Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Švédska centrálna banka che ochrániť platbu v hotovosti
28. 2. 2018
Hotovosť má podľa švédskej centrálnej banky Riksbank zostať na prvom mieste. Banka preto vyzýva zákonodarcov, aby prijali opatrenia na ochranu tohto typu platieb.
Podľa pondelňajšieho článku jej guvernéra Stefana Ingvese publikovanom v denníku Dagens Nyheter zašiel totiž prerod Švédska v spoločnosť bez hotovosti príliš ďaleko. Na mieste sú vraj obavy, že všetky transakcie verejnosti budú kontrolovať komerční aktéri. Mnohé obchody, reštaurácie a dokonca banky v krajine odmietajú hotovosť prijímať. Objem švédskych korún v obehu sa počas desiatich rokov znížil o polovicu na 50 miliárd zo 112 miliárd SEK, napísala agentúra Reuters. Miznutie hotovostných platieb urýchlila aplikácia Swish vyvinutá švédskymi bankami. Zákazníkom umožňuje odosielať peniaze a vykonávať platby v reálnom čase zadarmo a nepretržite, a to len prostredníctvom inteligentných telefónov. Používa ju viac ako šesť z desiatich Švédov.
Prekvapenia skončili. Čísla z eurozóny sú horšie
26. 2. 2018
Rast ekonomiky eurozóny v posledných kvartáloch pozitívne prekvapoval. Index ekonomických prekvapení z dielne americkej banky Citi, ktorý sleduje odchýlku ekonomických prekvapení od trhových prognóz, bol neustále v pluse od októbra 2016. Až do minulého týždňa.
V praxi to znamená, že v priemere prekonávali ekonomické ukazovatele prognózy nepretržite takmer rok a pol. Nejedná sa pritom o nejaké dlhodobé prognózy, naopak sa bavíme o prognózach analytikov popredných finančných inštitúcií, ktoré sa zbierajú len niekoľko dní pred zverejnením jednotlivých ukazovateľov. Táto mimoriadne dlhá séria sa v minulom týždni skončila a index ekonomických prekvapení sa dostal do mínusu. Sklamali predovšetkým februárové indexy podnikateľskej dôvery (Indexy nákupných manažérov, IFO index...). Neznamená to, že situácia v ekonomike eurozóne sa nejako citeľne zhoršila, ale len to, že čísla sú mierne horšie ako prognózy. Prognózy totiž boli vysoké, IFO index aj indexy nákupných manažérov sú aj napriek nenaplneniu prognóz stále na jednej z najvyšších úrovní v tomto tisícročí. Ukončenie prekvapení sa však môže odraziť na eure. Lepšie než očakávané dáta totiž boli jedným z hnacích motorov eura. Graf nižšie ukazuje silný vzťah medzi vývojom eura voči doláru a indexmi podnikateľskej dôvery (ktoré sú relatívne spoľahlivý indikátor pre vývoj HDP), ktoré majú v indexe prekvapení vysokú váhu a ktoré v posledných kvartáloch pozitívne prekvapovali. Časový rad pre indexy podnikateľskej dôvery je zložený z nemeckého IFO indexu a Indexu nákupných manažérov vo výrobe.
EÚ uvalila miliónové pokuty za kartelové dohody pri námornej preprave
22. 2. 2018
Európska komisia (EK) v stredu v troch separátnych rozhodnutiach udelila miliónové pokuty za kartelové dohody. Štyria námorní prepravcovia zaplatia 395 miliónov eur. Dvaja dodávatelia zapaľovacích sviečok boli pokutovaní sumou 76 miliónov eur a rovnakou sumou boli pokutovaní aj dvaja dodávatelia brzdových systémov.
Komisia pripomenula, že účasť na karteloch je v rozpore s antitrustovými pravidlami EÚ. Eurokomisárka zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže Margrethe Vestagerová spresnila, že všetky firmy uznali svoju účasť na karteloch a súhlasili s vyriešením prípadov. Komisia zistila, že čílsky námorný dopravca CSAV, japonskí prepravcovia "K" Line, MOL a NYK, ako aj nórsko-švédska dopravná spoločnosť WWL-EUKOR sa zúčastnili na karteli o medzikontinentálnej námornej doprave. Od októbra 2006 do septembra 2012 ovplyvňovali diaľkovú námornú dopravu pri prevoze nových automobilov, nákladných automobilov, ako aj kombajnov či traktorov, na trasách medzi Európou a ostatnými kontinentmi. Komisia pri určovaní pokút zohľadnila hodnotu predaja na medzikontinentálnych trasách do a z krajín Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), dosiahnutú účastníkmi kartelu za dopravné služby, závažnosť porušenia, geografický rozsah a časové trvanie.
Švédsko sa môže stať prvou bezhotovostnou spoločnosťou
20. 2. 2018
Značky "žiadne hotovostné platby" sa stávajú čoraz bežnejšími v obchodoch a reštauráciách vo Švédsku, keďže Švédi uprednostňujú digitálne a mobilné platby.
Rýchlosť, akou hotovostné platby zanikajú, robia obavy úradom. Široká revízia legislatívy centrálnej banky, ktorá momentálne prebieha, sa zameriava na situáciu a predbežná správa sa očakáva už v lete."Ak dôjde k príliš rýchlemu vývoju miznutia hotovosti, môže byť ťažké udržiavať infraštruktúru na manipuláciu s hotovosťou," povedal šéf parlamentnej kontroly Mats Dillen. Odmietol uviesť ďalšie podrobnosti o typoch návrhov, ktoré by mohli byť zahrnuté do správy.Švédsko je vo všeobecnosti považované za krajinu, ktorej patrí prvenstvo v bezhotovostnej platbe. Väčšina bankových pobočiek v krajine prestala pracovať s hotovosťou. Mnohé obchody, múzeá a reštaurácie teraz prijímajú iba platbu kartou alebo mobilné platby.
Hlavnou nevýhodou bezhotovostných platieb je, že mnohí ľudia, najmä starší, nemajú prístup k digitálnej spoločnosti.