Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Doprava zhltla najviac eurofondov
13. 8. 2018
Tempo zazmluvňovania dopravných projektov za eurofondy sa rapídne zvýšilo. Za sedem mesiacov tohto roka stihol rezort dopravy uzavrieť eurofondové zmluvy, ktorých objem je dvojnásobne väčší ako objem zmlúv uzavretých za celý minulý rok. V absolútnych číslach – ministerstvu sa podarilo tento rok opatriť zmluvou už 690 miliónov eur, zatiaľ čo vlani to bolo 340 miliónov.
Hoci programové obdobie Operačného programu Integrovaná infraštruktúra sa začalo rokom 2014 a potrvá do roku 2020, do veľkého kontrahovania sa rezort pustil až v roku 2016, keď uzatvoril zmluvy dovedna za 880 miliónov eur.
Grécku svitá na lepšie časy
12. 8. 2018
Medzinárodná ratingová agentúra Fitch Ratings dnes zlepšila hodnotenie úverovej spoľahlivosti Grécka o dva stupne na úroveň BB- z doterajšej známky B. Rating však naďalej zostáva vo špekulatívnom pásme. Výhľad ratingu je stabilný, čo signalizuje, že agentúra s jeho ďalšou zmenou v najbližšej dobe nepočíta.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať medzinárodných veriteľov o úverovú pomoc. V súčasnosti krajina prechádza už tretím záchranným programom, ktorý skončí 20. augusta. Atény sú presvedčené, že si potom budú schopné zabezpečovať potrebné finančné prostriedky na dlhopisových trhoch. Úverový rating je dôležitým indikátorom pre investorov, pretože im ukazuje, aká je pravdepodobnosť riadneho splácania pôžičiek. Má významný vplyv na ochotu veriteľov príslušnému štátu alebo inému subjektu požičiavať a tiež na podmienky pôžičky, napríklad na úrokovú sadzbu. Ak sa rating nachádza v špekulatívnom pásme, nemôžu do dlhopisov danej krajiny investovať veľkí inštitucionálni investori, ako sú dôchodkové fondy.
Grécko dostalo zo záchranného balíčka posledné peniaze. 15 miliárd eur
7. 8. 2018
Silne zadlžené Grécko dostalo poslednú pôžičku zo tretieho záchranného programu. O vyplatení dohodnutých 15 miliárd eur dnes informoval Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM). Suma 9,5 miliardy eur krajine poslúži ako kapitálová rezerva pre obdobie po skončení záchranného programu, zvyšných 5,5 miliardy eur by sa malo využiť na správu gréckeho dlhu.
Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a muselo požiadať medzinárodných veriteľov o úverovú pomoc. Pôžičky zo záchranných programov však boli podmienené úspornými opatreniami a reformami. V súčasnosti krajina prechádza už tretím záchranným programom, ktorý sa skončí 20. augusta. Atény sú presvedčené, že si potom budú schopné zabezpečovať potrebné finančné prostriedky na dlhopisových trhoch. Kapitálová rezerva by podľa ESM mala vďaka vyplateniu poslednej časti peňazí zo záchranného programu stúpnuť na približne 24 miliárd eur. Táto suma by pokryla finančné potreby Grécka na približne 22 mesiacov. "Koniec programu 20. augusta bude pre túto krajinu medzníkom. Grécko teraz bude musieť svojim partnerom a finančným trhom dokázať, že je odhodlané zachovať uskutočnené reformy a vykonávať udržateľnú hospodársku a rozpočtovú politiku, ktorá je dlhodobo potrebná na vytvorenie silnej ekonomiky generujúcej rast a pracovné miesta," uviedol šéf ESM Klaus Regling.
Neústupnosť Bruselu núti Britániu k odchodu z EÚ bez dohody
5. 8. 2018
Neústupnosť Európskej únie tlačí Britániu k tvrdému brexitu. Povedal to v rozhovore pre nedeľník The Sunday Times britský minister obchodu Liam Fox. Británii zostáva do odchodu z Európskej únie menej než osem mesiacov. Londýn a Brusel pritom zatiaľ stále nedosiahli dohodu o vzájomných vzťahoch po odchode ostrovnej krajiny z EÚ a britská vláda v stále väčšej miere počíta s tým, že k žiadnej dohode nepríde.
"Myslím si, že neústupnosť Európskej komisie nás tlačí do odchodu bez dohody," povedal Fox pre The Sunday Times. V tejto súvislosti uviedol, že riziko odchodu Británie z EÚ bez dohody sa zvýšilo na 60 % a dodal, že "teraz je na Európskej únii, či chce uprednostňovať ideologickú čistotu pred reálnou ekonomikou". Zástupcovia EÚ ale tvrdia, že Británia nedokázala predložiť realistické návrhy o budúcich vzťahoch. Podľa nich si Londýn chce ponechať niektoré výhody spojené s členstvom v Európskej únii, ako je napríklad voľný obchod, zatiaľ čo zároveň odmieta akceptovať pravidlá platné v bloku, ktorých súčasťou je napríklad voľný pohyb osôb. Drvivá väčšina britských firiem sa tvrdého brexitu, teda odchodu Británie bez dohody, obáva. Podľa nich takýto vývoj spôsobí Británii obrovské škody, pričom problémom neunikne prakticky žiadny sektor, od leteckej dopravy až po dodávky liekov.