Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
V gréckom Solúne vypukli búrlivé demonštrácie proti dohode s Macedónskom
25. 6. 2018
Viac než 5000 ľudí demonštrovalo v nedeľu v druhom najväčšom gréckom meste Solún proti dohode o budúcom názve susedného štátu Macedónsko. Informuje o tom agentúra AP.
Demonštranti pochodovali k budove macedónskeho konzulátu v Solúne, ako aj k sídlam dvoch gréckych koaličných strán - Syriza a Nezávislí Gréci (Anexartiti Ellines). Pred straníckymi sídlami demonštranti hádzali fľaše a stoličky. Polícia proti nim zakročila slzotvorným plynom a oslepujúcimi granátmi. Informácie o prípadných zraneniach neboli známe a polícia uviedla, že nedošlo ani k zatknutiam. Dohodou, ktorú podpísali 17. júna na gréckej strane Prespanského jazera ministri zahraničných vecí Macedónska a Grécka, by sa mal vyriešiť dlhoročný spor medzi oboma krajinami. Macedónsko sa po novom bude volať Republika Severné Macedónsko (Republika Severna Makedonija). Grécko by výmenou malo stiahnuť svoje námietky voči členstvu Macedónska v Severoatlantickej aliancii (NATO) a Európskej únii (EÚ). Dohoda má v oboch krajinách svojich odporcov. Macedónsko by malo oficiálne zmeniť svoj názov až po plánovanom referende na jeseň tohto roka. Ak by občania v plebiscite nový názov schválili, malo by dôjsť aj k úprave macedónskej ústavy. Keby sa tak nestalo, v krajine vypíšu predčasné parlamentné voľby, ktoré budú súčasne akýmsi referendom.
Koniec gréckej krízy?
22. 6. 2018
Ministri financií krajín platiacich eurom sa zhodli na dokončení záchranného programu pre Grécko, ktoré sa po ôsmich rokoch pomoci bude môcť finančne postaviť na vlastné nohy. Počas nočného rokovania dohodli ministri výšku poslednej časti záchranného programu na 15 miliárd eur. Atény budú mať zároveň predĺženú možnosť splácať dlhy a úroky o desať rokov. Podľa agentúry Reuters to po rokovaní povedal šéf euroskupiny Mario Centeno.
Grécko, ktoré sa s krízou potýka od roku 2010, by podľa dohody malo záchranný program opustiť 20. augusta. Aby získalo dostatočnú finančnú rezervu a upokojilo tým trhy, dostane v rámci poslednej tranže finančnej pomoci 15 miliárd eur. Pôvodne sa pritom hovorilo o tom, že z celkového objemu 86 miliárd schválených v rámci programu zostáva vyplatiť okolo 12 miliárd. Ministri sa zhodli aj na desaťročnom období úľav, o ktoré bude mať Grécko okrem iného predĺžené splácanie dlhu a platbu úrokov, čo má zadlženej krajine uľahčiť situáciu po návrate k finančnej sebestačnosti. Zástupcovia eurozóny sa obávali toho, že nedôvera trhov a vysoká cena peňazí, za ktorú by si Gréci boli nútení požičiavať, by mohli hospodársku obnovu krajiny opäť zbrzdiť. Euroskupina rokovala aj o ďalších krokoch, ktorými by Grécko ukľudňovalo veriteľa aj finančné trhy v nasledujúcich rokoch.
Eurozóna prejde reformami
22. 6. 2018
Obe krajiny sa zhodli na jednotnom rozpočte a chcú reformovať euroval a ručenie za vklady. Všetko pritom smeruje k centralizácii, čo sa asi nebude pozdávať politikom menších členov EÚ.
Merkelová rokovala s Macronom hlavne o finančných záležitostiach a mnohé iné problémy zatiaľ odsunuli na neurčito. Stretnutie sa nieslo v duchu „väčšej spolupatričnosti“, a preto sa obe strany dohodli na vytvorení spoločného Európskeho rozpočtu. Európsky stabilizačný mechanizmus (známy pod skratkou ESM, ktorý slúži ako bailout fond na požičiavanie kapitálu štátom alebo bankám v problémoch) by mal dostať nové kompetencie. EÚ ale v súčasnosti čelí viacerým politickým problémom ako napr. otázkam imigrácie, ktoré skomplikovali život vládnej koalície v Nemecku, kde dostala Merkelová ultimátum na prísnejšie pravidlá pre prijímanie nových migrantov do Nemecka. V Taliansku to tiež riadne vrie a krajina už nechce viac imigrantov. Aj preto sú súčasné rokovania ohľadom nových reforiem ťažšie a pomalšie, než sa pôvodne predpokladalo. Schválenie jednotného rozpočtu pre celú eurozónu je ale veľké politické plus pre Emmanuela Macrona, ktorý na tom postavil svoju predvolebnú kampaň. Spoločný rozpočet by mal začať fungovať od roku 2021.
V Európe rastie nový biznis – solárne a veterné elektrárne
20. 6. 2018
Keď príde mrak, produkcia solárnych elektrární rýchlo klesá. Na trhu tak môže nastať nečakaný nedostatok prúdu. Distribútori potom musia na poslednú chvíľu zháňať elektrinu inde a často za oveľa vyššie ceny. Keď, naopak, slnko nečakane praží, energie je toľko, že je potrebné platiť tým, ktorí si ju odoberú.
Dobrá predpoveď počasia dokáže týmto rizikám predchádzať. „Hodnotu predpovede počasia sme si uvedomili, keď zamrzol veterník v Krušných horách. Síce fúkalo, ale dnes už vieme, že sa z vtedajšieho počasia dalo predpovedať, že sa prestane točiť. Zlým odhadom môžete prísť o pol milióna korún (19,4 tisíca eur) za popoludnie,“ opisuje Ján Palaščák, šéf obchodníka s elektrinou Amper Market. Obnoviteľné zdroje totiž hrajú vo výrobe elektriny čoraz väčšiu úlohu. V Európskej únii je to teraz zhruba pätina produkcie, ale únioví vyjednávači sa minulý týždeň v Bruseli dohodli, že do roku 2030 by malo ísť už o 32 percent. A úmerne porastie aj biznis s tým spojený.