Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Prichádza koniec európskeho rastu?
20. 4. 2018
Ekonomická expanzia v eurozóne sa začína silno otriasať vo svojich základoch. Utorkové dáta z Nemecka totiž ukázali, že dôvera investorov poklesla na najnižšiu úroveň od roku 2012 a pravdepodobnosť recesie prudko vzrástla.
Manažérsky a investorský prieskum inštitútu ZEW ukázal, že viac investorov očakáva zhoršenie ekonomickej situácie než jej zlepšenie. A to v horizonte najbližších mesiacov. Za zhoršením výhľadu stojí podľa prezidenta ZEW hlavne možnosť obchodnej vojny medzi USA a Čínou, zhoršenie diplomatických vzťahov medzi krajinami G7, ako aj slabé domáce (nemecké) ekonomické čísla z posledných týždňov. Pokles dôvery investorov v Nemecku bol spôsobený aj spomínaným prudkým nárastom pravdepodobnosti recesie. Tú vypočítal Makroekonomický inštitút v Dusseldorfe (IMK) až na 32 percent na nasledujúce tri mesiace. Zatiaľ nejde o jednoznačný signál, že trh očakáva recesiu v Nemecku, každopádne pravdepodobnosť narástla o výrazných sedem percent oproti marcu. Situácia sa tak začína pre najväčšiu ekonomiku v Nemecku rýchlo zhoršovať.
Rok po ukončení intervencií je česká koruna podhodnotená
18. 4. 2018
Už je to rok, odkedy Česká národná banka ukončila intervencie českej meny, ktoré ju umelo držali v hodnote blízko 27 korún za euro. Analytici vtedy predpokladali jej posilnenie na menej ako 25 korún za euro, no rok po ukončení intervencií je kurz českej meny stále podhodnotený o šesť percent. Včera sa jej hodnota pohybovala na úrovni 25,31 koruny za jedno euro.
„Česká koruna sa po roku od ukončenia intervencií pohybuje na slabších úrovniach, než sa pred rokom očakávalo. Hlavnými príčinami pravdepodobne budú obavy zo zhoršenia súčasných, nad očakávania dobrých makroekonomických ukazovateľov,“ uviedol Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu. Konkrétne ide o tempo rastu HDP, rast miezd, cien nehnuteľností alebo dlhodobo rekordne nízka miera nezamestnanosti. Pri ich súčasných úrovniach je podľa Drahotského priestor smerom k ďalšiemu zlepšeniu menší než priestor pre určitý pokles hodnoty meny. Práve to je pravdepodobne faktorom, ktorý hovorí proti okamžitému posilňovaniu koruny.
Nedostatok ľudí v Únii nahráva migrantom
16. 4. 2018
Už o pár dekád bude musieť pracujúca populácia pracovať na dvakrát toľko dôchodcov ako dnes. Riešením je podľa Medzinárodného menového fondu otvorenie hraníc pre migrantov. V priebehu tridsiatich rokov klesne počet ľudí schopných pracovať priemerne o 5,5 percenta naprieč vyspelými krajinami. Tento problém sa týka aj Slovenska.
Aj keď je nezamestnanosť nízka, pracovníci u nás stále chýbajú. „Situácia s pracovnou silou na Slovensku začína byť veľmi alarmujúca,“ konštatuje Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenska. Okrem zlej demografie vidí problém aj v štruktúre absolventov, ktorá vôbec nekorešponduje s dopytom na trhu práce. „Firmy pociťujú nedostatok už aj nekvalifikovaných pracovníkov, tak sa nemôžeme čudovať, že personalisti narazili na dno svojich síl a vidia ako dočasné riešenie zamestnávanie pracovnej sily zo zahraničia,“ dodáva asociácia. Najlepším krátkodobým riešením by bolo podľa nej zamestnávanie cudzincov. Tým dlhodobým zase reforma školstva. S týmto tvrdením súhlasí aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Británia ešte len pocíti skutočný vplyv brexitu
13. 4. 2018
Poprední londýnski bankári varujú, že Británia ešte len pocíti skutočný vplyv brexitu, ktorý podkope jej postavenie globálneho finančného centra. Finančné spoločnosti na Britských ostrovoch sa totiž pripravujú na presun pracovných miest z Londýna na kontinent, aby si zachovali prístup na európsky jednotný trh.
Lloyd Blankfein, generálny riaditeľ banky Goldman Sachs v tejto súvislosti povedal, že americká banka ponechá svoju novú európsku centrálu za 1,4 miliardy USD (1,14 miliardy eur) v Londýne, ale ak by vedela pred začiatkom jej výstavby, že príde brexit, možno by si pre ňu vybrala iné miesto. Uviedol to v rozhovore pre portál Politico. Budúcnosť Londýna ako európskeho finančného centra je jednou z najväčších otázok na rokovaniach o brexite. Je totiž najväčším britským exportným sektorom a najväčším zdrojom príjmov z daní. Metropoly v Európskej únii (EÚ) súperia o to, ktorá pritiahne vysoko platené bankové pracovné miesta a príjmy, ktoré prinášajú. Premiérka Theresa Mayová pripravuje krajinu na brexit. Londýnsky sektor finančných služieb sa preto snaží pripraviť sa na stratu prístupu k najväčšiemu obchodnému bloku na svete, ktorý je jeho najväčšou výzvou od finančnej krízy v rokoch 2007-2009.