Eurokomisia odhaduje Slovensku lepší hospodársky rast ako vlani
13. 3. 2024
Minister financií Ladislav Kamenický vyjadril nádej, že sa zlepší celková ekonomická situácia v EÚ, rovnako ako aj tá politická. Slovensko je vnímané ako krajina Európskej únie, ktorej hospodársky rast je lepší, ako boli odhady z jesene 2023, uviedol minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) po dvojdňových rokovaniach v Bruseli. Zúčastnil sa tam zasadnutia Euroskupiny a rokovaní ministrov financií EÚ (Ecofin).
Kamenický pripomenul, že pracovných tém bolo na Euroskupine (ministri financií eurozóny) a Ecofine viacero, za najvýznamnejšie považuje makroekonomický vývoj v eurozóne a EÚ a budovanie únie kapitálových trhov. Upozornil, že pri porovnaní zimnej hospodárskej prognózy Európskej komisie s tou jesennou možno evidovať pokles hospodárskeho rastu eurozóny na úroveň okolo 0,8 percenta, čiže pokles o 0,4 percenta. „Potešiteľné je to, že eurokomisia Slovensku odhaduje nárast o pol percentuálneho bodu, z 1,7 na 2,3 percenta HDP. Neteším sa ale vývoju v Nemecku, kde odhady naznačujú pokles pol percenta, z 0,8 na 0,3 percenta," uviedol minister s odkazom na jedného z hlavných obchodných a exportných partnerov Slovenska.
Úniou kapitálových trhov sa podľa neho Ecofin zaoberá už dlho. Dodal, že EÚ pozorne vníma, že ak sa v Spojených štátoch podnikatelia sami viac odfinancujú a berú si úvery iba na 30 percent svojich potrieb, v EÚ je to naopak, lebo na 70 percent je podnikanie financované z úverov a len 30 % cez kapitálové trhy. „Som rád, že sme sa pohli ďalej, že je tu nejaký plán - 13 bodov, na ktorých sa ministri financií dohodli," opísal situáciu. Vysvetlil, že plán, ktorý táto dohoda pokrýva, bude realizovať budúca Európska komisia, ktorá sa zostaví po júnových voľbách do Európskeho parlamentu.
Na otázku TASR, či ministri financií nevedú diskusie o vstupe ďalších členských krajín EÚ do eurozóny, napríklad Česko alebo Poľsko, ktoré túto povinnosť majú, Kamenický upozornil, že aj toto bude predmetom diskusií ministrov s budúcou eurokomisiou, podobne ako aj tlaky na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a znižovanie byrokratickej záťaže.
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Rozdiely v platoch od zjednotenia Nemecka stále pretrvávajú
22. 8. 2018
Aj 28 rokov po znovuzjednotení Nemecka majú ľudia v jeho východnej časti výrazne nižšie platy než obyvatelia západu krajiny. Navyše o poznanie dlhšie pracujú. Vyplýva to z dát nemeckého i jednotlivých krajinských štatistických úradov. Ľudia pracujúci v krajinách bývalej Nemeckej demokratickej republiky si podľa dát, ktoré vyhodnocovali poslanci opozičnej frakcie Ľavica, ročne zarobia v priemere 30 172 eur hrubého.
Ich spoluobčania žijúci v krajinách bývalého západného Nemecka sú na tom o takmer päťtisíc eur lepšie - ich priemerný hrubý plat je 35 084 eur. Značný rozdiel pretrváva napriek tomu, že ľudia na východe krajiny - ku ktorému štatistika počíta celý Berlín - pracujú v priemere 1346 hodín ročne, zatiaľ čo obyvatelia západu spolkovej republiky 1279 hodín ročne, teda o 67 menej. Najviac hodín v práci vlani v priemere strávili ľudia žijúci v Durínsku (1371), Sasku-Anhaltsku (1362) a Meklenbursku-Predpomoransku (1353), najmenej naopak obyvatelia Porýnia-Falcka (1255), Sárska (1259) a Severného Porýnia-Vestfálska (1261). S platmi sú na tom v priemere najlepšie ľudia v Hamburgu (40 771 eur), Hesensku (37 832 eur) a Bádensku-Württembersku (36 786 eur). Najnižšie platy majú ľudia žijúci v Meklenbursku-Predpomoransku (27 520 eur), Sasku-Anhaltsku (28 607 eur) a Brandenbursku (28 715 eur).
