Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Švédsko sa môže stať prvou bezhotovostnou spoločnosťou
20. 2. 2018
Značky "žiadne hotovostné platby" sa stávajú čoraz bežnejšími v obchodoch a reštauráciách vo Švédsku, keďže Švédi uprednostňujú digitálne a mobilné platby.
Rýchlosť, akou hotovostné platby zanikajú, robia obavy úradom. Široká revízia legislatívy centrálnej banky, ktorá momentálne prebieha, sa zameriava na situáciu a predbežná správa sa očakáva už v lete."Ak dôjde k príliš rýchlemu vývoju miznutia hotovosti, môže byť ťažké udržiavať infraštruktúru na manipuláciu s hotovosťou," povedal šéf parlamentnej kontroly Mats Dillen. Odmietol uviesť ďalšie podrobnosti o typoch návrhov, ktoré by mohli byť zahrnuté do správy.Švédsko je vo všeobecnosti považované za krajinu, ktorej patrí prvenstvo v bezhotovostnej platbe. Väčšina bankových pobočiek v krajine prestala pracovať s hotovosťou. Mnohé obchody, múzeá a reštaurácie teraz prijímajú iba platbu kartou alebo mobilné platby.
Hlavnou nevýhodou bezhotovostných platieb je, že mnohí ľudia, najmä starší, nemajú prístup k digitálnej spoločnosti.
Rakúsko hlási pravdepodobne najväčší podvod s Bitcoinami v Európe
16. 2. 2018
Ide o zatiaľ najväčší prípad podvodu s kryptomenou Bitcoin, aký sa zistil v Európe. Jeho epicentrum sa nachádza v Rakúsku. Tisícky ľudí, možno aj desaťtisíc, vložilo peniaze do systému Optioment. Za ich uloženie mali prisľúbené úroky za týždeň 1,5 percenta, 2 a aj 4 percenta.
Niekoľko mesiacov ich vkladateľom organizátori Optiomentu vyplácali. Koncom novembra však systém nečakane skolaboval. O koľko peňazí ide, je zatiaľ nejasné. Poškodení hovoria, že prišli o 12 tisíc Bitcoinov. Podľa aktuálneho kurzu kryptomeny ide o viac ako 80 miliónov eur. Rakúsky dohľad nad finančným trhom podal na prokuratúru na Optioment trestné oznámenie. Podľa neho ide o podvod, prípadne pyramídovú hru. Už v minulosti sa objavili projekty, ktoré využili kryptomenu Bitcoin na podvody. V podobnom prípade projekt Bitconnect pripravil o peniaze stovky ľudí.
Plán Únie pre naše bane: zavrite ich skôr a ušetríte
14. 2. 2018
Nová štúdia Európskej komisie odhaduje, že skorší koniec uhlia na hornej Nitre ušetrí 338 miliónov eur.
Viac ako päťdesiatka regiónov v ôsmich členských štátoch Európskej únie sa borí s prechodom od uhlia na iné energetické zdroje. Jedným z nich je aj horná Nitra. Hoci štát má v pláne dotovať uhlie až do roku 2030, podľa najnovšej štúdie Spoločného výskumného centra Európskej komisie by ukončenie prevádzky Novák už v roku 2023 ušetrilo viac ako 300 miliónov eur na systémových nákladoch. A ďalších 170 miliónov eur by bol celkový trhový aj netrhový prínos už v prvom roku po ukončení prevádzky.
Eurofondy nedokážeme dostatočne využiť
12. 2. 2018
K dispozícii máme takmer 14 miliárd eur, vyčerpali sme však zatiaľ iba desať percent
Pomalé čerpanie eurofondov by mohlo ohroziť náš ekonomický rast. Upozorňuje na to Európska komisia vo svojej najnovšej prognóze. S varovaním súhlasia aj slovenskí analytici. Podľa nich však všetko nasvedčuje tomu, že aj toto programové obdobie budeme využívať eurofondy hlavne na jeho konci. To sa síce oficiálne končí už v roku 2020, no podľa európskeho pravidla peniaze budú k dispozícii až do roku 2023.