. Ten pod značkou Innogy prevádzkoval 19 nabíjacích bodov.
Grécko ochromili štrajky
15. 1. 2018
Na protest proti novým úsporným opatreniam a reformám dnes mnoho zamestnancov po celom Grécku vstúpilo do štrajku. Úplne ochromená je mestská hromadná doprava v Aténach, informovala agentúra AP.
Chaos panuje aj v medzimestskej a leteckej doprave. O prijatí ďalšieho balíka reformných zákonov, ktorý je podmienkou pokračovania zahraničnej finančnej pomoci zadlženej krajine, bude grécky parlament hlasovať dnes neskoro večer. V Aténach sa do celodenného štrajku zapojili vodiči metra, autobusov i električiek. Na príjazdových cestách na okraji hlavného mesta sa od dnešného rána tvorili dlhé kolóny. Od 12:00 do 15:00 miestneho času nebudú podľa odborov pracovať ani leteckí dispečeri. Kvôli protestom bolo zrušených množstvo vnútroštátnych letov, ďalšie budú naberať meškanie. Na tri hodiny sa k štrajku pripoja tiež štátni zamestnanci. Štrajk sa dotkol aj verejných škôl a nemocníc, pretože sa k nemu pridalo aj množstvo učiteľov a lekárov. K štrajku vyzvalo niekoľko odborových centrál. Na popoludnie sú do centra Atén zvolané demonštrácie pred budovou parlamentu, ktorý má neskoro večer hlasovať o prijatí reformného balíka.
EuroGas žiada od Slovenska ďalšie miliardy pre mastenec
12. 1. 2018
Ložiská mastenca v Gemerskej Polome sú predmetom niekoľkoročných sporov, ktoré prekročili národné hranice až na úroveň medzinárodnej arbitráže. Americká korporácia EuroGas včera ohlásila, že do dvoch mesiacov opäť zažaluje Slovensko. Pred medzinárodným investičným tribunálom bude žiadať kompenzáciu od ôsmich do 22 miliárd eur. Dôvodom sú nové zistenia o rozsahu podzemných zásob lukratívnej suroviny.
Ministerstvo financií v stanovisku pre HN uviedlo, že vstup do konania a kúpa pohľadávky súviseli s potrebou zabezpečenia postavenia Slovenska v opätovne otvorenom konaní voči spoločnosti EuroGas Inc., ktoré prebiehalo súbežne s arbitrážou, v ktorej Slovenská republika vyhrala. „Opodstatnenosť vstupu do tohto konkurzného konania je možné overiť zo samotného, verejne dostupného arbitrážneho rozsudku. Slovensko podalo v decembri 2017 proti rozhodnutiu konkurzného súdu v USA odvolanie,“ povedala Alexandra Gogová, riaditeľka tlačového odboru rezortu. O tom, ako plánuje ministerstvo postupovať v súvislosti s novou miliardovou arbitrážou, sa zatiaľ mlčí.
Európa hľadá udržateľný model sociálnych dávok
9. 1. 2018
Rodinné prídavky štát vypláca nezaopatreným deťom až do veku 25 rokov. No kým na Slovensku ide o sumu 23,68 eura, v západných krajinách sa táto suma pohybuje aj vo výške viac ako sto eur. Väčšina rodičov preto výšku slovenského príspevku považuje za zanedbateľnú. Ministerstvo práce tento rok na prídavky minie 315 miliónov eur.
Od januára nového roku sa prídavok na dieťa na Slovensku zvyšoval. Ide však iba o 16 centov, keďže jeho výška závisí od životného minima a zvyšuje sa o rovnaký koeficient. Na porovnanie, v roku 2010 to napríklad bolo 21,99 eura. „Je to skutočne neuveriteľne málo v porovnaní napríklad s Rakúskom,“ myslí si parlamentný poslanec a exminister práce Jozef Mihál. Podľa neho práve sociálne výhody pre zamestnancov môžu Slovensko zaradiť medzi konkurencieschopné krajiny, ktoré budú pre zamestnancov atraktívne. „Pre nás ako Slovenskú republiku by malo byť zaujímavé, aby sa ľudia vrátili späť domov a pracovali tu,“ myslí si poslanec, podľa ktorého by práve toto mohla byť motivácia a vláda by to mohla docieliť znížením daňového zaťaženia či sociálnymi výhodami pre rodiny.