Grécko opúšťa záchranný program a začína si požičiavať samo
20. 8. 2018
Grécko sa dnes púšťa záchranného lana, ktoré mu poskytli predovšetkým ostatné krajiny platiace eurom, aby sa Gréci kvôli vlastnému hlbokému zadlženiu nezrútili do finančnej priepasti. Atény teraz čakajú prvé neisté kroky na ceste k úplnej opätovnej samostatnosti na trhu s dlhopismi. Urobia tak s ekonomikou, ktorá prešla nekompromisným procesom masívnych úspor a škrtov v štátnych výdavkoch.
Grécko dnes oficiálne opúšťa tretí a zároveň posledný záchranný program. V jeho rámci od veriteľov, prevažne ostatných krajín eurozóny, získalo celkovo 86 miliárd eur. Od dnes sa má krajina sama financovať na medzinárodných dlhopisových trhoch, ako to robia aj iné štáty. Úplne slobodné však Grécko nebude. Do splatenia posledných peňazí zo záchranného úveru, teda do roku 2060, budú krajinu naďalej štvrťročne navštevovať experti, ktorí budú mať za úlohu preveriť, či Atény plnia dohodnuté ciele v oblasti verejných financií. Výška gréckeho dlhu teraz činí 322 miliárd eur, čo je viac ako 180 percent hrubého domáceho produktu. Z toho drvivú väčšinu dlhuje Grécko v rôznej forme ďalšom krajinám eurozóny a zlomok Medzinárodnému menovému fondu. V roku 2012 bol dlh krajiny na úkor strát vlastníkov štátnych dlhopisov znížený o zhruba 107 miliárd eur.
Rast cien v eurozóne zrýchlil na 2,1 percenta
18. 8. 2018
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne v júli zrýchlilo na 2,1 percenta z júnových dvoch percent. Potvrdila to dnes konečná správa Eurostatu. Miera inflácie je tak predovšetkým vďaka vyšším cenám energií nad dlhodobým inflačným cieľom Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá ho stanovila tesne pod dvoma percentami.
V celej Európskej únii predstavovalo medziročné tempo rastu cien 2,2 percenta, bolo tak o jednu desatinu percentuálneho bodu vyššie ako v júni. V deviatich štátoch únie tempo rastu poľavilo, v šiestich zostalo bez zmeny a v 13 sa mierne zvýšilo. Najvyšší rast inflácie v júli vykázalo Estónsko, Lotyšsko a Belgicko, najmenší nárast potom Grécko a Írsko. V rámci eurozóny sa v júli najviac zdvíhali ceny energií, a to o 0,89 percenta. Nasledovali služby, potraviny, alkohol a tabak. Takzvaná jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny potravín a energií, sa v júli medziročne zvýšila o 1,3 percenta. Potvrdenie rastu inflácie je pre ECB dobrou správou. Centrálna banka totiž oznámila zámer ukončiť v závere tohto roka program nákupov dlhopisov, ktorým sa snažila rast cien v eurozóne podporiť. Na budúci rok potom ECB signalizovala, že by mohla zvýšiť svoju základnú úrokovú sadzbu.
Dolár je najsilnejší za vyše jeden rok
16. 8. 2018
Dolár rastie a je najsilnejší za vyše jeden rok. Naopak, euro oslabuje a jeho kurz voči doláru smeruje k úrovni 1,13 USD/EUR. Kríza tureckej líry má totiž negatívny vplyv na rozvíjajúce sa trhy a podporuje dopyt po dolári ako bezpečnom aktíve. Signály, že ekonomika USA zostáva robustná pred očakávaným septembrovým zvýšením úrokových sadzieb americkou centrálnou bankou (Fed), pomohli doláru, ktorému sa darí lepšie než ostatným menám.
Prepad tureckej líry naopak negatívne zasiahol spoločnú európsku menu pre angažovanosť európskych bánk v Turecku. Zároveň podporil dopyt po bezpečných prístavoch, ako sú americký dolár, švajčiarsky frank alebo japonský jen. Dolárový index, ktorý sleduje vývoj dolára voči šiestim dôležitým menám, prvýkrát od júna 2017 stúpol nad 96,9 bodu. "Úrokové sadzby v USA pokračujú v raste. To dáva doláru z hľadiska fundamentov podporu v strednodobom horizonte. Vidíme priestor pre pokračovanie tohto trendu," uviedol šéf fondu Aviva Investors Sunil Krishnan. Turecko v stredu zdvojnásobilo clá na dovoz niektorých tovarov z USA, ako je napríklad alkohol, autá alebo tabak. Týmto spôsobom odpovedalo na opatrenia USA. Líra však pokračovala v zotavovaní. Od začiatku roka voči doláru oslabila o vyše 40 percent.