Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Únia zdaní Google a Apple. Získa miliardy
16. 3. 2018
Veľké digitálne spoločnosti budú platiť vyššie dane. Firmy ako Google, Apple alebo Facebook roky profitujú na starých daňových zákonoch na najstaršom kontinente. Tie chce v nadväznosti na návrhy vlád vo Francúzsku, v Nemecku a Británii reformovať Európska komisia. Podľa odhadov by novela mohla Únii priniesť ročný zisk 4,8 miliardy eur. Problém s novými pravidlami by však mohli mať americké spoločnosti. Obchodné vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi americkými by sa tak mohli naštrbiť ešte viac.
V digitálnej ekonomike sú kľúčovým faktorom zisku práve používatelia internetových služieb, ktorí svojou činnosťou vytvárajú obsah. S ním je spojený profit jednotlivých spoločností. Podľa súčasných pravidiel musia firmy platiť dane v štáte, kde sa fyzicky nachádzajú, množstvo používateľov produkujúcich zisk však v tomto prípade pochádza z úplne inej krajiny.
Slovensko sa dostalo pod lupu EÚ
14. 3. 2018
Slovensko sa po vražde investigatívneho novinára dostalo pod lupu EÚ a stredajšia rozprava Európskeho parlamentu (EP) o bezpečnosti novinárov bude pozitívnym varovaním Únie. Pre TASR to uviedol slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS-EPP).
"Bude to určite pozitívne varovanie pre vlády členských štátov Európskej únie, že toto je posvätná otázka, že keď sa to niekedy zopakuje v budúcnosti, daný štát môže počítať s dôraznejšími sankciami s veľmi negatívnym postojom EÚ," vysvetlil poslanec Európskej ľudovej strany.
Priblížil, že v rámci jeho politickej skupiny diskutovali o zisteniach kontrolnej misie EP, ktorá cítila nedôveru ľudí voči vláde. Podľa Kukana sa členovia tejto delegácie "budú chcieť vracať k tým otázkam, o ktorých na Slovensku hovorili, budú chcieť vedieť, čo sa urobilo, čo sa prijalo, ako sa rozdeľujú eurofondy". Preto sa Slovensko "dostalo do situácie, keď nechcene bude pod veľmi podrobnou lupou Európskej únie", konštatoval a dodal, že to môže byť prospešné. Od delegácie, ktorá navštívila Slovensko 8.-9. marca, poslankyňa EP Monika Beňová (S&D) podľa svojich slov dostala informácie, že jej opoziční kolegovia by mohli apelovať na pozastavenie štrukturálnych fondov. Verí však, že tak neurobia. "Štrukturálne fondy nie sú fondy pre vládu ani pre národný parlament, sú to financie, ktoré majú ísť na rozvoj poľnohospodárstva," zdôraznila.
EÚ chystá finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške jednej miliardy eur
12. 3. 2018
Európska komisia (EK) je pripravená poskytnúť Ukrajine v rámci finančnej pomoci ďalšiu jednu miliardu eur, uvoľnenie týchto prostriedkov však závisí od pokroku v realizácii hospodárskych reforiem. Oznámila to dnes EK. V najbližších dňoch má krajinu navštíviť šéfka únijnej diplomacie Federica Mogheriniová.
Vo forme pôžičiek a ďalšej výpomoci Európska únia už Ukrajine poskytla 2,8 miliardy eur. Akokoľvek Brusel Ukrajinu podporuje, skutočnosť, že boj Kyjeva s korupciou aj proces prepracovanie súdneho systému má niekoľko slabých miest, je pre neho dôvodom na obavy. Predstavitelia únie preto na Ukrajinu naliehajú, aby svoje záväzky splnila a reformy vykonala. Podpredseda Európskej komisie pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis zdôraznil, že rozhodnutie poskytnúť krajine ďalšie prostriedky je prejavom odhodlania EÚ pomôcť jej. Ukrajine sa nepodarilo splniť všetky podmienky pre uvoľnenie poslednej splátky úverov vo výške 600 miliónov eur v rámci predchádzajúceho programu pomoci, ktorého platnosť skončila v januári. Štvrtý program finančnej pomoci, ktorý navrhla EK, musí schváliť Európsky parlament a Rada EÚ.
EÚ môže prísť o desaťtisíce pracovných miest pre clá na oceľ
9. 3. 2018
Európska oceliarska federácia EUROFER tvrdí, že dôvody amerického prezidenta Donalda Trumpa pre zavedenie ciel na oceľ a hliník sú absurdné. A varovala, že tento krok by mohol pripraviť Európu o desaťtisíce pracovných miest.
Európska únia minulý rok vyviezla do USA približne 5,5 milióna ton ocele. Európski výrobcovia ocele majú obavy zo straty prístupu na americký trh, ale aj z toho, že Európu zaplaví oceľ z iných krajín. Podľa Eggerta "strata vývozu do USA spolu s očakávaným masívnym nárastom dovozu do EÚ by mohla stáť oceliarsky priemysel v Únii a s ním súvisiace odvetvia desaťtisíce pracovných miest." Zavedenie ciel podpísal vo štvrtok americký prezident Donald Trump. Clá vo výške 25 percent na dovoz ocele a 10 percent na hliník sa začnú uplatňovať približne o 15 dní. Kanada a Mexiko by mohli byť z tohto plánu vyňaté, ale to bude závisieť od výsledkov opätovného prerokovania Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA).