Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Google prehral svoj spor s Bruselom
31. 7. 2018
Prípady, keď Brusel kontroluje fúzie alebo koncentrácie podnikov kvôli ochrane hospodárskej súťaže, pribúdajú. Aj preto EÚ nedávno prijala ďalšiu právnu úpravu, aby sa predchádzalo vzniku dominantného postavenia podnikov na trhu pri určitých tovaroch alebo službách. Do ťaženia za čistotu konkurenčného boja zapadá aj rozhodnutie Európskej komisie z 18. júla tohto roku. V ten deň dostala spoločnosť Google rozhodnutie o rekordnej pokute za inštaláciu aplikácií do zariadení používajúcich operačný systém Android od Googlu. Pokuta vo výške 4,34 miliardy eur predstavuje pre Google viac než tretinu minuloročného zisku jeho materskej spoločnosti Alphabet.
Čo sa vlastne stalo z právnej stránky? Medzi úlohy Európskej komisie pri tvorbe regúl pre hospodársku súťaž patrí aj legislatívne zabezpečenie fungujúceho konkurenčného prostredia. Únia vykonáva dohľad nad tým, aby sa podniky správali poctivo, čím sa zabezpečuje plynulý priebeh a spravodlivosť hospodárskej súťaže. Ide najmä o ochranu pred zneužívaním dominancie alebo pred kartelovými dohodami. Napríklad pri karteloch si firmy zvyknú dojednať spoločný postup pri úprave cien alebo rozdelenie trhových podielov. Hospodársku súťaž v EÚ upravuje Zmluva o fungovaní Európskej únie a ďalšie nariadenia, ktoré zakotvujú práva, povinnosti a postupy pri ochrane hospodárskej súťaže. V antitrustovom prípade Googlu Komisia vyčítala, že technologický gigant vyžadoval od výrobcov smartfónov, aby inštalovali aplikácie Google Search a Chrome ako podmienku prístupu do internetového obchodu s aplikáciami Google Play Store. Ďalšie porušenie, za ktoré komisia Google potrestala, bolo, že veľkým výrobcom a prevádzkovateľom mobilných sietí platil kompenzácie za to, že na svojich zariadeniach exkluzívne prednastavovali aplikáciu Google Search. Tretím porušením práva bolo, že bránil výrobcom, keď chceli predinštalovať aplikácie od Googlu, aby predávali smartfóny s alternatívnymi – Googlom neschválenými – verziami Androidu.
Brusel odmietol rozhodujúci bod plánu britskej vlády po brexite
28. 7. 2018
Hlavný vyjednávač EÚ pre ukončenie členstva Británie Michel Barnier sa vo štvrtok vyjadril, že zvyšok tohto bloku nikdy nedovolí, aby nečlenská krajina vyberala clá v jeho mene. Podľa tlačovej agentúry AP tak zasadil úder plánu britskej vlády, ktorý sa týka vzťahov Británie s EÚ po tzv. brexite.
Súčasťou plánu, ktorý Londýn predstavil tento mesiac, je i myšlienka, že Británia by po brexite mala zo začiatku stále vyberať colné poplatky EÚ pri dovoze tovaru, ktorý smeruje do inej krajiny. Na základe dohodnutého "kolektívneho postoja" britskej vlády k otázkam brexitu má Spojené kráľovstvo aj po vystúpení z EÚ tvoriť so zvyškom tohto bloku zónu voľného obchodu. Tá by sa mala týkať tovaru, nie však služieb, ktoré predstavujú prevažnú časť britskej ekonomiky. Vyjednávač EÚ Michel Barnier rokoval vo štvrtok s novým britským ministrom pre brexit Dominicom Raabom. Predošlý minister David Davis odstúpil práve pre nezhody s premiérkou Theresou Mayovou ohľadne spomínaného plánu, považovaného zástancami brexitu za príliš "mäkký".
Nórsko škrtí projekt „batérie Európy“
26. 7. 2018
Nórska vláda pozastavila vydávanie licencií na výstavbu ďalších podmorských prenosových káblov. Premiérka Erma Solbergová vyhlásila, že jej kabinet nebude schvaľovať ďalšie podmorské vedenia, kým sa nedokončia tie rozostavané a nepreukáže sa ich prínos. Premiérka tak vychádza v ústrety firmám a odborom, ktoré sa boja nárastu ceny elektriny.
Rozhodnutie prichádza v čase, keď sa začalo kladenie 623 kilometrov dlhého kábla, ktorý povedie pod morským dnom a spojí energetické sústavy Nemecka a Nórska. Nemecko tak získa odbyt pre elektrinu z baltských a severomorských veterných mlynov v prípade nadbytku počas veterného počasia.
Nemecké pivovary trápi malý počet fliaš
25. 7. 2018
Pivovary sú uprostred hlavnej sezóny, časť producentov v Nemecku však rieši kapacitné problémy. Nemajú totiž dostatok sklenených fliaš, do ktorých by stáčali pivo, ktoré sa predáva v supermarketoch. Výška záloh totiž zrejme dostatočne nemotivuje Nemcov vracať prázdne obaly.
Fľaše chýbajú napríklad pivovaru Fiege zo západonemeckého mesta Bochum, ktoré vyzvalo spotrebiteľov na Facebooku na ich aktívnejšie vracanie: „Potrebujeme vašu pomoc. Napriek tomu, že pravidelne nakupujeme nové fľaše, v našich pivovaroch obaly dochádzajú. Preto kým odídete na dovolenku, privezte nám, prosím, prázdne fľaše Moritz Fiege. Najprv záloha, potom párty!“ Výzva zrejme zabrala, ľudia totiž vo väčšej miere začali prinášať prázdne obaly.