Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
EÚ bude pokutovať Google
7. 6. 2018
Európska komisia sa budúci mesiac chystá vymerať americkej internetovej spoločnosti Google pokutu za zneužívanie dominantnej pozície operačného systému Android pre mobilné zariadenia. Informuje o tom na svojich internetových stránkach denník Financial Times (FT) s odvolaním sa na zdroje oboznámené s prípadom.
Európska komisia už predvlani v apríli dospela k predbežnému záveru, že Google v súvislosti s operačným systémom Android porušuje európske antitrustové pravidlá. Google podľa Európskej komisie zaviedol pre výrobcov zariadení so systémom Android nezákonné podmienky, čím poškodil hospodársku súťaž a obmedzil spotrebiteľom možnosť výberu. Podľa denníka zatiaľ nie je jasné, akú vysokú pokutu firma dostane. Európska komisia môže vymerať pokutu vo výške až desiatich percent ročných tržieb podniku, čo v tomto prípade predstavuje približne 11 miliárd dolárov, píše Financial Times. Google dostal od Európskej komisie za zneužitie dominantného postavenia na trhu už koncom minulého júna pokutu 2,42 miliardy eur. Táto pokuta sa týkala obvinenia z apríla 2015, podľa ktorého Google vo výsledkoch internetového vyhľadávania systematicky zvýhodňoval vlastný produkt umožňujúci porovnávanie nákupných ponúk.
Telefonovanie do zahraničia bude lacnejšie
6. 6. 2018
Zástupcovia Európskeho parlamentu a krajín Európskej únie sa v noci na dnes dohodli na pravidlách, ktoré okrem iného zlacnia telefonovania do inej krajiny únie, možno už od budúceho mája.
Politická dohoda na podobe nového kódexu pre elektronické komunikácie je predovšetkým krokom v príprave pravidiel, ktoré majú úniu pripraviť na dobu sietí ďalšej generácie s vysokou rýchlosťou a širokým pokrytím. Podpredseda Európskej komisie pre jednotný digitálny trh Andrus Ansip výsledok vyjednávania ocenil. "Zvýši to prepojenie a konkurencieschopnosť Európy. Pokladáme základy rozvoja sietí piatej generácie (5G) v EÚ," poznamenal. Príslušné spektrum by malo byť k dispozícii na konci roka 2020. Roamingové poplatky pri volaní zo zahraničia boli zrušené už vlani. Nastala tak situácia, kedy telefonát cez hranicu rôznym smerom stál rôzne sumy. Nové pravidlá majú zabezpečiť aj dostupnosť spoľahlivého internetu, lepšiu ochranu spotrebiteľov vrátane možnosti kompenzácie pri ťažkostiach s prechodom medzi operátormi, a tiež napríklad zavádzajú európsky systém mobilného varovania. Teraz ich čaká ešte schválenie v europarlamente a v Rade EÚ. Potom budú mať štáty dva roky na to, aby pravidlá previedli do svojho vlastného práva.
Trump naplnil obavy Bruselu, zaviedol clá aj pre Úniu
4. 6. 2018
Spojené štáty začnú od piatku uplatňovať clá vo výške 25 percent na oceľ a desať percent na hliník tiež na dovoz z Európskej únie, Kanady a Mexika. Oznámil to dnes americký minister obchodu Wilbur Ross.
Spojené štáty zaviedli nové clá na oceľ a hliník 23. marca. Európska únia mala doteraz z platenia týchto poplatkov výnimku. Americké rozhodnutie uvaliť clo na dovoz ocele a hliníka z EÚ nedáva podľa šéfa Európskej komisie Jeana-Claudea Junckera EÚ inú možnosť, ako riešiť vec sporom v Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Juncker, ktorý krok administratívy prezidenta Donalda Trumpa označil za čistý a jasný protekcionizmus, doplnil, že EÚ tiež uvalí dodatočné clá na najrôznejší dovoz z USA. Podľa eurokomisárky pre obchod Cecilie Malmströmovej, ktorá sa do poslednej chvíle snažila o zisk trvalej výnimky z amerických ciel, je krok administratívy prezidenta Donalda Trumpa jednoznačne v rozpore s medzinárodne uznávanými pravidlami. Únia dlhodobo zdôrazňuje, že považuje za absurdné zdôvodnenie poplatkov na dovoz z Európy hrozbou americkej národnej bezpečnosti. Juncker aj Malmströmová pripomenuli, že únia v posledných mesiacoch opakovane ponúkala americkej strane diskusiu o spôsoboch, ako podobu vzájomného obchodu zlepšiť. Podmienkou však bolo práve trvalé vyňatie z teraz spustených ciel.
Trump uvalil na Európu clá za oceľ i hliník
1. 6. 2018
Nepredvídateľnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa sa opäť potvrdila. Ten včera aj napriek planým nádejam Bruselu nakoniec odklepol clá na oceľ i hliník, ktoré dnes vstupujú do platnosti.
V obchodnej vojne s Úniou síce nefigurujú zbrane, no ekonomické dôsledky môžu byť podľa expertov viditeľné. Podľa analytikov ide o nezmyselný krok, keďže Únia do USA exportuje menej ako 1,3 percenta produkcie ocele a v prípade hliníka je to ešte menej. „Zatiaľ čo pre domácich producentov je efekt vyšších cien pozitívny, spotrebiteľov vyššie ceny pravdepodobne tešiť nebudú,“ konštatuje analytik J&T Banky Tomáš Rajtar. Experti tvrdia, že scenár jasný a jediný, kto získa, sú americké firmy. Pre drahšiu oceľ je totiž ohrozených v zámorí až 150-tisíc pracovných miest v iných odvetviach. „V prípade uvádzaných ciel, neočakávame priamy dopad. Môže sa stať,to že niektoré spoločnosti z krajín, ktoré dodávajú veľké objemy do USA, sa môžu snažiť presmerovať časť dodávok do Európy,“ tvrdí hovorca U.S. Steel Košice Ján Bača. Podľa neho potom nastane moment, keď Európa bude potrebovať veľmi jednoduchý, rýchly a zodpovedajúci systém opatrení.